|

Keď úsmev nie je šifrou a problémy tabu

Keď úsmev nie je šifrou a problémy tabu - obrázok

S úderom dvadsiatky je veľmi ťažké si nájsť aspoň nejaký ten voľný čas. Obzvlášť vtedy,keď sú vaši priatelia "rozlietaní" po všetkých známych aj neznámych kútoch Slovenska a poctivo študujú na vysokých školách alebo prázdninujú v letoviskách.Preto ak plánujete spoločnú stretávku po x-dňoch, mesiacoch či rokoch, len veľmi ťažko nájdete kompromis, ktorý zabezpečí, že sa stretnete aspoň s nadpolovičnou väčšinou.

A keď sa už aj stretnete, žasnete nad tým, ako sa všetko za tých zopár časových jednotiek zmenilo. Z údajne nerozlučnej masy ľudí zostalo len zopár. Zopár takých, ktorým na vás stále záleží a tešia sa, že vás znova vidia. A vy v tej chvíli hodíte všetky trable za hlavu a opäť sa tešíte zo života, aj napriek tomu, že vám uštedril zopár zaujímavých lekcií.

Novinky z vysokoškolského prostredia slovenských veľkomiest vás dokážu úplne odreagovať a vy sa ani nenazdáte a prestanete riešiť všetko, čo vás trápilo alebo nad čím ste rozmýšľali dovtedy, kým vás vaši priatelia nevytrhli zo začarovaného kruhu plného bludných myšlienok. Odrazu môžete byť sami sebou, usmievať sa a otvorene hovoriť o svojich dojmoch, zážitkoch, problémoch či spomienkach.

Pretože praví priatelia vás neodsúdia. Ochotne vás vypočujú a s radosťou a veľkou dávkou sarkazmu budú nadávať na vášho šéfa v práci alebo neochotnú predavačku v potravinách.

Iste máte aj vy svoj okruh známych. Či už sú to spolužiaci v škole, kamaráti z partie alebo online priatelia na facebooku. Všetkých týchto ľudí by sme mohli ľahko nazvať priateľmi. Veď sú predsa stále s nami, pomôžu keď treba, poradia...Alebo len tak idú s nami von.

 

 Je ľahké niekoho označiť nálepkou „Priateľ“, ale...

Je tým priateľom naozaj? Alebo len hrá hru jedného herca, na ktorú mu netreba ani javisko či scenár? Dá sa jeho priateľstvo nazvať priateľstvom v pravom slova zmysle? Alebo sa za ním skrýva tieň pretvárky a klamstva?

Iste, je ľahké tvrdiť: „Som predsa tvoj priateľ. Môžeš mi povedať úplne všetko.“ Ale má to háčik. Len čo sa svojej údajne „bútľavej vŕbe“ zdôveríte aj s najväčšími tajomstvami, tá (vzhľadom na svoju povahu alebo "ukecanosť") na 90% toto tajomstvo neudrží v tajnosti.

A prečo? Lebo okrem vás má aj iných „priateľov“. A ak sa jedného dňa stane, že bude medzi vami menšia výmena názorov a vy dotyčnej osobe už nebudete vyhovovať, s čistým svedomím všetky vaše problémy hodí na plecia iného človeka. Reťazová reakcia.

 A čo zostane vám? Sklamanie a presvedčenie, že na svete už neexistujú dôveryhodní ľudia a historky o spriaznených dušiach sú dávno len výplodmi fantázie Anny zo Zeleného domu.

Je ťažké nájsť človeka, ktorému môžeme úplne dôverovať a vyrozprávať sa mu. Nestačí hoci len rovnaké znamenie vo zverokruhu, niekoľko spoločných záujmov či spoločné trávenie voľného času.

Niekedy je možno potrebné toho "prehrýzť" oveľa viac než je potrebné. Občas musíte čeliť niečomu, čo ani vy sami nedokážete celkom presne identifikovať. Odrazu len zistíte, že ten prázdny priestor, ktorý ste len pred chvíľou mali naplnený dôverou, spokojnosťou a radosťou, sa zrazu nedá opäť zaplniť.

Ak chcete vygumovať napísané, vezmete si gumu. Ak chcete vygumovať priateľstvo, postačí pár kvapiek závisti, za hrsť klamstva a všetko to premiešať pretvárkou.

Tieto nástrahy sa zvyčajne pripletú do cesty vtedy, keď ich najmenej očakávame. A pocit, ktorý po nich zostane sa podobá obliatiu ľadovou vodou. Zrádzajú nás ľudia, ktorí boli na chvoste zoznamu podozrivých. Na polenách, ktoré nám hádžu pod nohy je ťažké balansovať, pretože údajní „priatelia“ poznajú naše svetlé ale aj temné stránky. A presne vedia, ktorú zbraň vytiahnuť.

Ak ale máte pri sebe človeka, ktorému dôverujete najviac na svete a ste ochotní zaňho položiť aj ruku do ohňa, vážte si ho. Takých na svete nie je veľa.

Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že najkrajšie okamihy v živote prichádzajú nečakane, bez ohľadu na to, či ich čakáme alebo nie. A aj ľudia sa v našich životoch objavujú a znovu odchádzajú. Niektorí v nás zanechajú stopu po svojej prítomnosti, na iných si už nikdy ani len nespomenieme.

Ozajstné priateľstvo sa nedá nájsť. Priateľstvo sa „pripletie“ do života samo od seba. A takisto bez ohľadu na to, či ho čakáte alebo nie. Možno naňho narazíte v škole, na chodníku pred obchodom alebo na nejakej sociálnej sieti.

A ako ho spoznať?  Pomôžem si citátom z knihy Malý princ od  Exupéryho: „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“

Čo dodať na záver? Už len to, že ak svojich ozajstných priateľov máte, buďte za nich vďační. A ak nie, tak vám želám, aby ste priateľstvo neprehliadli. 

Nenasadzujte si okuliare z najlepších optík a nemusíte ani otvárať oči...

Postačí, keď otvoríte svoje srdce.

 

 



Ohodnotiť článok:
Komentáre (0)
Komentáre

Pre pridávanie komentárov sa prosím prihláste.