|

O kvalitnej hudbe, pomarančovom pive, papierových srdiečkach a naozaj, ale naozaj dobrom festivale =)

O kvalitnej hudbe, pomarančovom pive, papierových srdiečkach a naozaj, ale naozaj dobrom festivale =) - obrázok

"My dvaja sme sa museli nááájsť...",zborovo spieva celý amfiteáter, dvaja chalani v nálade predo mnou vylievajú z plastových pollitrových pohárov pivo desinu a hojdajú sa zboka nabok.Naľavo odo mňa si zamilovaný párik vymieňa už asi 25-ty bozk a o kúsok ďalej sa fotia nejaké baby.Všetci sú v pohode, spievajú a užívajú si príjemný sobotňajší večer.

Na prešovský Dobrý festival som sa tešila celý rok. Nie kvôli pollitru nového Radlera, ktorý vymyslel šarišský pivovar, ani kvôli fakt skvelej hudbe, ktorá vami pulzuje už v momente, keď ukážete SBS-károvi vstupenku, ani kvôli najlepšiemu koncertu IMT Smile za môj doterajší, terajší, aj budúci život.

Okej, práve ma začali svrbieť prsty, tak sa radšej priznávam.

Tešila som sa PRESNE na tie tri bodíky programu, ktoré som predchvíľu vymenovala. Jednoducho, ak na nejaký festival idete prvýkrát a fakt to stojí zato, musíte ísť aj na druhý ročník, lebo potom by ste ľutovali aj nos medzi očami. 

No uznajte, kde na jednom mieste nájdete toľko naraz spievajúcich ľudí a Táslera v životnej veľkosti, ako spieva, že vám chcel ponúknuť viac a viac a viac?! :)

Prešovský amfiteáter má jednu zvláštnosť. Keď tam jednoducho vojdete a čakáte, že to bude úplne skvelý večer, tak taký aj fakt bude. Aj keď niekoľko hodín pred festivalom začne liať ako z krhly a organizátori majú plné ruky práce s tým, aby vystúpili interpreti načas, oplatí sa počkať a vydržať až do deviatej, pretože len vtedy sa začína pravý festivalový večer. Vy si zatiaľ môžete dopriať poriadny polliter pomarančového piva, sŕkať penu a vychutnávať si závistlivý pohľad násťročných mladých tesne pred pätnástkou, ktorí s kofolou v ruke brázdia stánkami olemovaný areál.

Neviem ako ostatní, ale ja si na festivale prídem na svoje vtedy, ak sa vyspievam tak, že na druhý deň ráno len bezmocne šepkám rodičom, že chcem na raňajky cereálie. Totiž, hlasivky toho veľa nevydržia a v spojení s prekrikovaním hudby, aby ste mohli zistiť, či v stánku s jedlom dávajú k obloženej žemli aj kečup, sú priam vyšťavené.

No aj keď cez deň len netrpezlivo poklepkávam nohou a nesmelo si pospevujem s ostatnými vystupujúcimi, večer, keď nastúpi moja obľúbená prešovská kapela, nedá mi to nespievať. Známe, aj nové skladby, ktoré majú chalani naozaj dobre načasované. Jedna skladba nadväzuje na druhú, až máte pocit, že je to všetko jedna veľká hromadná hymna.

A ak už nie výlučne kvôli tomu, tak aspoň preto, lebo polovicu vystúpenia spieva amfiteáter a Ivanovi Táslerovi ostáva už len hltať atmosféru a cítiť ten hrejivý pocit niekde v hrudníku, že ak by mu, nedajbože, vypovedal hlas, tak vonkoncom nič nie je stratené a publikum za neho bez problémov odspieva, že ľudia vôbec nie sú zlí :)  

A čo by to bolo za Východniarov, keby nemali dobré srdcia. Chalani z kapely sa spievajúcim Prešovčanom aj Košičanom, aj iným -čanom odvďačili tak, že na nich vysypali poriadnu kopu papierových srdiečok v prešovskej červeno-bielej kombinácii.

Možno sa zdá, že v tomto článku nepíšem o celom festivale, ale len o koncerte IMT Smile, no nič proti ostatným účinkujúcim. Môžem spomenúť minimálne troch ďalších, ktorí mi spríjemnili deň, a to Chiki Liki Tu-a, Heľenine oči a Lukáš Adamec. Veď, koniec koncov, každý sa na festivaloch tešíme na svojich obľúbencov, takže proti gustu žiaden dišputát ;)

A tak 21. a 22. jún 2013 boli dňami, keď môžem s istotou povedať, že som si užívala letnú atmosféru a skvelý hudobný večer, spojený nielen s  vynikajúcimi umelcami, ale najmä pohodovými ľuďmi, bez ktorých by žiaden festival nebol to pravé orechové :)

 

Elly / foto IMT Smile-official facebook page



Ohodnotiť článok:
Komentáre (0)
Komentáre

Pre pridávanie komentárov sa prosím prihláste.