novinar.sk novinar.sk Zend_Feed_Writer 1.9.7 (http://framework.zend.com) http://novinar.sk O dosiahnutí nepochopiteľného ideálu radostného prijímania utrpenia Mon, 04 Jun 2018 17:41:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/957/o-dosiahnuti-nepochopitelneho-idealu-radostneho-prijimania-utrpenia http://novinar.sk/clanok/ostatne/957/o-dosiahnuti-nepochopitelneho-idealu-radostneho-prijimania-utrpenia Milan Šupa Milan Šupa  

Chlapík neveriaco pozerá a potom s hnevom kopne do kostričky, ktorá zhrkoce dolu schodmi. Vráti sa do obývačky, sadne si a znovu pozerá televíziu. O chvíľu sa ale ozve strašný buchot na dvere. Chlapík vstane, otvorí, a pred dverami stojí obrovská smrtka s kosou. A vedľa nej tá malá kostrička, ktorá hovorí: „Mama, tento to bol“.

 

Dakedy je možné nájsť skutočne hlboké posolstvo aj vo vtipoch. A posolstvo tohto je jednoznačne: Človeče, ak nebudeš schopný prijať s pokorou a odovzdanosťou utrpenie malé, skôr alebo neskôr ťa postihne utrpenie veľké!

 

Náš hmotný svet je miestom mnohého utrpenia. Miestom únavy, chladu, bolesti, krívd, nepochopenia, nepohody, zúfalstva, sporov, disharmónie a tragédií. Každý z ľudí bol, je, alebo celkom určite bude niečomu z toho vystavený. Zásadnou otázkou ale zostáva, akým spôsobom sa k tomu postaví. Či zrelo, alebo nezrelo.

 

Nezrelý spôsob je nadávanie, lamentovanie a sťažovanie si, ktoré z každodenného života tak dobre poznáme. Je to v podstate neprijímanie utrpenia a stavanie sa mu na odpor ako niečomu, čo si nezaslúžime. Ako niečomu, s čím nechceme nič mať a čo nám nepatrí.

 

Takýto postoj však nie je ničím iným, ako oným pomyselným odkopnutím kostričky spred našich dverí, čo bude mať nevyhnutne za následok, že naše utrpenie sa v blízkej, alebo vzdialenejšej budúcnosti stane ešte oveľa väčším. Je to prístup, ktorým sa bude naše utrpenie postupne nabaľovať ako nový sneh pri rútiacej sa lavíne, aby nás táto lavína nakoniec rozdrvila a naveky pochovala pod sebou.

 

Zrelý prístup k vlastnému utrpeniu má byť úplne iný. Má byť spojený s rešpektovaním duchovného rozmeru univerza a jeho zákonov, v ktorých účinkoch ku nám utrpenie prichádza. A prichádza ku nám preto, lebo je s našou osobou nejakým spôsobom nevyhnutne spojené.

 

S deväťdesiatich piatich percent je to preto, že ide o nevyhnutný dôsledok nášho vlastného, minulého jednania. Nášho nesprávneho dávneho, alebo nedávneho jednania, ktoré si pamätáme, alebo nepamätáme. A táto naša vlastná minulá zlá sejba k nám potom nevyhnutne prichádza v zlej žatve nášho súčasného utrpenia.

 

Napriek všetkému nepríjemnému, čo so sebou prináša je to ale predsa len dar, pretože jeho prežitím a prijatím v pochopení, že sme si to v podstate sami spôsobili a že si to preto zaslúžime, dostávame príležitosť vymazať svoju minulú vinu. Dostávame príležitosť očistiť sa od zla, ktoré sme kedysi spôsobili.

 

Tým vyrovnáme svoj účet a stávame sa čistými. Vlastným utrpením sme totiž zaplatili za zlo a utrpenie, ktoré sme v minulosti my sami spôsobili iným. Zaplatili sme tak, ako to vyžaduje vyššia Spravodlivosť Božia, a vo svojom ďalšom bytí už potom môžeme kráčať bez utrpenia, ak si dáme pozor, aby sme ho sami nespôsobovali iným ani slovami, ani myšlienkami, ani skutkami.

 

Slová, s ktorými si ľudia doposiaľ nevedeli dať rady, hovoriace o tom, že „ak nás niekto udrie po jednom líci, máme mu nastaviť aj druhé“, neznamenajú v skutočnosti nič iného, ako odporúčanie pokorne prijímať prichádzajúce utrpenie, vidiac v ňom možnosť očistiť sa od svojich previnení a vyrovnať všetky svoje nevyrovnané účty.

 

Práve takýmto spôsobom máme teda vnímať deväťdesiat päť percent strastí, ktoré ku nám prichádzajú, aby sme ich správne zvládli a stali sa nám cestou k slobode.

 

Aby sme naopak svojim nadávaním, sťažovaním, neprijímaním, odmietaním a nepochopením utrpenia neprišli o príležitosť zbaviť sa svojich vín. A aby sme potom na základe takéhoto nezrelého prístupu neboli v budúcnosti nevyhnutne vystavené utrpeniu ešte oveľa väčšiemu.

 

Zvyšných päť percent bolesti a strastí, ktoré k ľuďom prichádzajú, k nim prichádzajú preto, aby tým osobnostne rástli a dozrievali. Aby sa ich prekonávaním stávali čoraz zrelšími a silnejšími. Aby sa raz, ako plne zrelé, silné a od všetkých vín očistené duchovné osobnosti mohli povzniesť do nádhery večného života kráľovstva nebeského, kam má v skutočnosti smerovať púť každého z ľudí na našej zemi.

 

Preto radostne vpred v ústrety všetkému, čo nám život prináša! Nech už je to dobré, alebo zlé! Za to dobré buďme vďační Pánovi, pretože práve On nám daroval naše bytie a spolu s ním všetky radosti a všetko šťastie, ktoré nám to prináša.

 

Ale buďme vďační aj za strasti, bolesti a problémy, ktoré ku nám prichádzajú! Lebo ku nám prichádzajú preto, že je to spravodlivá odozva našich vlastných, minulých nesprávnych činov. Platíme za ne svojim utrpením, čím sa však oslobodzujeme od svojich vín, pretože za všetky svoje viny musí každý z nás zaplatiť! A to až do posledného haliera, ako to požaduje nekompromisná spravodlivosť Najvyššieho.

 

Alebo potom ku nám prichádzajú strasti, bolesti a problémy preto, aby sme sa práve prostredníctvom nich, prostredníctvom ich zdolávania a prekonávania stávali čoraz zrelšími a silnejšími osobnosťami.

 

Aj v jednom aj v druhom prípade je nám to teda k úžitku. V oboch prípadoch, ak ku ním zaujmeme správny postoj, nás to totiž posúva čoraz bližšie k jedinému a skutočnému cieľu našej cesty, ktorým je kráľovstvo nebeské. Ktorým je ríša Svetla a v nej život v blízkosti Pána. Večný život, plný šťastia, radosti a nadšených, tvorivých činov, predstavujúcich to jediné, pravé a skutočné uctievanie Stvoriteľa.

 

Človeče, zaujmi preto konečne správny postoj k vlastnému utrpeniu, pretože potom ťa každé takéto tvoje prežitie môže posunúť smerom dopredu a smerom nahor. Lebo všetko utrpenie, ktoré ťa stretá, je s tebou samotným nejakým spôsobom spojené. Je niečím, čo sa vo všemúdrosti Najvyššieho ocitlo na tvojej životnej ceste, aby si to ty zrelo a správne prekonal, a týmto spôsobom sa duchovne posunul o ďalší krok dopredu na ceste do cieľa tvojho bytia.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>
Paradoxy bytia! Čo je dobré materiálne, môže duchovne neuveriteľne škodiť! Thu, 03 May 2018 18:34:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/943/paradoxy-bytia-co-je-dobre-materialne--moze-duchovne-neuveritelne-skodit http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/943/paradoxy-bytia-co-je-dobre-materialne--moze-duchovne-neuveritelne-skodit Milan Šupa Milan Šupa  

 

Znamená to teda, že jedine na ich rešpektovaní má byť postavené naše jednanie v hmotnom svete, čím by sa reálne to duchovné dostalo do súladu s hmotným a bolo by s ním v jednote.

 

Žiaľ, my ľudia sme zväčša materialisti a neberieme také niečo na zreteľ. Tvrdošijne odmietame brať do úvahy celistvosť bytia, ktorá v sebe zahŕňa ako materiálny, tak i duchovný rozmer. Naučili sme sa preto zohľadňovať iba naše hmotné záujmy a ignorovať všetko ostatné. Avšak z takéhoto obmedzeného a okliešteného pohľadu na realitu nemôže povstať nič iného, ako naivná obmedzenosť, prostredníctvom ktorej na jednej strane síce hmotne prospievame, ale na druhej strane si neuveriteľne duchovne škodíme.

 

Aby sme pochopili, aké veľké je odtrhnutie ľudstva od duchovných zákonitostí, uveďme si jeden, možno trochu extrémny príklad. Vezmime si človeka dnešnej modernej doby, ktorý vo svojom vnútri, vo svojom vnútornom živote pestuje rôzne negatívne pocity a myšlienky.

 

Namiesto toho, aby sa teda snažil v súlade s duchovnými zákonitosťami nášho univerza, ktoré ale žiaľ nepozná, udržať svoj vnútorný život čistým, sa naopak pokojne vnútorne zaoberá vecami negatívnymi. A ak to trvá určité dlhšie časové obdobie, negativita, ktorú človek pestuje vo svojom vnútri sa napokon zmaterializuje a zhmotní do fyzickej podoby, čo sa prejaví chorobou nejakého telesného orgánu. Človek ochorie, pretože z hľadiska požiadavky a nevyhnutnosti udržiavať vlastný vnútorný život čistým bol v podstate, svojim dlhodobým pestovaním vnútornej nečistoty, vnútorne chorým už dávno pred tým. A táto jeho vnútorná choroba, choroba jeho duše, sa napokon po nejakom čase prejavila nevyhnutne aj navonok. No a často sa potom stáva, že človek ochorie až tak veľmi, že keby nežil v našej dobe so všetkými vymoženosťami modernej medecíny, musel by nevyhnutne zomrieť.

 

Súčasná medecína mu však dokáže život zachrániť a predĺžiť, čo sa v našom materialistickom svete považuje za veľký úspech.

 

Veď predsa človek, ktorý by inak musel nevyhnutne zomrieť, žije o päť, desať, alebo dokonca i pätnásť rokov dlhšie. Z hľadiska ľudského pohľadu ide teda o úspech a obrovský pokrok.

 

Ale je vec naozaj takouto pozitívnou aj z hľadiska vyšších duchovných zákonitostí, o ktorých človek netuší a ktoré vôbec neuznáva?

 

Skúsme sa teraz pozrieť na celú vec úplne inak, a síce práve z hľadiska duchovných zákonitostí. Čiže z hľadiska prospechu našej duše.

 

Ak by teda vyššie spomínaný človek žil teoreticky v inej dobe, ako je tá naša s rozvinutým zdravotníctvom, musel by nevyhnutne zomrieť. No a po jeho smrti by jeho duša klesla na takzvanom druhom svete do určitej úrovne, svojou rovnorodosťou presne zodpovedajúcej jeho negatívnemu vnútornému stavu. Do úrovne, ktorú si vzhľadom k negativite svojho skrytého, vnútorného života spravodlivo zaslúži.

 

Ale my dnes žijeme v dobe, kedy ľudia aj napriek svojim vnútorne dlhodobo pestovaným negativitám nemusia zomrieť, pretože moderná lekárska veda im dokáže život zachrániť.

 

Čo sa však deje v tých piatich, desiatich, alebo pätnástich rokoch nadstaveného života, ktoré moderná doba dotyčnému darovala? Nedeje sa nič ného, ako to, že nevedomému človeku, ktorý absolútne nič netuší o duchovných zákonitostiach bolo umožnené pestovať negativitu vo svojom vnútri o päť, desať, alebo pätnásť rokov dlhšie.

 

Inými slovami povedané, nevedomý človek sa predĺžením vlastného života duševne zaťažuje oveľa viac, než by sa bol zaťažil vtedy, keby zomrel skôr. A to bude pre neho znamenať, že po smrti klesne jeho duša oveľa hlbšie, než by klesla vtedy, keby zomrel skôr a nebol by tak zaťažený pestovaním vnútornej negativity. Jeho oveľa hlbší pád na takzvanom druhom svete bude mať pre neho za následok omnoho horšiu východziu pozíciu, z ktorej bude musieť opätovne začať so svojim duchovným vzostupom. Bude teda vystavený oveľa ťažším životným podmienkam nielen na druhom svete, ale aj potom, pri jeho ďalšom prípadnom fyzickom zrodení na zemi. Keby sa ale jeho duša skoršou smrťou menej zaťažila zlom, neklesol by na druhom svete tak hlboko a i jeho ďalšie zrodenie na zemi by bolo oveľa priaznivejšie.

 

Duchovne neznalý človek teda predĺžením vlastného života získava iba predĺžený čas na hromadenie vín, čím v skutočnosti viac stráca, ako získava, pretože túto zvýšenú hromadu vín a negativity bude musieť odpykávať oveľa ťažšie a bolestnejšie.

 

Ako teda vidieť, nie všetko, čo sa zdá byť dobré z hľadiska fyzického je dobré aj z hľadiska duchovného. Tieto dve stanoviská sa totiž môžu niekdy až diametrálne vzájomne odlišovať.

 

Materialista, ateista, alebo človek zaujatý však pravdepodobne zo všetkého, čo bolo doposiaľ povedané mylne vyvodí, že ak chceme byť duchovní, nemáme chodiť k lekárovi, máme odmietnuť jeho pomoc a radšej zomrieť, pretože tak to bude pre nás z duchovného hľadiska lepšie.

 

Nie! Je to úplne inak! Od duchovného človeka sa nežiada, aby sa vyhýbal lekárskej starostlivosti. Poznanie duchovných súvislostí, o ktorých sme hovorili nám však dáva možnosť a príležitosť využiť modernou medicínou nastavený čas k pochopeniu vnútornej príčiny našej choroby, k jej odstráneniu, alebo jednoducho povedané, k vlastnému polepšeniu sa.

 

Znamená to teda, že duchovne znalý človek využije svoj nadstavený čas k duchovnému pozdvihnutiu svojej osobnosti, zatiaľ čo človek neznalý naopak spravidla zneužíva nadstavený čas iba k ďalšiemu hromadeniu chýb a vín, ktoré zaťažujú jeho dušu.

 

O všetkých týchto veciach by ľudia rozhodne mali vedieť, pretože popísaný rozpor medzi tým, čo je pre nás dobré z fyzického hľadiska a tým, čo je pre nás dobré z duchovného hľadiska sa premieta do najrozličnejších oblastí nášho každodenného života. No a práve v našom každodennom živote by sme sa mali dokázať naučiť zohľadňovať nie len to, čo sa nám osobne javí z materiálneho hľadiska ako dobré, ale predovšetkým to, čo je pre nás skutočne dobré. Čiže dobré z duchovného hľadiska!

 

Ale keďže žiaľ ľudia o tom nič nevedia, vo svojej jednostrannej materialistickej orientácii a v zohľadňovaní jedine vlastných hmotných záujmov enormným spôsobom škodia svojej duši a zaťažujú ju. A táto záťaž strhne potom, po fyzickej smrti ich dušu nevyhnutne do nízkych a temných oblastí druhého sveta, v ktorých bude nesmierne trpieť a ktoré budú pre ňu predstavovať veľmi nevýhodnú východiskovú pozíciu z hľadiska jej ďalšieho jestvovania. Či už na druhom svete, alebo potom z hľadiska jej prípadného opätovného zrodenia na zemi.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.


]]>
Matrix! Hodnotný film s hlbokým a silným posolstvom Mon, 16 Apr 2018 19:48:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/932/matrix-hodnotny-film-s-hlbokym-a-silnym-posolstvom http://novinar.sk/clanok/ostatne/932/matrix-hodnotny-film-s-hlbokym-a-silnym-posolstvom Milan Šupa Milan Šupa  

Skôr ale, ako začneme hovoriť o filme treba zdôrazniť, že každý spisovateľ, alebo v našom prípade scenárista, sa vo svojej tvorivej inšpirácii vždy vnútorne napája na určité jemnejšie úrovne univerza, odkiaľ čerpá. A podľa charakteru toho, o čom píše, ale aj podľa charakteru svojej vlastnej osobnosti a povahy sa môže napojiť buď na úrovne vyššie, alebo na úrovne nižšie. V prípade scenára toho filmu išlo o napojenie vyššie, ale žiaľ, konečná podoba bola výrazne skreslená a príliš zmaterializovaná. Ale aj napriek tomu má film predsa len výraznú hodnotu.

 

Jeho dej prebieha v post apokalyptickom svete. Nad ľuďmi zvíťazili stroje a zotročili ich. Uviedli ich do stavu akéhosi hybridného spánku, poskytujú im základnú výživu a čerpajú z nich biologickú energiu. A tieto živé ľudské batérie prežívajú počas svojho hybridného spánku určitý snový stav, ktorý vnímajú ako realitu. Je to však len neskutočná, strojmi umelo vytvorená realita matrixu. Je veľmi podobná životu, aký žijeme my dnes. Dokonale totiž simuluje ilúziu skutočného života so všetkými jeho starosťami, námahami, prácou a užívaním si.

 

Víťazstvo strojov by bolo dokonalé, keby neexistovala skupina ľudí, ktorým sa podarilo pochopiť, ako sa veci majú. Ktorým sa podarilo odpojiť z hybridného spánku a ktorí začali usilovať o likvidáciu matrixu. Zo skutočnej reality doň prenikajú pomocou počítačových programov a ich vodcom je Morpheus.

 

Morpheus sa dozvedel, že v matrixe žije vyvolený, ktorý ho je schopný zničiť a začal ho hľadať. Tak našiel Nea, hlavného hrdinu. Odpojil ho od matrixu, prebudil do skutočnej reality a začal ho pripravovať na jeho rozhodujúci boj.

 

Časom ale došlo k tomu, že strážcom matrixu, takzvaným agentom, sa podarilo zajať Morphea a mučením z neho chceli dostať prístupové kódy k raju, aby mohli zničiť tých zopár ľudí, žijúcich v skutočnej realite a tým pádom dovŕšiť absolútnu nadvládu strojov nad ľudstvom.

 

Neo, spolu so svojou priateľkou Trinity sa rozhodnú Morphea oslobodiť, čo sa im aj podarí. Morpheus a Trinity uniknú z matrixu do skutočnej reality, ale Neo to už nestihne. Zostáva v ňom uväznený a musí bojovať s agentmi. Tí ho napokon zastrelia.

 

Neo zomiera vo svojom fiktívnom tele v matrixe, ale zároveň zomiera aj v skutočnej realite. A v skutočnej realite stojí pri ňom Trinity, ktorá sa do neho zamilovala a bozkáva ho na rozlúčku. Avšak jej bozkom z lásky sa Neo prebúdza k životu a zároveň sa prebúdza k životu aj v matrixe. Agenti to spozorujú a začnú doňho strieľať. Silou lásky však Neo víťazí nad strojovou realitou matrixu. Gestom ruky zastavuje letiace guľky, zničí agenta Smitha a snová realita sa začne rozsýpať …

 

Toľko k deju filmu. Kto ho videl, musí vytušiť určitú zvláštnu súvislosť s našou súčasnosťou. Pokúsme sa teda teraz ozrejmiť túto súvislosť a ukázať si, ako to s nami samými naozaj je.

 

Hlavné posolstvo filmu je prosté a jednoduché: realita, v ktorej žijeme a ktorá je pre nás absolútne všetkým je v podstate len akási dočasná ilúzia. Nie je to skutočná, pravá, večná a autentická realita. Je len čosi, ako materializovaná ilúzia, za ktorou sa skrýva realita skutočná.

 

Kto sa pozerá von, vidí ilúziu! Kto sa pozerá dovnútra, vidí skutočnosť“, hovorí dávna indická múdrosť. Skutočná realita, tá večná, pravá, trvalá a nehynúca je teda realitou vnútra! Realitou srdca! Realitou ducha a realitou citu! To je skutočnosť, v ktorej žije naše najvnútornejšie „ja“! Naše najhlbšie, duchovné, najvnútornejšie „ja“! To sme v skutočnosti my samotní! Skutočná pravda bytia je teda pravdou ducha, v ktorej žije a prebýva naše pravé „ja“.

 

A toto naše pravé ja, podobne ako vo filme Matrix, sníva sen ilúzie hmoty. Sníva sen ilúzie tela. Sen ilúzie materiálnych túžob, žiadostí, potrieb, vášní a všetkých obrovských možností hmotného sveta. To je pre nás realita, ktorá sa nám stala všetkým. Považujeme to za to jediné, čo môžeme od života očakávať, ale v skutočnosti ide len o materiálnu ilúziu reality matrixu, v ktorej sme sa svojim mylným a obmedzeným nazeraním na svet sami uväznili.

 

Tak sme sa stali bytosťami, plne zotročenými hmotným svetom. A toto naše zotročenie sa prejavuje falošnou hodnotovou hierarchiou, ktorú sme si vytvorili na základe svojej fatálnej zámeny snovej reality hmoty za pravú realitu ducha. Našimi najvyššími hodnotami sa totiž stali jedine hodnoty hmotné.

 

Mať vlastniť a užívať si! Peniaze, majetky a moc! Pozemská sláva a veľkosť!

 

Dôsledkom týchto „hodnôt“ je však nárast bezohľadnosti, chamtivosti, podvodu, klamstva, nečestnosti a všetkých ostatných negatívnych vlastnosti, ktoré z našej pomýlenej hodnotovej hierarchie nevyhnutne pramenia. Žijeme preto vo svete zla, ktorý vznikol z našej zámeny ilúzie za skutočnosť.

 

A táto, nami samými vytvorená ilúzia výlučnosti materiálnej reality a falošných hodnôt z nej plynúcich spôsobuje ľuďom mnoho bolesti, nepríjemností, stresu, nepohody, konfliktov a utrpenia. V tomto hodnotovo zvrátenom svete sa totiž často darí ľuďom bezcharakterným, bezohľadným a nečestným, ktorí vytvárajú zo zeme peklo. Títo ľudia osobne profitujú z matrixu a preto sa ho snažia udržať. Preto podporujú komerčnú plytkosť a tupý materiálny konzum. Preto podporujú zvrátenosť, drogy, násilie a hazard. Obyvateľstvo totiž musí byť plne pohltené tým, čo im matrix ponúka, aby z neho nikdy nenašlo cestu von.

 

Sú ale mnohí, ktorí vnímajú a tušia, že materiálna realita nemôže byť všetkým. Že musí jestvovať aj niečo iné a hlbšie. Títo ľudia začínajú tušiť ilúziu a klam dočasnej materiálnej reality matrixu a jej pomýlených hodnôt. Začínajú tušiť, že všetko môže byť inak, podobne ako Neo, hlavý hrdina filmu.

 

A presne toto sú ľudia, ktorí sa svojim vnútorným tušením stávajú pripravenými na odpojenie od matrixu. Preto bývajú kontaktovaní zo strany skutočnej reality. Zo strany skutočnej pravdy! Pravdy ducha, srdca a citu! Sú vnútorne oslovení a majú, podobne ako Neo možnosť rozhodnúť sa, či chcú zostať naďalej v matrixe, alebo sa chcú konečne prebudiť do skutočnej reality.

 

Ak sa rozhodnú pre skutočnú realitu, spoznajú pravdu. Pravdu o dočasnej ilúzii matrixu materiálneho sveta a s ním spojených, nízkych materiálnych hodnôt. Pravdu o pravom svete bytia ducha, v ktorom vládnu pravé a vznešené hodnoty, akými je spravodlivosť, ľudskosť, čestnosť a dobro. Jedine toto je totiž to večné, pravé a skutočné! Všetko ostatné je len omyl, ktorý zotročuje človeka.

 

No a vrcholným momentom filmu, ale i celého nášho života ako takého je poznanie všemocnej sily lásky. Poznanie, že zlomiť ilúziu matrixu je schopná jedine láska. Láska k pravde, láska k človeku, láska k dobru, láska k spravodlivosti a láska k Bohu. Jedine silou lásky k pravým hodnotám bytia môže každý z nás zvíťaziť nad matrixom! Najskôr sám v sebe a sám za seba, čím sa stane vyvoleným, podobne ako Neo.

 

Vyvoleným k tomu, aby aj on bojoval s matrixom a porazil ho! Ale nie zbraňami, ako vo filme, ale silou rozvíjania dobra, spravodlivosti, čestnosti, ohľaduplnosti a duchovnosti. Čím viac človek takým bude, tým viac bude otriasať ilúziou matrixu jedinečnosti dočasnej reality hmoty a tiež všetkými, s touto ilúziou spojenými, nízkymi materialistickými hodnotami.

 

Až napokon, pri dostatočnom množstve v skutočnej realite ducha ukotvených ľudí, bojujúcich proti materiálnej zvrátenosti pseudo hodnôt matrixu, prostredníctvom rozvíjania skutočného dobra a cností dôjde k tomu, že ilúzia padne. Že padne ilúzia výlučnosti hmoty a ľudia spoznajú realitu takú, aká v skutočnosti je. Spoznajú realitu ducha, srdca a dobra, ktorá je jedinou pravou realitou.

 

Súčasnú, falošnú, pomýlenú a pokrivenú realitu výlučnosti matrixu materialistickej reality potom vystrieda pravá realita pravdy ducha, citu, ľudskosti, spravodlivosti a ušľachtilosti. Tá nanovo a na svoj vlastný obraz sformuje i materiálny svet tak, že sa v ňom všetko stane skutočné a pravdivé.

 

Je teda na nás, dokedy zostaneme veriť ilúzii matrixu, dokedy ho budeme živiť svojim presvedčením, že je to jediná realita a dokedy budeme uctievať pseudo hodnoty, ktoré tento náš omyl nevyhnutne doprevádzajú. Je na nás, dokedy necháme svoje pravé „ja“ v hybridnom spánku a v otroctve nedôstojného, iba čisto materiálneho bytia.

 

Zo skutočnej reality ducha však zaznieva tiché volanie ku všetkým, ktorí začínajú tušiť pravdu o podstate bytia, aby sa stali vyvolenými...


http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.


]]>
Fragment číslo 1.: Aká nás čaká budúcnosť? Mon, 05 Mar 2018 19:54:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/ostatne/909/fragment-cislo-1--aka-nas-caka-buducnost http://novinar.sk/clanok/ostatne/909/fragment-cislo-1--aka-nas-caka-buducnost Milan Šupa Milan Šupa  

 

Toto zložené slovo sa skladá z dvoch slov. Zo slova „budú“ a zo slova „cnosť“. Môžeme to teda významovo chápať tak, že našou budúcnosťou budú cnosti. Že budúcnosť ľudstva spočíva v cnostiach. V návrate ku cnostiam a v znovu obnovení cnostného života.

 

Cnosťou je dobro, skromnosť, nezištnosť, spravodlivosť, ľudskosť, ohľaduplnosť, láskavosť, a tak ďalej, a tak ďalej. Dosiahnutie práve takejto kvality medziľudských vzťahov je teda nevyhnutnou podmienkou toho, aby ľudstvo vôbec nejakú budúcnosť malo! Je podmienkou, alebo požiadavkou, ktorá musí byť nami splnená, pretože inej budúcnosti, ako v povznesení sa k cnostiam pre ľudstvo niet. To nám predsa toto slovo jednoznačne hovorí! K tomu nás vyzýva! To od nás požaduje!

 

Lebo ak na zemi nebude cností, nebude pre nás ani žiadnej budúcnosti. Ak totiž bude ľudstvo preferovať ne – cnosť tak, ako je tomu dnes, to „ne“, čiže vyjadrenie záporu postavené pred slovo budúcnosť bude značiť ne - budúcnosť. Bude značiť, že tak, ako je to v súčasnosti to už ďalej ne – bude možné. Bude teda značiť naše ďalšie ne - bytie. Inými slovami povedané, popretie akejkoľvek budúcnosti v prípade, ak bude v ľudstve pretrvávať ne – cnosť.

 

Slovo budúcnosť má teda nesmierne hlboký význam. Je totiž predurčením! Predurčením osudu ľudstva, spočívajúcom v cnostnom prístupe k životu. Ak ale toto predurčenie nebude ľudstvom naplnené, nebude preň ani žiadnej budúcnosti, pretože budúcnosť, postavená na necnostiach nie je v nijakom prípade možná.

 

Preto ty človeče, ktorý chceš mať nejakú budúcnosť, budúcnosť seba samého i svojich detí, zdokonaľuj sa v cnostiach! Usiluj o cnosti! Usiluj o cnostný život, pretože bez neho niet pre teba, ani pre tvoje deti žiadnej budúcnosti. Bez nich totiž niet pre teba i pre celý tento skazený svet ničoho iného, ako iba definitívnej záhuby prostredníctvom vlastných necností.

 

Lebo onen zápor „ne“, ktorý si ty, nešťastný človeče postavil pred cnosti, ten zápor „ne“, prostredníctvom ktorého si cnosti premenil na ne - cnosti a tieto si vo svojom živote preferoval, ten osudný a nešťastný zápor „ne“, ktorý charakterom svojho života uctievaš, bude napokon postavený pred tvoje vlastné bytie. A práve preto sa ne - bytie stane konečnou cieľovou stanicou pre všetkých, ktorí holdovali ne – cnostiam.

 

Človeče, pochop to, uvedom si to a zariaď sa podľa toho so všetkou vážnosťou, ktorá tomu prísluší. Veď tu predsa v konečnom dôsledku ide o tvoju vlastnú budú – cnosť.

 

Fragment číslo 2.: Človeče, zastav sa!

 

Človeče spomaľ svoj krok! Zastav sa a skús aspoň raz odvrátiť svoj zrak od egocentrického upriamenia sa iba na seba samého. Na svoje radosti, starosti, boje, túžby, snahy a lásky.

 

Skús trebárs vyjsť v noci von a zdvihnúť svoj zrak k hviezdnej oblohe. Pod nekonečnosťou jej tichého a velebného majestátu možno spoznáš malichernosť mnohého z toho, o čo sa tak veľmi usiluješ a čo považuješ za dôležité.

 

A možno tiež pochopíš, že skutočnej veľkosti všetkých tvojich diel, ba dokonca, že skutočnej veľkosti teba samotného ako ľudskej bytosti môžeš dosiahnuť len vtedy, ak sa dokážeš otvoriť vznešenosti, prichádzajúcej z Výšin. Vznešenosti Veľkého a Jediného, ktorý je Tvorcom všetkého!

 

Údelom každého, kto toto nevníma je totiž len úzkoprsé a nedôstojné väzenie v hraniciach hmotného sveta. V radostiach a strastiach hmoty. Avšak človek, upriamený iba na hmotu nikdy nespozná skutočnú veľkosť vlastného človečenstva. Skutočnú veľkosť svojho človečenstva, skrývajúcu sa v pochopení vlastnej malosti, ktorá sa dôverčivo otvára hodnotám a sile, prichádzajúcej Zhora. Sile a súcnosti vševládneho Boha a jeho vznešeným hodnotám dobra, cti, ľudskosti a spravodlivosti.

 

Človeče, odvráť svoj zrak o seba samého! Od svojich problémov, ale i radostí a pozdvihni ho nahor! Pozdvihni ho k nekonečnej majestátnosti hviezdnej oblohy a vedz, že ty sám môžeš dosiahnuť rovnakého majestátu vlastnej ľudskosti. Že aj ty sám môžeš dosiahnuť hlbokého mieru podobne, ako hviezdna obloha nad tebou, ak necháš svoju dušu rovnako ako ona, ticho rozprestretú v úcte a bázni pred skutočnou veľkosťou. Pred veľkosťou jediného a Všemohúceho, a pred jeho vznešenými hodnotami, ktorými začneš naplňovať svoj život.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

 

]]>
Človeče, vieš akým máš byť v skutočnosti? Mon, 12 Feb 2018 19:15:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/ostatne/897/clovece--vies-akym-mas-byt-v-skutocnosti http://novinar.sk/clanok/ostatne/897/clovece--vies-akym-mas-byt-v-skutocnosti Milan Šupa Milan Šupa  

Žiaľ, hlboká tragédia ľudstva spočíva v tom, že zostúpilo z piedestálu pravej ľudskosti. A zostúpilo z neho tým, že to citové zatlačilo do úzadia a do popredia postavilo to rozumové. Do popredia postavilo rozum, ktorý je vynikajúcim sluhom pod vládou citu, ale veľmi zlým pánom ak má vládnuť samostatne.

 

No a tento sluha, ktorý sa nezaslúžene dostal na miesto svojho pána si ihneď uvedomil, že ide o miesto, ktoré mu nepatrí. A preto, aby z neho nebol rýchlo zosadený tam, kam skutočne patrí, postaral sa o to, aby bol zákonitý vládca maximálne eliminovaný, odsunutý do úzadia, neustále potieraný a zosmiešňovaný.

 

A tak sa teda stalo, že ľudstvu i každému jednotlivému človeku osobne panuje rozum, dôsledkom čoho zavládla na celej zemi chladná rozumovosť bez citu. A práve z uctievania tejto chladnej rozumovosti povstalo všetko zlo.

 

Veď sa len napríklad pozrime na najhoršie ľudské vlastnosti, akými sú chamtivosť, bezohľadnosť, nečestnosť, nepoctivosť, nespravodlivosť, nenávisť, závisť a mnohé iné. Ak sa nad nimi hlbšie zamyslíme zistíme, že všetky majú svoj koreň práve v chladnej rozumovej vypočítavosti. Zistíme, že ak by človek zostal bytosťou citu, ktorá svojou citovosťou kultivuje i vlastný rozum, mnohé, ba takmer všetky zo spomínaných negatívnych vlastností by ani nikdy nemohli vzniknúť.

 

Veď sa len trebárs pozrime na najväčšie hrôzy ľudstva, a to napríklad na fanatickú inštitúciu inkvizície. Ide o niečo, čo by bolo absolútne neprijateľné, keby boli ľudia bytosťami citu. K podobným veciam, ktorých sa dopúšťala inkvizícia mohlo dôjsť jedine preto, lebo ľudia zatlačili svoj cit hlboko do úzadia, alebo ho v sebe dokonca celkom eliminovali, takže im vládol už len chladný rozum. Lebo jedine rozum, nekorigovaný citom sa mohol dopustiť takýchto, a mnohých iných hrôz, ktoré bohato doprevádzajú celé dejiny našej civilizácie.

 

V rannom období nášho vývoja sa teda ľudstvo ocitlo na akomsi rázcestí, kde sa malo rozhodnúť, ktorou z dvoch možných ciest sa vydá. Či to bude cesta citu, ktorému bude podriadený rozum i všetko ostatné, alebo to bude naopak cesta rozumu, ktorý bude rozhodovať absolútne o všetkom. Ľudstvo sa rozhodlo pre vládu rozumu a tým začala tragédia civilizácie na planéte Zem.

 

Ak by niekto mal dojem, že tieto slová o konflikte citu a rozumu sú iba nejakým teoretizovaním a od každodennosti odvrátenou filozofiou, veľmi sa mýli. Naopak, ide o veci výsostne praktické, s ktorými sme ustavične konfrontovaní. Každý deň sme totiž postavení pred malé i veľké rozhodnutia, či danú situáciu vyriešime tak, že sa prikloníme k svojmu citovému stanovisku, alebo tak, že dáme predovšetkým na svoj rozum. No a podľa toho, ako sa rozhodneme, sa potom ďalej vyvíja náš osud.

 

Uveďme si konkrétny príklad zo života. Mladé dievča má rada chlapca. Chce si ho vziať, ale časom zistí, že má sklon k alkoholu. Vo svojom vnútri cíti slabučké nabádanie k tomu, aby si ho nebrala.

 

Ale keďže ho má rada, začne uvažovať asi v tom zmysle, že sa to možno časom zmení, že sa bude snažiť na svojho partnera pozitívne vplývať, že prídu deti a potom bude cítiť väčšiu zodpovednosť za rodinu a podobne.

 

Nakoniec si ho teda predsa len vezme, ale žiaľ, jeho náklonnosť k alkoholu sa rokmi nezlepší, ale naopak, ešte viac zhorší.

 

Uvedený príklad je klasickým príkladom toho, ako sme vždy pri dôležitých životných rozhodnutiach varovaní svojim citom a ako potom všetko začneme zvažovať rozumom. A nakoniec sa na svoju vlastnú škodu podriadime „rozumnej“ argumentácii svojho rozumu.

 

Mali by sme však vedieť, že cit v nás dokáže zvažovať bleskurýchlo a onen takzvaný prvý dojem býva zväčša vždy správny. A preto by sme pri svojom rozhodovaní mali dať práve na tento prvý dojem.

 

Rozum je totiž predsa len trošku pomalší, takže rozumové zvažovanie trvá o malinkú chvíľočku dlhšie. A aj keď to v našom vnútri prebehne všetko veľmi rýchlo, mali by sme sa to v našom vlastnom záujme naučiť rozlišovať.

 

Prečo je to práve takto a prečo má pravdu náš cit?

 

Pretože náš cit je prejavom nášho ducha. A náš duch nepochádza z hmotného sveta, ale zo sveta duchovného, nachádzajúceho sa nad hmotnosťou. A práve z tohto dôvodu má náš duch patričných nadhľad nad vecami. Dokáže totiž všetko vnímať v oveľa širších súvislostiach a svojim spôsobom vidí aj do budúcnosti. Vidí do budúcnosti v tom zmysle, že dokáže rozpoznať, čo je pre nás dobré z dlhodobého hľadiska.

 

Naopak, náš rozum je iba produktom hmoty. Je produktom nášho hmotného mozgu a preto nachádza svoje vynikajúce uplatnenie v hmotnom prostredí. Jeho nedostatkom ale je, že je hranicou hmotnosti neprekonateľne obmedzený. Nie je preto schopný dostať sa nad ňu ako náš duch a to znamená, že z dlhodobého hľadiska nedokáže veci správne vnímať. Vidí ich výhodnosť len z hľadiska krátkodobého.

 

Ak preto ponecháme rozhodovanie nášmu rozumu, môže sa nám krátkodobo dariť, avšak z ďalekosiahleho a dlhodobého hľadiska sa to napokon predsa len začne všetko postupne rúcať, až sa to nakoniec celkom rozsype.

 

Preto sa nám napríklad môže z krátkodobého hľadiska nášho rozumového obmedzenia zdať ako výhodné klamať, kradnúť, podvádzať, byť vypočítavý a podobne. Avšak z dlhodobého hľadiska, z hľadiska dlhodobých dopadov, či už hmotných, alebo duchovných nám to bude musieť vždy priniesť veľmi neblahé následky.

 

A práve preto by sme mali v každej situácii a v každom našom rozhodovaní, nech už je veľké, alebo malé, uprednostňovať náš cit a naše svedomie, čo je v podstate to isté, pričom oboje je hlasom nášho ducha.

 

Každý človek by mal vedieť o týchto mimoriadne dôležitých veciach a mal by o nich hlbšie uvažovať. A napokon, ak naozaj chce sebe samému dobro, dobro nie len z hľadiska krátkodobého, ale aj z dlhodobého, mal by svojim životom začať kráčať cestou ducha. To jest, cestou svojho citu a svojho svedomia.

 

Nemal by sa teda už viac nechať vodiť za nos svojim rozumom, ktorý je hmotou obmedzený a preto nie je vôbec schopný kompetentne rozhodovať o tom, čo je pre nás, ako pre ľudské bytosti - bytosti ducha naozaj dobré.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>
Čo bolo podstatou pôvodnej duchovnosti dávnych Slovanov? Mon, 25 Dec 2017 19:06:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/kultura/879/co-bolo-podstatou-povodnej-duchovnosti-davnych-slovanov http://novinar.sk/clanok/kultura/879/co-bolo-podstatou-povodnej-duchovnosti-davnych-slovanov Milan Šupa Milan Šupa  

 

Všetkým nám je jasné, že ľudia v minulosti žili v úplne inom vzťahu k prírode, ako my dnes. Môžeme to vidieť trebárs na živote našich slovenských predkov spred sto rokov. A to samozrejme už ani nehovoriac o ľuďoch spred vyše tisíc rokov, čiže v období veľkej Moravy, o ktorom budeme hovoriť.

 

Pre vtedajších ľudí bola príroda prirodzeným partnerom. Bola im súperom, s ktorým bolo treba počítať a ktorého nebolo hodné podceňovať. Naši predkovia mali voči nej patričnú úctu, cítili k nej bázeň, ba dokonca až určitú posvätnosť.

 

No a práve prostredníctvom tohto svojho postoja začali časom nadobúdať schopnosť reálne vnímať vedomú inteligenciu, stojacu za spravovaním prírodného diania.

 

Iba my dnes si totiž myslíme, že v prírode sa všetko deje akosi samo od seba. Že po jari samo od seba prichádza leto, potom jeseň a zima. Že sám od seba prichádza dážď, vietor, atď.

 

To je ale omyl, pretože nič sa nedeje len tak samo od seba. Za všetkým týmto dianím stojí vedomá inteligencia, ktorá ho spravuje, riadi a udržuje.

 

Len si trebárs skúsme spomenúť na staré ľudové rozprávky. Nájdeme v nich množstvo zmienok o rôznych vílach, rusalkách, vodníkoch, škriatkoch, či iných bytostiach, takým, alebo onakým spôsobom spojených s určitým konkrétnym prírodným dianím.

 

Tieto bytosti však nie sú žiadnym výmyslom, ako sa my dnes domnievame. Sú v skutočnosti personifikáciou a zosobnením vedomej inteligencie, spravujúcej prírodné dianie, pretože naši predkovia ju mohli vnímať, komunikovať s ňou a čiastočne s ňou i spolupracovať.

 

Celkom prakticky to teda znamená, že trebárs vedomú inteligenciu, ktorú vnímali za spravovaním vodstva nazvali vodníkmi. Vedomú inteligenciu, stojacu za spravovaním rastlín a stromov nazvali elfami. Vedomú inteligenciu, stojacu za starostlivosťou o pôdu nazvali gnómami. Vedomú inteligenciu, schopnú hýbať pohoriami nazvali obrami, a tak ďalej, a tak ďalej.

 

Podstata duchovnosti našich slovanských predkov teda spočívala v uctievaní vedomej inteligencie, stojacej za prírodným dianím.

 

A ak sa pozrieme na prírodu, na jej nádheru, účelovosť a poriadok, na to, že v podstate umožňuje život človeka na Zemi musí nám byť jasné, že inteligencia za ňou stojaca môže byť len pozitívna. Že môže stáť jedine v službách Svetla!

 

Keď totiž čítame v evanjeliách, že bez Vôle Stvoriteľa nespadne na zem ani len lístoček zo stromu, tak je to práve táto vedomá inteligencia, stojaca za prírodným dianím, ktorá Vôľu Stvoriteľa vo svete prírody reálne naplňuje. Predstavuje to teda nespočetné množstvo verných služobníkov Najvyššieho, naplňujúcich v prírodnom svete jeho Vôľu.

 

Skúsme sa teraz pozrieť na niektorých konkrétnych týchto služobníkov, a pozrime sa na nich nie len z hľadiska slovanskej mytológie, ale aj s prienikom do mytológie starogermánskej, gréckej, či rímskej, pretože všetky tieto dávne národy mali svoje vlastné kontakty s onou vedomou inteligenciou a samozrejme, nazvali ju svojimi vlastnými menami. Pri hlbšom pozorovaní je ale zjavné, že tu vždy ide stále o to isté.

 

Najvyšším slovanským vládcom živlov bol hromovládny Perun, správca hromov, bleskov a búrok. Jeho obdobou v starogermánskej mytológii bol Thor. V gréckej mytológii zase Zeus a v rímskej Jupiter.

 

Najvyšší vládca sveta prírody, nazvaný rôznymi národmi rôznymi menami mal svoje sídlo na určitej hore. V starovekom Grécku sa volala Olymp, zatiaľ čo starí Germáni ju nazvali Valhalla.

 

Ale vráťme sa naspäť k slovanským menám vládcov najrozmanitejšieho prírodného diania. Tak napríklad Svarog bol vládcom Slnka a ohňa, čiže vedomou inteligenciou, stojacou za spravovaním Slnka a ohňa.

 

Morena bola vládkyňou zimy a smrti.

 

Vesna vládkyňou jari, mladosti a života. Zaháňala Morenu, oživovala zamrznutú prírodu a prinášala sviežu zeleň.

 

Devana bola Perúnovou dcérou a vládla svetlu nebeskému i svetlu pozemskému.

 

Vo svete vedomej inteligencie prírody však vládlo určité hierarchické usporiadanie. Začínalo to od spravovania najmenších rastlín, potom stromov, pohorí a pokračovalo to cez správu živlov, až po správu tých najväčších celkov. A tak existuje napríklad i vedomá inteligencia, ktorá má na starosti planétu Zem a nazýva sa Erda, alebo inteligencia, spravujúca Mesiac, nazvaná Luna.

 

Staroveké národy však prostredníctvom svojho jemnejšieho zrenia dospeli ešte k vyššiemu poznaniu. A síce, že určitý druh vedomej inteligencie stojí i za spravovaním všetkých vysokých a ušľachtilých cností.

 

Tak napríklad starovekí Gréci nazvali inteligenciu, stojacu za spravovaním cnosti múdrosti Pallas Athénou. Inteligenciu, stojacu za spravovaním cnosti cudnosti Artemis. Inteligenciu, stojacu za spravovaním cnosti vernosti a materstva Héra, a tak ďalej, a tak ďalej.

 

Dávne národy teda neuctievali iba vedomú inteligenciu, stojacu za spravovaním prírodného diania, ale aj inteligenciu, stojacu za spravovaním vysokých a ušľachtilých cností. A tieto skutočnosti, či už priamo, alebo nepriamo kládli na stúpencov tohto typu duchovnosti požiadavku zachovávať vysoké a ušľachtilé cnosti vo svojom každodennom živote. V podstate tu teda išlo o všestranný osobnostný rast jednotlivcov prostredníctvom rozvíjania ušľachtilých cností.

 

Máte dojem, že všetko toto sú iba nejaké výmysly, ktorých reálne potvrdenie nie je možné nikde nájsť? Ak áno, tak sa mýlite, pretože o týchto skutočnostiach existujú dokonca historické písomné zmienky. V určitých kľúčových momentoch dejín totiž vyššie zmienená inteligencia zasahovala celkom reálnym a viditeľným spôsobom do vývoja vecí ľudských. Uveďme si konkrétne príklady:

 

V evanjeliách môžeme nájsť príbeh o tom, ako sa učeníci plavili s Ježišom v loďke po mori a on zaspal. Po čase sa strhol vietor a začali sa vzdúvať veľké vlny, až hrozilo, že sa loďka potopí. Vtedy prišli učeníci za Pánom a riekli: „Pane, ty si tu spíš a nedbáš o to, že hynieme“. A Pán vstal, pohrozil vetru i moru, takže okamžite nastala veľká tíšina.

 

Príbeh popisuje zázrak, ale my dnes môžeme poznať charakter tohto zázraku, ktorý nebol ničím iným, ako vedomou komunikáciou s inteligenciu, stojacou za spravovaním živlu vetra a mora. A táto inteligencia, stojaca v službách Stvoriteľa musela okamžite uposlúchnuť príkaz toho, kto sám priamo od Stvoriteľa na Zem prišiel.

 

Alebo ďalší príklad z Biblie, a síce prechod Izraelitov cez Červené more, keď prešli jeho stredom suchou nohou a ako je napísané: „voda stála ako múr po ich ľavej i po ich pravej strane“.

 

Ide tu opäť o krásnu ukážku toho, ako inteligencia, nachádzajúca sa za prírodným dianím ochraňovala národ, ktorý bol povolaný k priamej službe Stvoriteľovi.

 

Alebo ešte iný príklad z našej najaktuálnejšej súčasnosti. Je tomu pár rokov dozadu, kedy ázijské krajiny zasiahla vražedná vlna cunami, ktorá mala na svedomí tisíce ľudských životov. Ba šlo to dokonca až do desiatok tisícov.

 

Zaujímavé ale je, že všetky voľne žijúce zvieratá sa dokázali včas vzdialiť do bezpečia, takže sa im nič nestalo. A tak paradoxne, ten najmenší slimáčik sa bezpečne plazil pár centimetrov od miesta, kam až dosiahla vražedná prívalová vlna, ktorá mala na svedomí tisíce ľudských životov.

 

Prečo sa zvieratá zachránili, ale ľudia nie? Pretože zvieratá majú svoje spojenie s inteligenciu, stojacou za spravovaním prírodného diania a tá ich včas varovala a dala im presne vedieť, koľko stoviek metrov od pobrežia sa nachádza bezpečná zóna.

 

A táto inteligencia by samozrejme varovala aj ľudí, keby boli čo i len trochu otvorenejší. Ale žiaľ, ľudia sú predsa realisti! Ľudia predsa neveria v žiadne povesti, bájky a rozprávky! A preto títo racionálni ľudia dnešnej doby museli vlastnými životmi zaplatiť za svoju nevieru.

 

Alebo sa pozrime trebárs na liečivé rastliny, ktoré každodenne používame. Myslíte si, že ich liečivé účinky boli objavené iba náhodne?

 

Vôbec nie? Toto poznanie k nám prišlo prostredníctvom vnímavých jedincov, schopných komunikovať s inteligenciu, stojacu za spravovaním prírodného sveta, ktorá im prezradila, aké konkrétne rastliny majú liečivé účinky na ten, alebo onen ľudský neduh.

 

A ďalších, podobných príkladov by sa dalo samozrejme uviesť ešte oveľa viac.

 

Čo dodať na záver? Snáď iba to, čo kedysi riekol Kristus: „Ak by ste mali viery čo i len ako horčičné semienko a povedali by ste tejto hore: vstaň, zdvihni sa a vrhni sa do mora, veru hovorím vám, stane sa tak!“

 

Ak sa ale takéto a im podobné veci dnes na zemi nedejú, neznamená to, že by sa diať nemohli. Znamená to iba, že ľuďom chýba podobná viera. Ľudia totiž nemajú ani len za máčny máčik skutočnej a pevnej viery v Stvoriteľa, a už vôbec nie vieru v nejakú vedomú inteligenciu, stojacu za spravovaním prírody, ktorá je však práve tu na zemi schopná vo svete prírodného diania reálne naplňovať Vôľu Najvyššieho, v určitých zlomových momentoch rovnajúcu sa zázrakom.

 

A preto realistickí ľudia dneška majú iba svoje vlastné zázraky. Zázraky svojho rozumu, vedy a techniky, ktoré sú však žiaľ iba úbohou náhradou toho, čo by bol človek na Zemi schopný vykonať prostredníctvom svojej pravej a pevnej viery v Pána a za podpory, pomoci a spolupráce vedomej inteligencie, stojacej za spravovaním prírodného diania.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.


]]>
Nedajme sebou manipulovať a nebuďme ovcami! Mon, 04 Dec 2017 19:26:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/ostatne/864/nedajme-sebou-manipulovat-a-nebudme-ovcami http://novinar.sk/clanok/ostatne/864/nedajme-sebou-manipulovat-a-nebudme-ovcami Milan Šupa Milan Šupa  

Vládnuca elita totiž vždy a v každej dobe potrebuje masy ovládať a manipulovať nimi podľa svojich vlastných potrieb. Skutočná moc má podľa predstáv mocných vždy patriť iba elite, stojacej na vrchole spoločnosti.

 

A kým trebárs v stredoveku držali vládnuce elity obyvateľstvo v područí prostredníctvom absolútnej nevedomosti a nevzdelanosti, dnes, v dobe informačných technológií sa tak deje prostredníctvom manipulácie s informáciami, ktoré sú zámerne neobjektívne a jednostranné.

 

Kto si to ale neuvedomuje, ten sa síce v rámci súčasnej kvázi demokracie rozhoduje relatívne slobodne, ale na základe zámerne neobjektívnych informácií nesprávne. Nesprávne presne v takom zmysle, v akom si prajú najmocnejší nášho sveta.

 

Z väčšiny ľudí sa tým pádom stáva iba stádo oviec, ktorých názory, myšlienky, postoje, pohľad na život a hodnoty sú v skutočnosti výsledkom mediálne manipulatívneho, sociálneho inžinierstva.

 

Skutočnosť, že ide o existenciu, človeka maximálne nedôstojnú, netreba ani zdôrazňovať. Žiaľ, veľmi mnohým to však v ich povrchnosti a plytkosti myslenia vyhovuje, pretože tento princíp manipulácie počíta, ba je priamo postavený na ľudstvu vo všeobecnosti vrodenom sklone k povrchnosti, plytkosti a lenivosti myslenia.

 

Iba ľudia, ochotní vynaložiť určitú námahu, zameranú na to, aby sa mohli stať osobnosťami, stojacimi skutočne na výške sa môžu vyslobodiť zo súčasného, mediálnou manipuláciou sociálne inžiniersky vytváraného matrixu virtuálnej reality. Žiaľ, sú to len jednotlivci, alebo malé skupiny. Väčšina je príliš preťažená prácou a príliš lenivá samostatnejšie myslieť, aby toho bola schopná.

 

Pozrime sa teraz trochu bližšie na charakter manipulácie s informáciami:

 

Každá vec má dve stránky. Stránku pozitívnu, ale i negatívnu. Má svoje klady, ale aj zápory. Má svoj líc, ale aj rub. Z hľadiska pôsobenia médií sa o týchto skutočnostiach vie a reálne by mali byť zohľadnené v takzvanom vyváženom spravodajstve. Vo vyváženom sprostredkovávaní informácií, ktoré berú do úvahy ako jednu, tak i druhú stranu mince. Na základe takéhoto druhu spravodajstva by potom ľudia pochopiteľne mohli bez akéhokoľvek ovplyvňovania formovať svoj vlastný, objektívny pohľad na realitu, svoje vlastné názory i svoje vlastné postoje.

 

Čosi také, ako objektívne spravodajstvo však žiaľ vôbec neexistuje, pretože médiá na objednávku mocných, ktorí ich vlastnia, šíria iba typ informácií čisto jednostranného druhu. A síce také, aké vyhovujú zámerom a prianím týchto elít.

 

V konkrétnej praxi to znamená, že ako dobro je prezentované to, čo predstavuje dobro pre elity. Ako správny názor je prezentovaný názor, plne poplatný prianiam elity. Ako na nepriateľa je poukazované na každého, kto sa čo i len v najmenšom prieči zámerom elít, a tak ďalej, a tak ďalej.

 

Slobodné rozhodovanie ľudí v akýchkoľvek zásadných veciach, alebo dokonca aj v maličkostiach je teda už vopred ovplyvnené týmto typom informácií, takže konečné rozhodnutie bude napokon vždy viacmenej také, aké si želá elita. Výsledným produktom, ako už bolo spomínané, je poslušná ovca, ktorej životné postoje, názory a filozofia sú jej rafinovane nanútené elitou najbohatších bez toho, že by to ona sama zbadala.

 

Kto však nechce byť takto manipulovaný mal by brať do úvahy aj iný pohľad, než mu ponúkajú oficiálne médiá. A ten môže v súčasnosti získať prostredníctvom médií alternatívnych.

 

A až keď porovná jedno i druhé, môže si urobiť určitý objektívny názor na vec. Môže si vybudovať objektívny pohľad na realitu. Jedine na základe takéhoto prístupu sa potom môže stať samostatnou osobnosťou, ktorá vlastní určitý objektívny pohľad na skutočnosť. Osobnosťou, ktorá je potom schopná rozhodovať sa slobodne a bez ovplyvňovania. Osobnosťou, ktorou nie je možné ľahko manipulovať. Osobnosťou, ktorá sa už nedá dotlačiť tam, kam chcú iní.

 

A možno neuveríte, ale vyššie spomínaný, manipulatívny trend nie je uplatňovaný len v oblasti bežných spoločenských, či politických informácií, ale dokonca i v oblasti duchovného poznania. Príčina je totiž stále rovnaká a spočíva v snahe ovládať ľudí a manipulovať nimi. A opäť samozrejme tak, aby to vyhovovalo vládnucim elitám v každej dobe a v každom storočí.

 

Celkom konkrétne sa pozrime trebárs na kresťanstvo, ktoré sa ako v minulosti, tak i v súčasnosti vždy pohybovalo v určitej nesprávnej, manipulatívnej jednostrannosti.

 

Ako totiž vieme, Biblia sa skladá zo Starého a Nového Zákona. Starý Zákon sa nesie v duchu prísnej, až tvrdej spravodlivosti, zatiaľ čo Nový Zákon je posolstvom lásky. A táto spravodlivosť a láska sú dvomi stranami jednej a tej istej mince. Sú rubom a lícom jedinej veľkej, celistvej Pravdy, ktorá je harmonickým súhrnom spravodlivosti a lásky.

 

Inými slovami povedané, to zdravé, správne, pravdivé, harmonické a ideálne môže vzniknúť iba za vzájomného spolu pôsobenia spravodlivosti a lásky. Spravodlivosť bez lásky musí byť totiž nevyhnutne krutou a tvrdou, avšak láska bez spravodlivosti musí byť zase nevyhnutne slabošskou a zmäkčilou. A presne tieto dva extrémy, z ktorých každý je svojim vlastným spôsobom škodlivý sú jasne čitateľné v celej histórii kresťanstva. A to žiaľ až do dnešnej doby.

 

V stredoveku sa totiž kresťanstvo, v súlade zámermi elít o ovládnutie más a dosiahnutie poslušnosti, jednostranne orientovalo predovšetkým na princíp spravodlivosti. Trebárs stredovek a feudalizmus takmer nepoznali lásku, ale iba tvrdú prísnosť a bič! To bola živná pôda pre vznik inkvizície, pre vyvražďovanie pohanov, pre križiacke vojny a podobne. A táto jednostrannosť orientácie kresťanstva iba na spravodlivosť, za účelom dosiahnutia slepej poslušnosti más má počas dlhej histórie ľudstva na svedomí veľké množstvo utrpenia i životov.

 

V súčasnosti, v kontraste s minulosťou sa v kresťanstve a tým pádom latentným spôsobom aj v celej spoločnosti hrá zase na inú strunu. Pretože otvorené násilie ako v stredoveku už nie je možné, cielene sa využíva jednostrannosť preferovania princípu lásky, ktorému chýba spravodlivosť. Ľuďom sa stále hovorí len o láske, alebo vo svetskom ponímaní len o humanizme, a preto sa stávajú povoľne mäkkými a slabošskými. A preto vo svojom slabošstve nakoniec akceptujú aj veci, ktoré by v nich museli za normálneho stavu vzbudiť oprávnený a spravodlivý hnev. No a netušená ďalekosiahlosť takéhoto nezdravo jednostranného princípu sa potom prejavuje v mnohých negatívach súčasného spoločenského diania.

 

Trebárs napríklad v slniečkársky naivnom prijímaní utečencov, ktorí sa sem neprichádzajú prispôsobiť našej kultúre a už vôbec nie našej duchovnosti, ale naopak, prichádzajú sem s úmyslom presadiť vlastnú kultúru a vlastnú duchovnosť.

 

Ďalším príkladom môže byť falošné, zdanlivo humanistické presadzovanie najrozličnejších ľudských úchyliek ako spoločenskej normy. Viď registrované partnerstvá, alebo zvrátená gender ideológia o možnosti voľnej zameniteľnosti pohlaví.

 

Ako v stredoveku, tak i v súčasnosti je teda kresťanstvo zneužívané na to, aby jednostrannou manipuláciou duchovných princípov vytvorilo prianiam elít povoľnú masu, ktorá bude pod pláštikom ľudskosti a humanizmu akceptovať absolútne všetko. Akúkoľvek nemravnosť, akúkoľvek zvrátenosť, akúkoľvek agresiu voči iným národom, len nech je to ľúbivo skryté pod pláštikom tých najušľachtilejších, humanistických a demokratických ideálov.

 

Kto sa však chce stať skutočnou osobnosťou, musí sa vyvarovať každej jednostrannosti. Musí byť ochotný skúmať nie len líc, ale aj rub každej veci a každého javu, ako i každej duchovnej pravdy. Musí sa jednoducho naučiť byť objektívnym, aby mohol objektívne vnímať skutočnosť a na základe toho sa potom mohol objektívne rozhodovať.

 

Jedine potom mu jeho rozhodnutia prinesú úžitok. Úžitok osobnostný i duchovný!

 

Jedine takto môže človek rásť po všetkých stránkach až k výšinám vlastného človečenstva. Toho človečenstva, ktorého dosiahnutiu bolo na našej zemi vždy všetkými možnými spôsobmi bránené. Bránené silami temna, elitami nášho sveta a ich veľkým množstvom poskokov na všetkých úrovniach riadenia spoločnosti, ktorí za judášsky groš zrádzajú celé národy a robia všetko preto, aby sa ľudia nestali samostatnými a zrelými osobnosťami, s ktorými by už nebolo možné tak ľahko a tak jednoducho manipulovať.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>
O hodnotnom filme, akých nie je veľa a o asociáciách, s ním súvisiacich Tue, 21 Nov 2017 19:30:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/kultura/855/o-hodnotnom-filme--akych-nie-je-vela-a-o-asociaciach--s-nim-suvisiacich http://novinar.sk/clanok/kultura/855/o-hodnotnom-filme--akych-nie-je-vela-a-o-asociaciach--s-nim-suvisiacich Milan Šupa Milan Šupa
   Je to teda tiež film o kresťanstve. Ale o kresťanstve inom, než na aké sme zvyknutí. Hlavný hrdina reprezentuje kresťanstvo pravé a plnokrvné. Nie to zmäkčilé, slabošské a zženštilé, aké je dnes.

   Hlavný hrdina je teda kresťan, ale aj rytier. Čiže človek, ktorý háji spravodlivosť, česť a dobro s mečom v ruke. Človek, bojujúci s mečom v ruke  proti nespravodlivosti, nečestnosti, podvodu a spupnej arogancii moci.

   Nechcem prezrádzať celý dej, ale chcem zvlášť vyzdvihnúť zopár mimoriadne silných momentov, ktoré stoja za pozornosť najmä preto, že aj keď je dej filmu z obdobia stredoveku, je možné vybadať jeho aktuálny presah až do našej súčasnosti. Lebo ľudia sa v podstate nemenia! Mení sa iba čas a okolnosti, ale inak na Zemi ustavične bojuje Zlo proti Dobru.

   Ak sa teda rozhodnete sledovať tento film, čo by som všetkým vrelo odporúčal, chcem vás v ňom upozorniť na dve kľúčové scény, ktoré so sebou vzájomné súvisia a v ktorých sa skrýva onen spomínaný, hlbší presah.

   Prvou je scéna zo začiatku filmu, kedy musel hlavný hrdina prvý krát použiť meč na ochranu cti. Jeho mierumilovného otca totiž zámerne zosmiešnil najlepší kráľovský bojovník, čo reaálne znamenalo priamu výzvu na súboj muža proti mužovi. No a práve o toto vyzývateľovi šlo, pretože si bol istý vlastným víťazstvom.

   Avšak v rozhodujúcej chvíli prijal výzvu k súboju Arn, hlavný hrdina. Ten žil dovtedy v kláštore a iba prednedávnom sa vrátil domov. Vôbec nikto ale netušil, že v kláštore sa naučil aj umeniu meča.

   Arnovo prijatie výzvy k súboju preto ešte viacej vystupňovalo posmech zo strany vyzývateľa, reprezentujúceho aroganciu moci a hrubej sily. Avšak Arn tasil meč, ktorý smel tasiť iba na ochranu práva, cti a spravodlivosti, prežehnal sa a súboj začal. A smiech všetkých prisluhovačov moci zamrzol na perách.

   Druhá scéna, na ktorú chcem upozorniť je scéna posledného boja. Boja voči nepriateľskej armáde, prichádzajúcej s tou istou arogantnou nadradenosťou moci, opierajúcej sa o vedomie  vlastnej prevahy.

   A tento nepriateľ tak, ako vždy všetci nepriatelia, prichádzal s jednoznačným cieľom. S cieľom podmaniť, ovládnuť a zotročiť!

   Proti nemu stála oveľa menej početná armáda, ktorá sa snažila uhájiť slobodu a nezávislosť vlastného národa. A hoci túto armádu vycvičil a na boj strategicky pripravil Arn, tvárou v tvár prevahe nepriateľa muži zakolísali a zmocnil sa ich strach. A vtedy Arn prehovoril k bojovníkom, aby im vlial odvahu: „Nemajte pochýb! Verte! Verte v naše víťazstvo! Lebo Pán stojí pri tých, ktorí sú silní vo viere! Preto zvíťazíme a zavládne mier!“

   Všetko toto bolo zo strany nepriateľa sledované s povýšeným posmechom vedomia si vlastnej prevahy, opierajúcej sa o prevahu hrubej sily.

   Avšak druhá strana, hoci aj menej početná,  vlastnila prevahu iného druhu. Prevahu morálnu! Prevahu hodnoty boja za správnu vec! Prevahu tých, za ktorými v ich spravodlivom boji za dobro a mier stojí sila Najvyššieho!

   A boj začal! A doterajší posmech na tvári uchvatiteľa vystriedal strach!

   Na záver by som chcel upozorniť ešte na niečo. A síce na to, že víťazstva v poslednom boji bolo dosiahnuté už vopred, a to víťazstvom vnútorným vo chvíli, kedy bojovníci Arnovej armády uverili, že v ich boji za správnu vec nie sú sami, ale že je za nimi najvyššia sila, aká vôbec jestvuje. A síce, sila Božia!

   A práve toto vedomie, toto odhodlanie bojovať za dobro v podpore sily Najvyššieho sa stalo vnútorným aktom víťazstva. Ním Arnova armáda zvíťazila na vnútornej úrovni skôr, ako nadišiel boj. Nasledujúci, reálny boj bol potom už len nevyhnutným a zákonitým zavŕšením tohto, vopred vybojovaného, vnútorného víťazstva.

   Lebo podstatou sily nepriateľa bola iba početná prevaha, zatiaľ čo sila obrancov spočívala v morálnej prevahe tých, za ktorými v ich spravodlivom boji za mier stojí sila Najvyššieho. Víťazná sila Najvyššieho, s ktorou arogancia pozemskej moci nezvykne nikdy počítať.

   No a ako už bolo avizované, všetko toto má presah až do našej súčasnosti. I my tu dnes na našej planéte i v našom vlastnom národe stojíme voči arogancii moci. Vo svetovom meradle stojíme voči arogancii najbohatších. Voči svetovej elite a jej gigantickým nadnárodným korporáciám. Voči elite, ktorá i prezidentmi USA manipuluje ako  bábkami.

   V národnom meradle stojíme voči arogancii politickej moci, ktorá národu neslúži, ale ho iba žmýka a nabaľuje sa na ňom. Toto je totiž základný princíp takzvanej štandardnej politiky, a preto je takmer úplne jedno, kto nám vládne. Či súčasná koalícia, alebo súčasná opozícia. Či ľavica, alebo pravica. V okrádaní národa a v hľadaní iba svojho vlastného prospechu sú totiž vzácne zajedno. V tomto smere vždy vládla a vládne absolútna politická zhoda, čo žiaľ znamená, že celý politický boj je v skutočnosti  len súbojom o to, kto sa po voľbách opäť dostane ku korytu.

   A táto arogancia štátnej moci, ktorá si prispôsobuje právo, či dokonca výklad ústavy tak, ako sa jej hodí, hľadí zvrchu a s posmešným nadhľadom na obyčajný ľud.

   A obyčajný ľud, zotročený prácou na zahraničných žralokov a ohlupovaný mediálnou manipuláciou apaticky prežíva z jedného dňa na druhý, prijímajúc to ako svoj údel. Obyčajní ľudia  neveria, že existuje sila, ktorá by to bola schopná zmeniť. Že neexistuje sila, ktorá by sa mohla efektívne postaviť proti arogancii politickej a mafiánskej moci zbohatlíkov, povýšenecky si vedomých svojej prevahy.

   Ale ľud prehráva svoj boj s bohatými a mocnými už vnútorne, vo svojom vedomí, pretože neverí, že je možné niečo na tomto systéme zmeniť.

   Akákoľvek zmena a každé potencionálne víťazstvo totiž začína vždy v našom vnútri! Ľudia musia pochopiť, že nech by bola vonkajšia prevaha akákoľvek, morálne právo na víťazstvo má vždy iba ten, kto bojuje za správnu vec. Iba ten, kto bojuje za spravodlivosť, česť, dobro a právo na plnohodnotný život.

   Iba ten, kto sa sám vo svojom živote snaží o naplňovanie princípu spravodlivosti, cti, dobra a ľudskosti. Za takto správne stojacim človekom, bojujúcim za správne hodnoty môže potom stáť najvyššia víťazná sila, aká vôbec jestvuje! Sila Božia!

   Kto sa podľa tohto v svojom živote riadi a takto uvažuje, ten už vnútorne zvíťazil! Jeho vonkajšie víťazstvo nad všetkými otrokármi a utlačovateľmi bude potom už len nevyhnutným a logickým dôsledkom jeho víťazstva vnútorného. Jeho víťazstva morálneho!

   Znamená to teda, že ľudia, ktorí sa sami snažia o dobro a ktorí bojujú proti vonkajšiemu zlu musia skôr alebo neskôr nevyhnutne zvíťaziť. A to nad akoukoľvek prevahou Zla! Nad akoukoľvek prevahou arogancie moci, peňazí, kapitálu, vojenskej sily, politickej svojvôle, či čohokoľvek iného. Takýto ľudia musia zvíťaziť, i keby sa mal stať zázrak!

   Ak však nad zlom nevíťazíme, môže to mať len dva dôvody. Buď sme sami vo svojich životoch pevne nestáli na princípoch dobra, spravodlivosti a cti, alebo sme nemali pevnú vieru v nevyhnutné víťazstvo dobra.

   A preto usilujme o dobro, česť, spravodlivosť a ľudskosť! A preto verme! Lebo veľký, všemohúci Boh stojí na strane tých, ktorí sú pevní vo viere! Ktorí sú pevní vo viere vo víťazstvo dobra, spravodlivosti a cti na tejto zemi a ktorí sa sami usilujú byť dobrými, spravodlivými a čestnými!

   Film s názvom „Arn, templársky rytier“ si  môžete pozrieť na nižšie uvedenom linku. Prajem vám hlboký duchovný zážitok.

   https://www.youtube.com/watch?v=3S2PgkoJ_JU&feature=share

   Alebo si názov filmu vložte do youtube.  

   PS. Keď uvidíte v závere roj šípov, letiacich na nepriateľa, skúste si uvedomiť, že každý človek, usilujúci sa o dobro je jedným z takýchto šípov, ktorý prostredníctvom jeho vážneho úsilia o dobro eliminuje a ničí Zlo na Zemi. Kiež by takýchto šípov bolo čo najviac!

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š

]]>
Holá pravda o vojnových štváčoch! Neuveríte, kto medzi nich patrí Mon, 30 Oct 2017 19:26:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/ostatne/841/hola-pravda-o-vojnovych-stvacoch-neuverite--kto-medzi-nich-patri http://novinar.sk/clanok/ostatne/841/hola-pravda-o-vojnovych-stvacoch-neuverite--kto-medzi-nich-patri Milan Šupa Milan Šupa  

Ukazujú nám totiž, ako obyčajní ľudia, dovtedy žijúci predovšetkým v zmysle nižšieho dobra, zameraného hlavne na vlastný prospech, dokázali prekonať sami seba. V hraničnej situácii sa totiž stávali schopnými hrdinsky položiť svoj vlastný život, všetky svoje nádeje a všetko svoje vlastné súčasné i budúce dobro za dobro vyššie. Za dobro národa, ktorý bol napadnutý dobyvateľmi. Za spravodlivosť, ľudskosť a mier!

 

Lebo ak odhliadneme od vysokej politiky a všetkých ostatných zákulisných politických machinácií, vojna miliónov obyčajných ruských vojakov proti rozpínavosti nemeckého fašizmu, ktorý náhle vpadol do ich vlasti bola vojnou spravodlivou, pretože bola vojnou obrannou.

 

Ale aj nemeckí vojaci obetovali svoje životy! Avšak vo vojne dobyvačnej a teda nespravodlivej. Vo vojne, spôsobenej až do obludnosti vystupňovaným, nacionálnym egoizmom, ktorý si právom nadradenej rasy osoboval nový životný priestor na úkor iných, rasovo menejcennejších.

 

Vojenský konflikt fašistického Nemecka a vtedajšieho Sovietskeho zväzu má teda určitý hlbší a doposiaľ nepoznaný rozmer. Ukazuje nám totiž, do akých rozmerov to až môže dospieť, ak sa orientujeme iba na dobro vlastné, nízke a egoistické. Na dobro hmotné a materiálne, a to hoci aj na úkor iných.

 

Ukazuje nám, že preferovanie tohto nízkeho druhu „dobra“ stupňuje ľudskú bezohľadnosť, ľudskú chamtivosť, ľudskú nemorálnosť a ľudskú vierolomnosť. Ukazuje nám, že to všetko musí nakoniec nevyhnutne vyústiť do vzájomných konfliktov a vojen.

Ukazuje nám teda, že maximálne vystupňovanie chorého princípu nízko stojaceho dobra vždy zákonite rozbieha vojenskú mašinériu, ktorá môže byť zastavená jedine vtedy, ak sa ľudia stanú opäť schopnými vyšvihnúť sa k dobru vyššiemu. Keď sú ľudia schopní obetovať svoje vlastné dobro i svoje životy za dobro vyššie. Za dobro všeobecné! Keď sú ľudia schopní zomierať v mene spravodlivosti, cti, ľudskosti a mieru.

 

Lebo jedine vo vyzdvihnutí dobra celku, dobra všeobecného, dobra vysokých a ušľachtilých cností, ktorými je spravodlivosť, čestnosť, ľudskosť a morálka spočíva konštruktívny princíp bytia. Princíp, ktorý je schopný víťaziť nad zlom a eliminovať ho! Princíp dobra ducha, ktorý ak by bol ľuďmi trvalo preferovaný v každodennom živote, naša civilizácia by nepoznala konflikty a vojny, a žila by v harmónii.

 

Ak ale ľudia vo svojej nepochopiteľnej neschopnosti poučiť sa ustavične preferujú iba ono nízko stojace dobro osobného, hmotného prospechu, v snahe o jeho nadobúdanie začínajú vždy čoraz viacej stupňovať svoj egoizmus. A spolu s ním sa stupňujú tie najnegatívnejšie ľudské vlastnosti, až to nakoniec všetko vyvrcholí v nešťastí vojnového konfliktu, v ktorom sa jedni snažia násilím dosiahnuť „dobra“ a prospechu na úkor iných.

 

No a potom, ak nemá byť celý svet absolútne podmanený, zotročený a spustošený týmto typom „dobra“ a jeho prisluhovačmi, musia sa ľudia vo svojom odpore voči nemu vždy opätovne hrdinsky vyšvihnúť k dobru vyššiemu. V hraničnej situácii agresívneho vystupňovania zvráteného princípu nízko stojaceho dobra musia byť neraz ochotní obetovať svoje vlastné životy za vysoké a vznešené princípy, akými je spravodlivosť, čestnosť, ľudskosť, morálka, alebo právo prežiť ľudsky dôstojný život na zemi bez otrockej slučky na krku. Ak by ale ľudia dokázali žiť v takomto vysokom mravnom a morálnom naladení natrvalo a vždy opäť nanovo neklesali k uctievaniu nízkeho, osobného dobra ako stredobodu všetkého, žiadne vojny by nikdy byť nemuseli.

 

Keď sa ale aj v súčasnosti celkom vážne hovorí o vojne mocností a keď sa na ňu intenzívne pripravuje, je to len a len svedectvom toho, že v ľuďoch našej modernej doby sa opäť začínajú na maximálnu mieru stupňovať všetky negatívne vlastnosti, spojené s uctievaním a vyzdvihovaním spomínaného, nízkeho typu „dobra“.

 

A aby nebol svet opäť uvrhnutý do skazy vojnového šialenstva, musia ľudia dneška v sebe dokázať zmobilizovať princíp vyššieho dobra a všetky, s ním spojené vyššie a ušľachtilejšie hodnoty. Lebo ak to nedokážu teraz, na úsvite novej vojny, budú k tomu donútení vo vojnových hrôzach, ktoré sa na našej Zemi pravidelne opakujú vždy z týchto istých dôvodov.

 

Na každom jednotlivcovi záleží, či sa rozhodne dať svojmu životu vyšší rozmer. Rozmer ducha, rozmer dobra všeobecného, ktoré je jediným skutočným dobrom, alebo mu dá iba nízky rozmer dobra čisto egoistického a materiálneho. „Dobra“, ktoré sa nakoniec predsa len vždy ukáže, ako to najzhubnejšie zlo!

 

Uvedomme si teda, že nie je dobro ako dobro! Uvedomme si, že jestvuje dobro vyššie, nás a naše vlastné, osobné záujmy presahujúce a dobro nižšie, zohľadňujúce jedine naše vlastné, hmotné a materiálne záujmy.

 

No a podľa toho, k akému typu dobra sa my sami prikláňame sa radíme medzi ľudí buď vysoko, alebo nízko stojacich. A podľa toho, ktorých z nich je väčšina sa utvárajú dejiny tejto civilizácie.

 

Žiaľ, história našej civilizácie je históriou vojen, vraždenia a neslýchaného utrpenia, spôsobovaného jednými ľuďmi druhým. Toto je jasným svedectvom úbohej nízkosti takzvaného „dobra“, ktoré preferujeme a ktoré je iba dobrom čisto materialisticko egoistickým, bez vyššieho, duchovno morálneho rozmeru. Bez zohľadňovania dobra absolútne pre všetkých.

 

A preto každý, kto takto nízko myslí a jedná je podporovateľom a strojcom vojny, pretože ním podporované, nízke a egoistické materiálne „dobro“ vo svojom nevyhnutnom stupňovaní vždy doteraz zákonite vyústilo do konfliktných situácií, do agresivity a vojen.

 

Strojcom mieru a harmonického, trvalo udržateľného spôsobu života na Zemi je jedine ten, kto vo všetkom, čo myslí a činí berie vždy do úvahy dobro vyššie. Dobro celku! Dobro ducha, spočívajúce v preferovaní vysokých a ušľachtilých cností. Jedine takýto človek je skutočne človekom, ktorý chce mier a preto si aj mier zaslúži.

 

Kto však uctieva zlo svojim nízkym a egoistickým ponímaním dobra, toto ním živené zlo bude nakoniec musieť tvrdo dopadnúť na jeho vlastnú hlavu, aby sa v hrôzach a bolesti napokon predsa len vyšvihol ku skutočnému, vyššiemu dobru, ktoré ho presahuje a ktoré je jediným pravým dobrom.

 

Alebo potom, ako to nedokáže, aby v týchto hrôzach a bolesti, ním samým privolanými biedne zahynul. Zahynul nie len smrťou tela, ale aj smrťou hodnotovo fatálne zdegenerovanej duše.

 

Záverečné poučenie: Človeče, ži čestne, spravodlivo, skromne a ľudsky! Lebo ak takým nebudeš, tvoja nečestnosť, nespravodlivosť, neskromnosť a neľudskosť ťa nakoniec dotlačia k tomu, že s nasadením vlastného života budeš raz musieť bojovať za česť, spravodlivosť a najelementárnejšiu ľudskosť na Zemi.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

 

]]>
Katastrofálne horúčavy ako varovanie ľudstvu! Mon, 18 Sep 2017 19:30:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/834/katastrofalne-horucavy-ako-varovanie-ludstvu http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/834/katastrofalne-horucavy-ako-varovanie-ludstvu Milan Šupa Milan Šupa  

A práve počas jeden z vĺn týchto obrovských horúčav sa v médiách objavila správa, že 2. augusta sme vyčerpali ekologický limit našej planéty na rok 2017 a od tohto dňa začíname žiť na takzvaný enviromentálny dlh. To znamená, že spotrebujeme viac prírodných zdrojov, než koľko je biosféra schopná nahradiť za dobu jedného roka.

 

Tento zlomový bod nastáva každým rokom o niekoľko dní skôr, čo svedčí o tom, že naše „potreby“ sa neustále zvyšujú. A aj keď ekosystémy sú v podstate veľmi odolné, ak sa dostanú za určitý „bod zlomu“, môžu sa zrútiť a prestať fungovať. A my sa svojim neuváženým jednaním k tomuto bodu každým rokom stále viac približujeme.

 

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je však veľmi dôležité uvedomiť si ich hlboký vzájomný súvis. Súvis medzi extrémnymi horúčavami na jednej strane a stále sa zvyšujúcim, enviromentálnym dlhom na druhej strane, pretože práve prostredníctvom horúčav, sucha a iných prírodných anomálií začíname byť čoraz intenzívnejšie konfrontovaní s neodvratnými splátkami nášho dlhu voči ekologickým zdrojom planéty Zem. Ide jednoducho o nevyhnutnú daň za jej bezohľadné drancovanie. A pokiaľ sa my nespamätáme a nezastavíme, nezastaví sa ani príroda vo svojom hromadení nami samými zapríčinených, extrémnych klimatických javov.

 

Najdôležitejšia otázka teda spočíva v tom, či sme schopní vyvodiť z tohto všetkého sami voči sebe nejaké konkrétne dôsledky? Či sme ochotní zmeniť kvôli tomu niečo vo svojom živote? Či sme ochotní prehodnotiť hierarchiu svojich hodnôt a svoj spôsob života tak, aby sme našim vlastným dielom prispeli k zlepšeniu celkovej situácie? Či sme ochotní uskromniť sa vo svojich potrebách natoľko, že sa ich napĺňanie stane enviromentálne prijateľným?

 

Ľudia však žiaľ, nemenia absolútne nič vo svojom myslení, vo svojich hodnotách, vo svojich potrebách, ani vo svojom prístupe k prírode a k jej zdrojom, pretože podľa ich názoru môžu niečo zmeniť iba tí, ktorí majú skutočnú moc, skutočné bohatstvo a tým pádom i najväčší podiel na drancovaní planéty.

 

Je síce pravdou, že tí najbohatší, najmocnejší, najchamtivejší a najbezohľadnejší majú najväčšiu vinu na tomto drancovaní, avšak práve k ich životnému štýlu, práve k ich „hodnotám“, k ich blahobytu, k ich konzumu, k ich plytvaniu a k ich rozhadzovaniu vzhliadajú obyčajní ľudia ako k ideálu. Ako k čomusi veľkému. Ako k niečomu, čo by aj oni radi mali, keby ich postretlo také šťastie a mohli toho dosiahnuť.

 

Pre väčšinu obyčajných ľudí teda predstavuje tento životný štýl ideál. Čosi, k čomu vzhliadajú s posvätným obdivom, ako k najzásadnejšej hodnote života! Ako k základnej hodnote bytia!

 

A žiaľ, práve takýmto spôsobom sa prázdne, úbohé, materialistické a samovražedné hodnoty najbohatších, najmocnejších, najbezohľadnejších a najchamtivejších stávajú hodnotami celého ľudstva. Hodnotami celej civilizácie! Hodnotami takmer každého človeka, až na niekoľko svetlých výnimiek!

 

Nie každý samozrejme tohto cieľa dosiahne, ale takmer každý tieto hodnoty vnútorne uznáva a usiluje sa o ne, čo sa navonok prejavuje vzrastajúcou chamtivosťou, bezohľadnosťou, materializmom a konzumom. Čo sa prejavuje túžbou po peniazoch, po majetkoch, po moci, po kariére a chcením mať stále viac.

 

Toto sú „ideály“ nášho sveta, predstavujúce zásadnú hodnotovú platformu väčšiny ľudí, čo má za následok ničenie a drancovanie našej planéty, pretože každý jedinec sa snaží uplatňovať tieto „ideály“ na tej pozícii, na akej sa práve nachádza, so snahou vyšvihnúť sa čo najrýchlejšie nahor, až k elite.

 

A tak sú všetci títo obyčajní ľudia, aj spolu s elitou najbohatších škodcami planéty Zem. Sú vinní za zhoršovanie klimatických pomerov na Zemi, pretože k tomu prispievajú svojim vlastným dielom a podľa svojich vlastných možností. Lebo vo svojich životoch, vo svojich názoroch, vo svojom myslení a vo svojom jednaní usilujú presne o tie isté „hodnoty“, ako bohatí. Avšak horúčavami, ktoré sme mali možnosť zažiť počas tohto leta nám príroda jasne ukazuje samovražednú zvrátenosť „hodnôt“, ktoré náš svet uznáva.

 

Ak nechceme svoju planétu zničiť a tým pádom zničiť aj samých seba, čiže už len čisto kvôli vlastnému prežitiu by sme sa mali zrieť zvrátených hodnôt materializmu, karierizmu, užívania si a nenásytnej túžby mať stále viac a obrátiť sa k skutočným hodnotám. K hodnotám ducha! K hodnotám ducha, ktorých hromadením a nadobúdaním nebudeme okolo seba nič drancovať a ničiť, ale naopak, všetko povznášať a pozdvihovať.

 

Nie teda mať, ale byť! Usilovať sa predovšetkým o to, byť za každej situácie dobrým, spravodlivým, láskavým a skromným. Usilovať sa o to, byť človekom vysokých a ušľachtilých hodnôt, ktorý preferuje tieto hodnoty oveľa vyššie, ako materializmus a preto nemôže skĺznuť do hmotárskeho otroctva plného zla, nespravodlivosti a bezcharakternosti voči ostatným kvôli dosahovaniu osobných výhod.

 

Záchrana života na planéte Zem teda spočíva v zmene hodnotovej orientácie! Hodnoty čisto hmotné, konzumné a materiálne, ktoré sú hodnotami deštruktívnymi, ak stoja na prvom mieste musia byť nahradené hodnotami ducha a vysokých, ušľachtilých cností. Hodnotami dobra, spravodlivosti, ľudskosti, skromnosti, jednoduchosti a nenáročnosti v potrebách!

 

A toto je presne tým, čo môže, ba musí urobiť každý človek sám za seba ak chce, aby nás prírodné dianie, ktoré sa už začína búriť voči našej arogantnej bezohľadnosti nakoniec všetkých nezmietlo z povrchu zemského.

 

Nikto nie je teda natoľko malý a bezvýznamný, aby práve toto nemohol urobiť sám za seba. Aby nemohol zmenou vlastnej hodnotovej orientácie prispieť k zlepšeniu celkovej situácie. Aby sa nemohol uskromniť vo svojich potrebách. Aby nemohol brať viac ohľad na prírodu a jej možnosti.

 

Lebo ako už bolo povedané, jedine ak svoju životnú energiu vlejeme do hromadenia pokladov ducha, čím ich budeme mať viac, tým bude na zemi lepšie a krajšie.

 

Ak ale nasmerujeme všetku svoju životnú energiu iba do zhromažďovania hodnôt materiálnych, nebudeme mať nikdy dosť a stále budeme chcieť viac. A prostredníctvom týchto svojich, stále rastúcich sebeckých nárokov budeme ničiť a drancovať všetko okolo seba až dovtedy, kým napokon svoju rodnú planétu, a tým pádom aj sami seba úplne nezničíme.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

]]>
Menejcennosť Slovanov z hľadiska anglosasko pangermánskej nadradenosti Fri, 11 Aug 2017 19:47:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/825/menejcennost-slovanov-z-hladiska-anglosasko-pangermanskej-nadradenosti http://novinar.sk/clanok/ostatne/825/menejcennost-slovanov-z-hladiska-anglosasko-pangermanskej-nadradenosti Milan Šupa Milan Šupa  

 

Dá sa samozrejme namietnuť, že ide iba o názor čisto subjektívny, avšak ako pádny protiargument voči všetkým potencionálnym obhajcom západu by som predostrel voľne pretlmočené, mimoriadne silné posolstvo slovenského filozofa histórie Viktora Timuru:

 

Pre západ sú Slovania stále čosi menejcenné, čo mu má slúžiť. Západ totiž vždy bol a stále je voči Slovanom neprajný a nevraživý. Mali by sme si preto konečne uvedomiť, že náš charakter a naše záujmy nie sú totožné so západnými.

 

Základný bytostný princíp západu totiž spočíva v expanzii, výbojnosti a v parazitovaní na bohatstve porazených a podmanených, z čoho až doteraz profitoval. Heslá o slobode, suverenite, humanite a ľudských právach sú iba zastieracie manévre, za ktorými sa skrýva agresia a expanzia. A to hlavne pod vedením s USA. V súčasnosti sa tento bytostný princíp západu dostáva do ťažkostí, problémov a kríz. Preto narastá agresivita a úsilie znovu expandovať. A to zase predovšetkým na východ.

 

Slovanom boli vždy cudzie západné princípy života a bytia. Slovanský princíp života a bytia totiž nie je založený na expanzii, výbojoch a parazitovaní na materiálnych zdrojoch a prírodnom bohatstve podmanených, ale na vlastnej práci.

 

Čím viac sa však spoločenský systém na západe rozkladá, tým viac investuje do expanzívnych a represívnych zložiek. Profesionálne, to jest žoldnierske armády môžu síce vyhrávať marginálne bitky, ale nie vojny, pretože zániku rozkladajúcej sa spoločnosti nedokážu zabrániť ani mnohopočetné kordóny ťažkoodencov.“

 

Pán Timura, ako filozof, zaoberajúci sa dávnou históriu Slovanov ďalej hovorí, že naša história tak, ako sa o nej učia deti v školách je iba účelovo zmanipulovaným, pangermánskym obrazom skutočných dejín. Je totiž vytvorená na objednávku, aby dokonale vyhovovala mocensko politickým cieľom a záujmom západu.

 

A ja uvádzam konkrétny príklad potvrdenia slov pána Timuru. Je ním takzvaný franský kupec Samo, ktorý vraj zjednotil Slovanov a položil základy Veľkomoravskej ríše. Tým sa však nám Slovanom nepriamo naznačuje, že sme si nikdy neboli schopní sami vládnuť. Že ten, kto nás dokázal zjednotiť a vládnuť nám musel prísť vždy iba zo západu.

 

V našej histórii, ale i v našej najaktuálnejšej súčasnosti teda vládne cielená snaha potláčať, relativizovať, ba až zosmiešňovať absolútne všetko, čo nie je v súlade so západnou gloriolou nadradenosti a výlučnosti, alebo s politickými záujmami západu.

 

Médiá, ako rozhodujúci mienkotvorný činiteľ spoločnosti sú v rukách západných majiteľov a preto poslušne šíria ich propagandu. A plne poplatné mocenským snahám západu sú i médiá verejnoprávne, dávajúce priestor ľuďom, ktorí znevažujú a relativizujú to naše vlastné a národné, vyzdvihujúc najmä to európske a teda západné.

 

Médiá sú teda postavené na masívnej glorifikácii všetkého, čo sa nachádza od nás smerom na západ a naopak, na masívnej dehonestácii všetkého, čo sa nachádza od nás smerom na východ. Na východe sa totiž nachádza veľká, slovanská ríša zla! Jej najväčšie zlo však v skutočnosti spočíva v tom, že sa odmieta skloniť pred nadradenosťou západu a že si nenechá poslušne vyrabovať a vydrancovať krajinu tak, ako stredoeurópski slovanskí vazali.

 

Voči Rusku a Rusom je možné veľa namietať. Trebárs ruskú mafiu, alebo ruskú vodku, ktorou sa opíjajú. Áno, rozhodne nie sú dokonalí a majú množstvo chýb. Napriek všetkému však majú predsa len čosi mimoriadne cenné, čo ostatné slovanské národy už takmer stratili.

 

Majú hrdosť! Hrdosť na to, že sú Rusi a že sú Slovania! Majú hrdosť, to jest vlastnosť, ktorá sa ostro prieči mentalite otrokov bez hrdosti, ktorých z nás sformovala a stále usilovne formuje západná propaganda.

 

Žiaľ, takýmito poľutovaniahodnými otrokmi a sluhami bez štipky vlastnej hrdosti je dnes prevažná väčšina našej mládeže, fascinovanej západom so všetkými jeho príležitosťami, ktoré sa im ponúkajú. Skutočnú a najhlbšiu podstatu tohto klamstva však už pred stáročiami odhalil Ezop v jednej zo svojich bájok:

 

Stretol sa raz tučný pes s vychudnutým vlkom. Pes sa chválil, aké mu dáva jeho gazda dobroty. Chvály nebrali konca, avšak vlk si medzi tým všimol odretú srsť na krku psa. Spýtal sa ho, od čoho to má?

 

Predsa od obojku,“ riekol pes.

 

Ty bývaš uviazaný?“ spýtal sa vlk

 

Áno, Ale občas sa mi podarí ujsť. Tak ako dnes“.

 

No, ďakujem pekne za takúto sýtosť,“ povedal vlk a ušiel do lesa.

 

A presne takto je to aj s našou mládežou, ale i so všetkými ostatnými, ktorí odchádzajú na západ. Či už kvôli lepším pracovným príležitostiam, kvôli slušným peniazom, ktoré si tam môžu zarobiť, alebo kvôli vyššej životnej úrovni. A hoci sa im toto všetko skutočne splní, vždy v podstate zostanú len tučnými psami, ktorých ich pán neslobodne uväzuje na svojom dvore.

 

Vždy budú totiž len niečím menejcenným, čomu sa milostivo hádžu zbytky zo stola hojnosti. Tej hojnosti, ktorá je ovocím parazitovania na ich vlastnej práci, ako i na práci ich otcov a materí u nich doma, ktorí pracujú za mizerný plat v otrockých búdach, patriacich západným majiteľom. A pracujú tam v oveľa vyššom pracovnom nasadení a za oveľa nižšiu mzdu, ako pracovníci v tých istých firmách a na tých istých postoch na západe.

 

Kde je naša hrdosť Slovania? Nepredali sme ju vari za plné bruchá a za omrvinky zo stola hojnosti, ktoré nám milostivo hádžu naši otrokári? Nepredávame ju vari za judášskych tridsať strieborných, čím v očiach otrokárov iba potvrdzujeme ich teóriu o našej menejcennosti?

 

Je vari naozaj menejcenný ten, kto má schopnosť poctivo pracovať? Kto nie je výbojný? Kto zo svojej vnútornej bytostnej podstaty nikdy neusiluje žiť v nadštandarde? V nadštandarde nad možnosti vlastnej práce tým, že bude parazitovať na iných?

 

Takýto človek nie je predsa vôbec menejcenný! Naopak, je oveľa cennejší! Lebo v konečnom dôsledku vôbec nezáleží na tom, či je niekto zo západu, alebo z východu! V konečnom dôsledku záleží iba na tom, aký je kto človek! Ako hodnotný je človek! Aké vysoké hodnoty uznáva! Či je to človek, spoliehajúci sa na plody vlastnej práce, prejavujúci až naivnú dôverčivosť k iným, alebo je to naopak človek, žijúci si v blahobyte, ktorý on, jeho otcovia a dedovia nezískali len vlastnou prácou. Avšak on sa z výšky tohto nakradnutého blahobytu pozerá na iných ako na menejcenných.

 

Je naozaj bezpredmetné a smiešne rozdeľovať ľudí na ľudí zo západu a z východu. Ľudí totiž možno v skutočnosti rozdeliť jedine na dobrých a menej dobrých. Na hodnotných a menej hodnotných. To jest na tých, ktorí uvažujú a jednajú v zmysle ľudsky konštruktívnych hodnôt a týmto spôsobom aj žijú a na tých, ktorí uvažujú a jednajú inak. A síce voči iným deštruktívne a paraziticky.

 

Avšak každá deštrukcia sa musí nakoniec obrátiť proti tomu, kto na ňu vsádza. A presne tak sa morálne a mravne deštruktívny spôsob myslenia západného sveta začína pomaly meniť v deštrukciu reálnu. V reálny rozklad spoločnosti, ktorá nevsádzala na ľudsky a duchovne dostatočne konštruktívne hodnoty.

 

Kto totiž mečom bojuje, musí i mečom zahynúť! A musí zahynúť preto, aby uvoľnil cestu tomu, čo je duchovne a hodnotovo konštruktívnejšie. Čo je lepšie! Čo je vnútorne zdravšie! Čo stojí hodnotovo vyššie!

 

A súčasnému rozkladu západného sveta, ktorému predchádzal jeho vnútorný, mravný, hodnotový a duchovný rozklad nedokážu naozaj zabrániť nijaké žoldnierske armády, ani nijakí ťažkoodenci. Lebo jednoducho to, čo z hľadiska nastavenia výšky hodnôt elementárnej ľudskosti dlhodobo nekráča správne, musí časom zdegenerovať a padnúť tak, ako nevyhnutne padá hnilé jablko zo stromu. Strom tohto univerza totiž ponesie len vnútorne a hodnotovo zdravé jablká, ktoré ak dozrejú, prinesú bohatú úrodu.

 

Preto sa teda mohutná ríša západu, stojaca na hlinených nohách nekonštruktívnych hodnôt pomaly, ale isto rúca, aby sa tým uvoľnil priestor pre doteraz pod čiernu zem zadupávaných Slovanov, ktorí sú nositeľmi oveľa zdravších a konštruktívnejších hodnôt.

 

Ale namiesto snahy o pochopenie skutočných príčin súčasného stavu a hodnotovému obratu západu smerom k lepšiemu sa iba stupňuje jeho agresivita a reštrikcia. Lebo navyknutý model jednania nie je také ľahké zmeniť. Ako sa totiž vraví, kôň, ktorý zdochýna najviac kope. A tento zdochýnajúci kôň chce ešte nakoniec dokopať svet do novej, veľkej vojny s Ruskom.

 

Slovania, zdvihnime už predsa svoje hlavy! Majme hrdosť sami k sebe, pretože ak ju my mať nebudeme, nebudú ju k nám mať ani cudzí!

 

Slovania, postavme sa trebárs v tichom odpore voči arogancii západu, ktorý nás aj napriek našim protestom naďalej kŕmi podradnými potravinami. Potravinami, ktoré majú síce rovnaký obal, ale diametrálne rozdielnu kvalitu na západe a na východe.

 

Majme predsa hrdosť a nekupujme to! Kupujme radšej naše vlastné výrobky! Kto si totiž nedokáže vážiť svoje vlastné, oveľa kvalitnejšie, ten si potom naozaj zasluhuje, aby ho cudzí kŕmili odpadom.

 

Vždy, keď zapneme televízor a otvoríme noviny, buďme si dobre vedomí toho, že ide o nástroje západnej propagandy, pretože ich vlastníkmi sú západní majitelia. Prestaňme už konečne veriť tomu, čo nám hovoria! Prestaňme sa klaňať výlučnosti západu, pod ochrannými krídlami ktorého vraj už musíme zostať navždy, pretože by sme nikdy nedokázali byť úplne samostatnými!

 

A tisíckrát opakovaná propagandistická lož o našej menejcennosti sa pre mnohých našich bratov stala pravdou! Manipulatívnym spôsobom vnútenou pravdou, aby ich nikdy ani len vo sne nenapadlo zdvihnúť hlavy a oslobodiť sa z nedôstojného vazalstva západu. Preto sú tiež umelo vnášané rozkoly do radov Slovanov a preto sú štvaní proti Rusku.

 

Prehliadnime konečne všetky tieto manipulatívne klamstvá bratia a spamätajme sa!

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

]]>
Prečo je ľudská smrť krutá? Mon, 10 Jul 2017 19:35:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/810/preco-je-ludska-smrt-kruta http://novinar.sk/clanok/ostatne/810/preco-je-ludska-smrt-kruta Milan Šupa Milan Šupa Nikomu z nás sa takéto niečo nevyhne, pretože každý je určitým citovým putom naviazaný buď na svojho manžela, manželku, deti, otca, matku, priateľa, priateľku a podobne.

 

A zrazu už niet komu zavolať, s kým sa stretnúť, s kým sa poradiť, porozprávať a o koho sa oprieť. Zrazu je už len ticho a boľavá jazva v duši.

 

Sú ľudia, ktorí to už zažili a sú ľudia, ktorí to skôr, alebo neskôr určite zažijú.

 

Veľkou otázkou zostáva, prečo je to na zemi takto zariadené? Prečo sme my ľudia tak bolestne konfrontovaní s hroznou realitou definitívneho a nenávratného pozemského odchodu našich blízkych? A nakoniec, ako finálnym zavŕšením, i definitívnym pozemským odchodom nás samotných? Prečo musíme takéto niečo prežívať a prečo sa to našich duší tak veľmi hlboko dotýka a rozjatruje ich?

 

Toto silné prežívanie má veľký význam. Veľký pozitívny význam, aj keď paradoxne ide o prežitie veľmi negatívne a bolestné. Jeho pozitívny význam spočíva vo vnútornom kladení si otázok, ktoré by sme si možno inak nikdy nepoložili.

 

Aký má náš život vlastne zmysel, keď jeden deň sme my, alebo naši blízki tu a na druhý deň nás už zrazu niet? Aký má zmysel všetko to, o čo sme sa usilovali a to, čo sme získali, keď o to aj tak jedného dňa prídeme?

 

A jestvuje vôbec dačo po smrti, alebo sa iba prepadneme do veľkej, tmavej ničoty, prázdnoty a zabudnutia? Vari je to naozaj tak, že život človeka so všetkými jeho túžbami a citmi, so všetkým jeho prežívaním a radosťami, so všetkým, čo ním vnútorne hýbe nakoniec zhasne ako plameň sviečky?

 

Alebo vari majú naozaj pravdu tí, čo tvrdia, že po smrti predsa len život jestvuje? Ale ak jestvuje, bude potom jestvovať aj Stvoriteľ? Avšak ak existuje Stvoriteľ a my sme sa o neho po celý život nezaujímali, čo potom tam na druhom svete s nami bude? Neoplatí nám snáď našu vlastnú ľahostajnosť rovnakou mierou?

 

Zmyslom hlbokej bolesti, spôsobenej definitívnym pozemským odchodom našich najbližších do neznáma je teda v skutočnosti to, aby sme boli práve takýmto spôsobom donútení položiť si všetky zmienené otázky. Aby nás osud, vyššie určenie, alebo Stvoriteľ, či akokoľvek inak to budeme chcieť nazvať, donútil hlbšie sa zamyslieť nad životom. Aby nás to vytrhlo a na čas vykoľajilo z nášho zaužívaného životného stereotypu, pretože v ňom žiaľ nemajú žiadne miesto hlboké otázky existencionálneho a filozofického charakteru.

 

V našom bežnom živote sú pre nás totiž dôležité len hmotné kritériá, čiže práca, peniaze a možnosti užívania si radostí života. A z tohoto kolotoča nás môže aspoň na čas vyslobodiť iba niečo tak zjavne tvrdého a neúprosného, ako je smrť.

 

No a práve chvíľa bolestného prežívania reality smrti najbližších je tým zásadným a kľúčovým momentom. V ňom je nám dopriate spamätať sa! Prebudiť sa z povrchnosti života! Je to príležitosť začať hlbšie uvažovať. Príležitosť začať sa pýtať na skutočný zmysel života i celého nášho bytia, presahujúceho jeden pozemský život.

 

Ak využijeme túto ponúknutú príležitosť a začneme sa vážne zaoberať vyššie spomínanými, existencionálnymi, filozofickými a náboženskými otázkami, získavame šancu pochopiť pravý zmysel bytia. Získavame šancu vytrhnúť sa z doterajšej bezmyšlienkovitej a povrchnej existencie, v akej sme žili možno iba preto, že rovnako žili i ostatní.

 

Ale je múdre správať sa tak, ako ostatní a žiť tak, ako žije väčšina, ak ide o smerovanie do záhuby? Do záhuby duše a celej našej osobnosti, pretože sme rúhavo zredukovali všeobsiahlosť bytia iba na to hmotné, vonkajšie a viditeľné?

 

Nie je predsa len lepšie spamätať sa, aj keď pod úderom smrti našich najbližších a vyslobodiť sa spod jarma doterajšej povrchnosti?

 

Ak vám smrť niekoho blízkeho dá práve k tomuto popud, tak je to presne tým, čo je prežívaním bolestného úderu smrti určitým vyšším určením sledované. Je to čosi ako facka, ktorou máme byť prebudení ku skutočnému životu. K životu skutočným spôsobom hodnotnému! A ten má svoj začiatok v hľadaní odpovedí na tie najzásadnejšie otázky bytia: Prečo existuje smrť a utrpenie? Existuje Boh? Aký je zmysel nášho života? Čo bude po smrti? A tak ďalej.

 

Ak poslúchneme tento impulz a začneme sa tým naozaj vážne zaoberať, zmení to náš život. Môže nás to totiž pozdvihnúť na omnoho vyššiu úroveň kvality života, pretože mu zodpovedaním podobných otázok dáme nový a vyšší zmysel. A tak sa z nás môžu stať, ba dokonca majú stať namiesto ľudí nevedomých a slepo kráčajúcich po širokých cestách väčšiny ľudia vedomí, kráčajúci životom samostatne a hlavne za skutočnými a pravými cieľmi. Za pravými cieľmi a hodnotami z hľadiska večnosti a nie len z hľadiska jediného krátkeho pozemského života.

 

Kto však túto šancu nevyužije, koho smrť jeho najbližších a z nej vyplývajúce otázky nepohnú k zamysleniu a k hodnotovému obratu, ten je človekom strateným. Ten zostane človekom nevedomým, kráčajúcim nevedome v ústrety svojej vlastnej smrti, kedy ešte raz a naposledy dostane šancu. Šancu, aby pred tvárou vlastnej smrti hľadal pravý zmysel svojho bytia a odpovede na tie najzásadnejšie otázky.

 

A ak sa mu potom tieto odpovede podarí nájsť, čo však nie je isté, pretože na to už nemusí mať dostatok času, predsa len v jeho nadobudnutom poznaní zostane osteň trpkosti, skrývajúci sa v bolestnom uvedomení si, že jeho život bol nenávratne premárnený. Že ho celý vo svojej nevedomosti premrhal nesprávnym a prázdnym spôsobom.

 

Smrť je teda tak krutá preto, aby sme dostali dostatočne silný impulz k zamysleniu sa nad životom a k jeho prehodnoteniu v zmysle skutočných a pravých hodnôt, ktoré aké jediné majú cenu, ale ktoré žiaľ nie sú hodnotami tohto sveta.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

]]>
Pohoda socializmu a stres kapitalizmu! Mon, 05 Jun 2017 19:06:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/800/pohoda-socializmu-a-stres-kapitalizmu http://novinar.sk/clanok/ostatne/800/pohoda-socializmu-a-stres-kapitalizmu Milan Šupa Milan Šupa  

 

Pravdivosť tohto faktu potvrdzujú i skúsenosti rôznych cestovateľov, ktorí navštívili Afriku, alebo latinskú Ameriku, čiže krajiny veľmi chudobné. Chudoba, v akej tam ľudia žijú je pre nás nepredstaviteľná, avšak paradoxne, práve tam je možné stretnúť ľudí s neobyčajnou radosťou zo života. Ľudí srdečných, priateľských a veselých.

 

Alebo trebárs v socializme nebolo toľko vecí a taký dostatok, ba až prebytok všetkého, ako je tomu dnes, ale žilo sa v omnoho väčšej pohode. Neexistovala nezamestnanosť. Každý musel pracovať a v práci nevládol stres, ale pohodovejšie tempo. A preto bola i celková atmosféra úplne iná. Vzťahy boli omnoho srdečnejšie a teplejšie.

 

Je to možno zvláštne, ale na základe zmienených príkladov z Afriky a latinskej Ameriky, alebo z nášho socializmu by sa mohlo zdať, že ak má človek menej je akoby viac človekom, zatiaľ čo ak začne mať materiálne viac, to hrejivo ľudské sa z neho postupne vytráca.

 

Ale vráťme sa späť k socializmu. Všetkým nám bude jasné, že v systéme, v ktorom sa pracuje v pohode nemôžu byť ľudia tak bohatí, ako v systéme, v ktorom vládne neustály tlak na zvyšovanie pracovných výkonov. A tak sa nakoniec stalo, že tu dnes máme kapitalizmus. Systém, podľa predstáv mnohých najdokonalejší.

 

V súčasnosti neexistuje nedostatkový tovar, ako za socializmu. Kto má peniaze, môže mať absolútne všetko. Nič však nie je celkom ideálne a za dnešný dostatok musíme niečím platiť. Musíme zaň platiť stresom a nadmerným pracovným zaťažením. Musíme zaň platiť strachom zo straty zamestnania, alebo strachom z neschopnosti splácať hypotéku.

 

Kapitalizmus je oproti socializmu, kedy mali všetci približne rovnako, systémom takzvaných „šikovných“. Títo sa môžu stať milionármi a miliardármi, za čo ale musíme opäť zaplatiť my všetci rozmáhajúcou sa chamtivosťou, bezohľadnosťou a nečestnosťou, ktoré sa v kapitalistickej honbe za peniazmi množia všade okolo nás. Je potom len samozrejmé, že to negatívne poznamenáva medziľudské vzťahy. Tie začínajú postrádať teplo a srdečnosť, pretože všetko je v podstate len o peniazoch. O tom, mať ich čo najviac. Preto tiež medziľudské vzťahy oproti minulosti hodnotovo výrazne zdevalvovali a naďalej devalvujú.

 

Na jednej strane je teda pohoda a menej hmotných prostriedkov, ako trebárs v socializme. Na druhej strane je kapitalizmus, spojený s dostatkom všetkého a konzumný spôsob života, avšak za cenu straty pohody a prepadu kvality medziľudských vzťahov.

 

Ale aby sme si dobre rozumeli, zámerom tohto textu nie je propagovať opätovný návrat socializmu. Jeho zámerom je iba poukázať na určité fakty a určité zákonitosti. A predovšetkým na to, že v skutočnosti človek vôbec nepotrebuje až tak veľa, aby bol šťastný a žil svoj život v pohode. Že nám je v súčasnosti vnútená filozofia konzumného spôsobu života a zo všetkých strán sa nás snažia presvedčiť, že čím viac toho budeme mať, tým budeme šťastnejší a tým sa budeme mať lepšie.

 

Je to však lož! Je to smutné pokrivenie ľudskej civilizácie, zdegradovanej na úroveň prasiat, ktoré sa rujú medzi sebou o najlepšie miesta pri plnom válove.

 

Jeden pohár stačí a dva budú málo!“ Tieto zdanlivo nelogické slová zo slávneho románu srbského spisovateľa Milorada Paviča „Chazarský slovník“ dokonale vystihujú vzťah medzi kvalitou ľudského života a množstvom hmotných statkov. „Jeden pohár stačí“ znamená, že človek má určité základné materiálne potreby a k svojmu plnohodnotnému životu potrebuje, aby boli uspokojené.

 

Ak však začne siahať po tom, čo stojí nad hranicou týchto potrieb, čiže v prenesenom slova zmysle po ďalšom pohári, už mu to bude málo. Už sa totiž dostane do kolotoča nadštandardných potrieb, ktorých hranice sa stále zvyšujú, pretože chceme mať stále viac. Po druhom pohári teda nasleduje pohár tretí, štvrtý a stále je to už len málo.

 

A to je tiež príčina, prečo v súčasnosti existuje určitá elitná skupina ľudí, usilujúca sa o absolútnu svetovládu. Majú už totiž takmer všetko. Už im chýba iba nadvláda nad celým svetom, čo je nevyhnutným a logickým vyvrcholením egoizmu, chamtivosti, konzumu a materializmu, ktorému podľahla naša civilizácia.

 

Každý chce mať stále viac a preto sa dnes všade pracuje takmer do úmoru. Prijatím tejto filozofie sa však stávame poslušnými ohnivkami reťaze, ktorá nás zotročuje a prostredníctvom ktorej sa možno čoskoro staneme absolútne podriadenými svetovej elite najbohatších.

 

Mali by sme si preto uvedomiť, že jeden pohár naozaj stačí, zatiaľ čo všetky ostatné budú vždy už len málo. Že pravé šťastie nie je závislé od množstva toho, čo máme, ale od uspokojenia sa s tým, koľko toho naozaj potrebujeme. Kto je schopný si toto uvedomiť, nemusí sa uštvať v práci. Nemusí sa sám sebou, alebo inými dať zapriahnuť do bláznivého kolotoča uspokojovania svojich potrieb, ktoré nebudú mať nikdy konca.

 

A pred každým, kto sa nenechá uštvať prácou a nedá sa vohnať do kolotoča egoizmu, bezohľadnosti a chamtivosti, pred každým takýmto jedincom sa zrazu otvorí priestor pre dobrosrdečnosť a ľudskú spolupatričnosť. Priestor pre jednoduchú nenáročnosť života a pre skutočnú radosť z tých najobyčajnejších vecí. Priestor pre rozvinutie iného, a síce duchovného rozmeru bytia. Priestor na riešenie a vyriešenie takých závažných otázok, ako je pochopenie zmyslu života. Priestor pre poznávanie zákonov univerza, v ktorom žijeme a ktorým podlieha naše bytie tu na zemi, ako i po odchode z nej.

 

Na všetko toto bude mať človek čas, ak sa dokáže uspokojiť s „jedným pohárom“, to jest s tým, čo naozaj a koľko naozaj potrebuje. Alebo naopak podľahne tlaku filozofie konzumného spôsobu života a potom už nebude mať času takmer na nič. Potom sa už bude stále iba hnať za uspokojovaním nikdy nekončiacich potrieb a svoje bytie na zemi prežije ako ťažný kôň s klapkami na očiach, slepý voči všetkému ostatnému.

 

Každý z nás má slobodu, ale i zodpovednosť v tom, ako so svojim životom naloží. Nikto samozrejme nechce tvrdiť, že by sme nemali dobre a poctivo pracovať, ale mali by sme si uvedomiť, že človek na zemi nie je pre prácu, ale práca je pre človeka. Mali by sme si uvedomiť, že tu nie sme kvôli peniazom, ale peniaze sú tu pre nás. Mali by sme si uvedomiť, že nemáme slúžiť materiálnym veciam, ale materiálne veci majú slúžiť nám.

 

Všetko smieme využívať a všetko máme využívať. Ničomu však nesmieme podľahnúť! Musíme zostať nad vecou! Nad vecou, to znamená nad hmotnou, čiže hmotnými potrebami a pôžitkami. Nesmú nás zotročiť a nemáme kvôli ním otročiť. Nad vecou, to jest nad hmotou, čím sa dostávame do úrovne ducha. Do úrovne vyšších, vznešenejších a ušľachtilejších hodnôt ducha, bez otroctva hmoty.

 

Lebo plodmi otroctva hmoty je bezohľadnosť, nečestnosť a podvod kvôli peniazom, majetkom, zisku, sláve, či moci, zatiaľ čo hodnotami ducha, nezotročeného hmotou je spravodlivosť, čestnosť a dobro. A tiež jednoduchosť a prirodzenosť! Jednoduchosť, skromnosť a prirodzenosť života človeka znalého, koľko toho z materiálneho hľadiska nevyhnutne potrebuje ku svojej existencii na zemi. Človeka, ktorý sa nezmyselne a zbytočne nepachtí za nadbytkom! Ktorý nesiaha po stále ďalších a ďalších pohároch, až by napokon vo svojej nenásytnosti chcel ovládať celý svet. Človeka, ktorý v takomto druhu bláznivého, nezmyselného a tupého pachtenia nepremrhá celý svoj život.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

]]>
Chcú nám ukradnúť ešte aj pôdu! Mon, 08 May 2017 19:11:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/793/chcu-nam-ukradnut-este-aj-podu http://novinar.sk/clanok/ostatne/793/chcu-nam-ukradnut-este-aj-podu Milan Šupa Milan Šupa  

Zvýrazniť je však treba fakt, že krajiny vyšehradskej štvorky sa snažia tomuto trendu zabrániť. Napríklad Poľsko zadefinovalo pôdu ako najcennejšie národné bohatstvo s odôvodnením, že predsa národy kedysi viedli vojny o územia, čiže o pôdu, pretože im poskytovala obživu.

 

Slovensko a Maďarsko sú Bruselom tlačení k zmene legislatívy, ochraňujúcej ich pôdny fond, pretože inak im hrozí žaloba na európskom súde za to, že vraj diskriminujú občanov ostatných európskych štátov v ich právach na voľný nákup poľnohospodárskej pôdy v EU. Česko je zatiaľ jedinou krajinou, ktorá predaj pôdy nereguluje.

 

Vypočítavá zákernosť presadzovania princípu voľného trhu v rámci EU je však postavená na istote finančnej prevahy. Prostredníctvom nej je možné ovládnuť absolútne všetko, čo sa aspoň trochu nebráni. A práve toto je tým najdôležitejším dôvodom, prečo staré krajiny EU a Brusel tak vehementne tlačia na uplatňovanie princípu voľného trhu aj v oblasti pôdneho fondu. Lebo každému, snáď aj tomu najhlúpejšiemu musí byť jasné, že hromadne skupovať pôdu nezačnú Slováci v Holandsku, ale naopak, Holanďania u nás presne tak, ako sa to deje.

 

Poľnohospodári krajín V4 svorne tvrdia, že sú ohrozovaní kapitálovo silnejšími cudzincami, ktorí sa ich snažia obrať o základný výrobný prostriedok. Stratou pôdy je zároveň oslabovaná potravinová sebestačnosť, čo môže v budúcnosti ešte viac zhoršiť kvalitu potravin pre našich spotrebiteľov.

 

Žiaľ, realita je taká, že cudzinci sa aj napriek obmedzeniam dokážu dostať k stredoeurópskej pôde prostredníctvom rôznych nastrčených, najčastejšie domácich firiem, alebo inými nekalými, ale legislatívne regulárnymi spôsobmi. Zo strany krajín V4 je však snaha pohotovo reagovať na všetky legislatívne medzery a brániť cudzincom v nakupovaní vlastnej pôdy, čo sa samozrejme Bruselu vôbec nepáči.

 

Maďarsko napríklad odvážne deklarovalo, že tak, ako sa doteraz nezľaklo Bruselskej kritiky svojich vlastných postupov, nezľakne sa ani teraz.

 

Celú, vyššie popísanú kauzu možno vnímať ako určitý zásadný spor o hodnoty. Na jednej strane tu totiž máme názor starých členských štátov EU, pre ktoré je všetko iba tovarom. Tovarom, ktorý je možné voľne predávať a kupovať.

 

Na druhej strane je tu ale postoj stredoeurópskych národov, ktoré aj napriek morálnemu a mravnému balastu, prichádzajúcemu k ním zo západu predsa len ešte aspoň v určitých veciach vyciťujú, že nie všetko je možné merať iba peniazmi. Že jednoducho národy, ako i jednotliví ľudia musia mať aj nejaké vyššie hodnoty, ako iba peniaze a zisk.

 

A celkom konkrétne v našom prípade je to hodnota pôdy. Hodnota rodnej zeme, ktorá nesmie skončiť v rukách cudzincov. Lebo čo potom zostane národu, ak príde i o vlastnú zem? Veď potom nebude u nás doma naše celkom nič! Úplne všetko bude patriť iba cudzincom a my sami sa staneme cudzincami vo vlastnej krajine.

 

A predsa práve takýto trend razí Bruselská administratíva, z čoho je jasne vidieť, že vôbec neháji záujmy národných európskych štátov, ale predovšetkým záujmy silného nadnárodného kapitálu. Záujmy peňazí a zisku! Tie majú prevalcovať všetky vyššie a ušľachtilejšie hodnoty, ktorých zbytky v stredoeurópskych národoch ešte zostali.

 

A práve na potrebe ochrany poľnohospodárskej pôdy pred neregulovaným voľným predajom, ako to akútne vnímajú krajiny V4 je krásne vidieť, že ak človek jednotlivec, alebo národ ako celok stratí úctu k vyšším a ušľachtilejším hodnotám, stratí napokon úplne všetko. Stratí podniky vo vlastnej krajine, pôdu vo pod nohami a stane sa doma cudzincom, odkázaným na milosť a nemilosť iným.

 

Jasne teda vidieť, že dôstojnosť človeka i jeho reálna sloboda sú priamo závislé na preferovaní vyšších a ušľachtilejších hodnôt. Že jedine ten, kto takéto hodnoty má a uznáva môže byť hrdým a slobodným.

 

Kto však všetko vyššie a ušľachtilejšie nahradí iba zvrátenými hodnotami preferovania peňazí a zisku, ten nastúpil cestu hodnotového rozvratu vlastnej osobnosti a stáva sa buď otrokárom, alebo otrokom. Stáva sa teda buď tým, kto slúži zvrátenému systému ekonomického zotročovania ľudí a národov, alebo sa on sám stáva otrokom, ktorý sa síce pod určitým tlakom, ale viacmenej dobrovoľne vzdal všetkých vyšších a ušľachtilejších hodnôt a preto v strate ľudskej a národnej hrdosti prišiel o svoju slobodu.

 

Slobodný a dôstojný život môže totiž prežívať iba taký človek, ktorý je ešte schopný vnímať vyššie a ušľachtilejšie hodnoty a preferovať ich. A tými hodnotami nie je len rodná zem a pôda, ale aj napríklad zmysel pre česť, spravodlivosť, dobro, či úcta človeka k človeku. Ak totiž tieto skutočné hodnoty odvrhneme a postavíme nad ne súčasné pseudo hodnoty peňazí, konzumu, materializmu a užívania si, spolu s nimi odhadzujeme i svoje právo na vlastnú slobodu a naša realita sa postupne stane realitou zotročenia a neslobody.

 

Samozrejme, že peniaze a veci hmotné potrebuje k svojmu životu každý z nás, ale v nijakom prípade by sme ich nemali nadradiť nad čosi také, ako je česť, spravodlivosť, dobro, úcta človeka k človeku, či úcta k rodnej zemi, na ktorú sa nemožno v nijakom prípade dívať iba čisto ako na tovar, teda cez peniaze.

 

Kto sa však dá strhnúť dobou a pod jej tlakom začne vzývať iba peniaze, zisk, hmotu a konzum, kto sa kvôli tomu stane ochotným byť hoci aj nečestným, nespravodlivým, nedobrým a bezohľadným, ten sa vzďaľuje od duchovnej podstaty vlastnej ľudskosti. Vo svojom vlastnom zotročení ducha sa stáva služobníkom temnoty. Stáva sa živočíchom, otrocky slúžiacim temnote tým, že zotročuje iných a nikdy nemá dosť, alebo tým, že sa on sám necháva zotročovať, pretože sa zriekol všetkého vyššieho a ušľachtilejšieho.

 

A ak sa na prvý pohľad zdá, že ten, kto dokáže úspešne manévrovať v tomto systéme si môže žiť v pohode, blahobyte a dostatku, je to iba čiastočná pravda, pretože byť úspešným v temnom a zvrátenom systéme bez akýchkoľvek vyšších hodnôt učiní každú podobnú ľudskú dušu temnou a preto neschopnou dosiahnuť pravého šťastia, ale iba toho chvíľkového a dočasného.

 

A vo svojej strate najelementárnejšej ľudskosti, postavenej na skutočných hodnotách stratí takýto jedinec aj tak napokon úplne všetko. Svoje telo, svoje majetky, svoju dušu i svoje vedomé duchovné bytie, pretože jeho existencia bude vymazaná zo zlatej knihy života tohto univerza, pevne stojaceho na oceľových pilieroch skutočných hodnôt.

 

Jedine to, čo je naozaj hodnotné môže dať bytiu človeka skutočnú hodnotu! Jedine to mu môže dať slobodu, šťastie, radosť, naplnenie a mier!

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

]]>
Bratia Slovania! Nemajú nás za nič! Mon, 03 Apr 2017 19:25:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/784/bratia-slovania-nemaju-nas-za-nic http://novinar.sk/clanok/ostatne/784/bratia-slovania-nemaju-nas-za-nic Milan Šupa Milan Šupa  

Ak neveríte, zadajte si do internetového vyhľadávača názov: „Harvardský a Houstonský projekt - Plán na likvidáciu Slovanov“. Ide o mimoriadne zaujímavý dokument, ktorého charakter dokonale vystihuje táto malá ukážka:

 

Ukrajinec si bude myslieť, že bojuje proti Rusku, že bojuje za svoju slobodu. Bude si myslieť, že nakoniec dosiahol slobodu. No vtedy sa dostane do úplnej závislosti od nás.“

 

V tejto vojne hlupákov budú slovanskí hlupáci oslabovať seba, ale posilňovať nás, hlavných organizátorov vzájomných vojen, pričom v krvavých udalostiach nebudeme priamo účinkovať.“

 

Takéto sú teda zákulisné praktiky elity západného sveta, pričom nadradenosť západu je už aj dnes jasne badateľná každému, kto ju vnímať chce. Rukolapným dôkazom toho, že sme pre nich iba ľuďmi druhej kategórie je trebárs stará známa skutočnosť rozdielnej kvality potravín, ktoré sa v rovnakom obale, v rovnakej váhe a v rovnakej cene predávajú na západe a na východe Európy.

 

Rozdielna je iba kvalita! Ľuďom druhej kategória musí totiž stačiť aj druhoradá! Aj odpad!

 

A to ani nehovoriac o národoch Afriky, či iných zaostalejších krajinách, ktorých obyvateľstvo je týmito nadľuďmi považované za bytosti tretej kategórie. Celkom otvorene o nich totiž hovoria, ako o treťom svete. Takto pekne to majú všetko rozdelené.

 

Spomínaná, plánovaná cesta k nášmu zotročeniu, ale i k zotročeniu iných národov má však svoje fázy. Prvou fázou je zotročenie ekonomické, ktoré je viacmenej realitou.

 

Druhou fázou je zotročenie mentálne a treťou zotročenie totálne, s možnosťou ľubovoľného rozhodovania o živote a smrti a o bytí a nebytí.

 

V súčasnosti sa v plnom prúde pracuje na zotročení mentálnom, ktorého podstatu dokonale vystihol už Goethe slovami: „Niet väčšieho otroka ako ten, ktorý si vo svojom zotročení myslí, že je slobodný.“

 

Tieto Goetheho slová sa vo svojej zvrátenej podobe stali hlavným princípom mentálneho podmanenia si slovanských národov strednej Európy, ale samozrejme nie len ich. Jeho podstata spočíva v tom, že lúpežník, škodca, zotročovateľ a podvodník vystupuje navonok ako zástanca ľudských práv a demokracie. Ako nositeľ prosperity a svetlej budúcnosti ľudstva.

 

Pod maskou podobných, krásnych ideálov a za aktívnej spolupráce západu poplatných, judášskych médií je medzi jednotlivými národmi cielene vytváraný a udržiavaný takýto klamlivý obraz. Sú im zároveň neustále mediálne podsúvané správne myšlienky, správne názory, správny životný štýl i správne hodnoty.

 

Je až neuveriteľné, ako ľahko sme podľahli a stále podliehame tomuto vymývaniu mozgov. Je až neuveriteľné, ako ľahko sme sa zriekli nášho pôvodného, hodnotného a zdravého, a prijali sme to povrchné, prázdne a choré, čo hodnoty iba predstiera. Je neuveriteľné, ako bezmyšlienkovite a nekriticky sa mnohí klaňajú všetkému, čo k nám prichádza zo západu, i samotnému západu, hoci ten nás v podstate nemá za nič.

 

Sú mnohí, ktorí zrádzajú vlastné národy čisto pragmaticky, teda pre peniaze. Sú však tiež mnohí, ktorí tak činia vo svojej naivite čisto z vlastného presvedčenia. Z ich radov pochádzajú takzvaní užitoční hlupáci, ktorí stoja na strane nepriateľov národa, skrývajúcich sa za masku jeho priateľov.

 

A keďže oficiálne médiá dávajú priestor jedine podobnému, prozápadnému typu ľudí, vyzerá všetko úplne inak, ako v skutočnosti je. Podvodníci, judáši a ich poskokovia vyzerajú ako nositelia krásnych ideálov a tí, ktorí vnímajú toto pokrytecké klamstvo a stavajú sa proti nemu sú označovaní za nacionalistov, konšpirátorov, rusofóbov, xenofóbov, islamofóbov a ešte neviem akých iných fóbov.

 

A tak veľká väčšina ľudí žije v úplne naruby prevrátenej realite, v ktorej je čierne mediálne označované ako biele a biele ako čierne. V ktorej je nepriateľ národa označovaný ako jeho priateľ a jeho priateľ a zástanca ako jeho nepriateľ. Je to skutočne stav, rovnajúci sa absolútnemu mentálnemu vyšinutiu, ktoré je ale samozrejme cielené.

 

To však, že nás naši takzvaní západní priatelia, boli schopní takýmto spôsobom oklamať a stále nás klamú je len naša vina. Veď predsa už v evanjeliách sa jasne píše: Dávajte si pozor na všetkých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, ale v skutočnosti sú to draví vlci.

 

My sme však vo svojej slovanskej, dobrosrdečnej naivite, ale aj vo svojej povrchnosti myslenia prehliadli toto upozornenie a naopak, naši nepriatelia si dali a stále dávajú mimoriadne záležať na tom, aby vyzerali ako baránkovia. Sú to však naozaj vlci, ktorí chcú trhať a roztrhať! A ak sa vám zdá toto tvrdenie prehnane radikálne, vrelo odporúčam štúdium vyššie zmieneného Houstonského a Harvardského projektu.

 

Je už naozaj načase pochopiť, čo sa v skutočnosti deje pod navonok ľúbivo prezentovaným povrchom. Je načase prehliadnuť realitu nášho rafinovaného mentálneho zotročenia, ktoré je vykonávané tak inteligentne a sofistikovane, že zotročení, presne v duchu citovaných Goetheho slov žijú v domnienke, že sú slobodní. A v snahe hájiť svoju slobodu sa pridávajú na stranu zotročovateľov, prispievajúc tým k vlastnému zotročeniu.

 

Pokiaľ toto ľudia neprehliadnu, budú musieť zostať v otrockom područí a v porobe. Budú musieť zostať iba lacnou pracovnou silou a ľuďmi druhej kategórie, kŕmenými druhotriednymi potravinami, ktorých mladá generácia bude odchádzať robiť sluhov západnému svetu. A nakoniec budú zotročení totálne a absolútne, so všetkými katastrofálnymi dôsledkami, ktoré to so sebou prinesie.

 

Zdvihnite preto z prachu svoju hrdosť bratia východní Slovania! Zodvihnite hlavu a prestaňte sa ponížene poklonkovať všetkému, čo k vám prichádza zo západu. A hoci je tam mnoho dobrého, i vy máte čo ponúknuť. Nie ste totiž o nič horší, ako oni.

 

Lebo aj napriek tomu, že ste tak nepochopiteľne ľahko prepadli zvonku prichádzajúcej nízkosti a balastu, vo vašom vnútri a vo vašej duši sa predsa len ešte skrývajú vysoké hodnoty. Hodnoty ducha a pravej slovanskej dobrosrdečnosti. Hodnoty dobra, mravnosti, ľudskosti a skromnosti. Sú tam, v hĺbke vašich duší, ibaže prekryté dnešným konzumným balastom. Dajte im v sebe vyrásť a rozkvitnúť. Nechajte ich prerásť do svojho každodenného života.

 

Buďte svojskými a autentickými! Staňte sa veľkými veľkosťou svojej vlastnej, slovanskej podstaty a nie tým, že sa budete snažiť napodobňovať veľkosť iných, ktorá pre vás aj tak navždy zostane vnútorne cudzou.

 

Lebo čas Slovanstva práve prichádza, zatiaľ čo čas národov západu pomaly končí. Žiaľ, z podvedomého vyciťovania tejto skutočnosti vzniká v mnohých z nich neprajnosť a nenávisť, ktorá spôsobuje, že sú úmyselne hádzané polená pod nohy tým, ktorí majú prevziať štafetu ďalšieho vývoja civilizácie. A to sú Slovania!

 

Staňme sa preto čo najrýchlejšie vnútorne i navonok hodnými toho, čo sa ku nám ako nejaké určenie približuje smerom z budúcnosti. Lebo čím tmavšia a nepreniknuteľnejšia je temnota noci súčasného úpadku ducha a všetkých vyšších a ušľachtilejších hodnôt, tým bližšie je svitanie! A my bratia nedopusťme, aby nás toto nadchádzajúce svitanie zastihlo duchovne, morálne a mravne nepripravených.

 

Lebo našimi najväčšími nepriateľmi nie sú naši nepriatelia, skrývajúci sa za priateľov, ale predovšetkým naše vlastné necnosti. Náš vlastný, fatálny nedostatok hrdosti, s ktorým sa ponížene skláňame pred tými, ktorí toho nie sú vôbec hodní. Pred tými, ktorí nás tým viac nemajú za nič, čím viac sa pred nimi skláňame.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

]]>
Trump! Svet dostal šancu! Využije ju? Mon, 06 Feb 2017 19:15:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/ostatne/769/trump-svet-dostal-sancu-vyuzije-ju http://novinar.sk/clanok/ostatne/769/trump-svet-dostal-sancu-vyuzije-ju Milan Šupa Milan Šupa  

To samozrejme neznamená, že by bolo zrazu všetko absolútne bezproblémové, ale minimálne o vojne mocností sa už ako o skoro hotovej veci prestalo hovoriť.

 

Zvolenie Trumpa bolo značným šokom pre mocenskú elitu, spojenú s americkými zbrojárskymi firmami. Jej prezidentskou kandidátkou bola Hillary Clintonová. Bol to šok i pre všetkých mediálnych, politických, treťosektorových a mnohých ďalších prisluhovačov tejto elity, ktorí za jej peniaze presadzujú jej agendu, bez ohľadu na záujmy vlastných národov, ktoré zrádzajú.

 

Elite, jej prisluhovačom, ako i malým a veľkým zradcom národov aj napriek takmer stopercentnému ovládaniu veľkých svetových médií, aj napriek obrovským finančným prostriedkom, použitým za účelom víťazstva Hillary Clintonovej však tentokrát predsa len klapli zuby na prázdno.

 

Obyčajní, jednoduchí, pracujúci Američania totiž nepodľahli rozsiahlej mediálnej manipulácii, ktorá sa ich intenzívne snažila presvedčiť o tom, čo je pre nich a pre Ameriku skutočne dobré. Obyčajní a jednoduchí Američania už totiž začali mať plné zuby agresívnej mocenskej elity, ktorá sa z nadbytku peňazí nemôže už celkom spratať do kože a cielene ženie svet do konvenčnej, či dokonca až jadrovej konfrontácie mocností.

 

Obyčajní a jednoduchí Američania totiž pochopili, že práve oni by na to najviac doplatili, pretože práve oni by sa stali, ako sa to hovorilo v minulosti, onou „potravou pre delá“ a bezbranným cieľom prvých odvetných úderov.

 

Obyčajní a jednoduchí Američania pochopili, že sú len obyčajnými pešiakmi vo veľkej rozohranej šachovej partii mocných a bohatých tohto sveta. Obyčajnými pešiakmi, ktorých môže byť kvôli najrozličnejším geopolitickým a mocenským záujmom pokojne a bez najmenších výčitiek svedomia obetovaných akékoľvek množstvo.

 

Veď nakoniec plné právo na život má len najužšia elita najbohatších a najmocnejších, zatiaľ čo všetci ostatní a všetko ostatné je tu len na to, aby slúžilo ich zámerom. A ak sa tieto zámery podarí uskutočniť, potom aj tak bude predsa nakoniec počet všetkých týchto zbytočných ľudí zregulovaný na „zlatú miliardu“ otrokov elity, ktorá im milostivo dovolí živoriť odmenou za to, že jej môžu slúžiť.

 

Toto všetko stelesňovala prezidentská kandidátka Hillary Clintonová, pričom ona samotná bola iba poslušnou bábkou a poslušným nástrojom v bezohľadných rukách elity.

 

Donald Trump, aj napriek všetkým jeho chybám predstavoval naopak vzburu proti snahám mocenskej elity. Predstavoval odpor obyčajných ľudí, ktorí vytvárajú skutočné hodnoty a budujú Ameriku voči elite najbohatších a najmocnejších. Tí totiž mnohokrát iba špekulatívne profitujú z ich práce a vo svojej zaslepenej chamtivosti a mocibažnosti chcú dohnať Ameriku i svet do novej veľkej vojny dúfajúc, že sa na nej zase opäť dobre nabalia tak, ako tomu bolo v podstate doteraz vždy vo všetkých posledných vojnách.

 

Nech už je to akokoľvek, nech si už boli bežní Američania všetkých týchto vecí plne vedomí, alebo ich vnímali a vytušili iba podvedome, každopádne sa im podarila veľká vec. Podarilo sa im aspoň dočasne zvíťaziť nad chobotnicou moci a jej propagandistickými mediálnymi lžami.

 

A práve týmto prehliadnutím a prebudením sa obyčajného amerického občana dostal svet šancu. Dostalo sa mu uvoľnenia napätia a priestoru pre rozvíjanie normálneho a pokojného života. Dostalo sa mu toho, o čo by s najväčšou pravdepodobnosťou prišiel po zvolení Hillary Clintonovej, ktorá by v poslušnom plnení príkazov elity iba stupňovala napätie a hnala svet k seba zničujúcemu konfliktu.

 

Bol nám teda všetkým darovaný čas. Tento čas, ako sa vraví v ekonomike, však „nesmie byť bez úžitku prejedený“, to jest premrhaný. Tento čas musí byť správne využitý, pretože deštruktívna temnota, skrývajúca sa za zámermi najbohatších a najmocnejších nášho sveta sa so stopercentnou istotou nevzdala svojich zámerov.

 

Ako ale má svet správne využiť darovaný čas?

 

Ľudia by mali v prvom rade pochopiť, že tam, kam sme sa dostali na sklonku roku 2016, to jest na prah novej svetovej vojny, sme sa dostali práve prostredníctvom hodnôt, ktoré preferujeme a ktoré vo všeobecnosti považujeme za dôležité a prioritné.

 

Aké sú to „hodnoty“?

 

Peniaze, majetky, kariéra, moc, postavenie, sláva, užívanie si a konzumný spôsob života. Absolútne a bezvýhradné podriadenie sa týmto „hodnotám“ však so sebou nevyhnutne prináša bezohľadnosť, chamtivosť, podvod, klamstvo, nečestnosť, nespravodlivosť, nemravnosť a mnoho iného. Lebo absolútna a bezvýhradná orientácia na hodnoty nižšieho druhu nemôže so sebou prinášať nič iného, ako iba nízkosť a zlo. Zlo, ktoré sa nabaľuje ako lavína, aby nakoniec dopadlo na svet v jeho najhroznejšej podobe, vo forme vojnového šialenstva.

 

Nikto samozrejme netvrdí, že mať peniaze, majetok, určité postavenie, atď je zlé. Nikto netvrdí, že je zlé užívať si radostí tohto sveta. Zlé však je, ak sú v hierarchii ľudstva tieto hodnoty na prvom mieste. Ak už nad nimi, alebo aspoň popri nich nič nie je a jedine oni sú tým najdôležitejším, o čo ľudia usilujú.

 

Ak totiž nepostavíme vysoko nad peniaze, majetky, kariéru, moc, slávu, či užívanie si česť, spravodlivosť, ľudskosť, dobro, mravnosť a ušľachtilosť, stratíme to najpodstatnejšie, čo z nás robí ľudí a prostredníctvom čoho by sme mohli poľudštiť svoj prístup k peniazom, majetkom, moci, k užívaniu si radostí života, či k čomukoľvek inému.

 

Jednoducho povedané, iba prostredníctvom cností sa človek stáva človekom. Človekom, schopným pristupovať ku všetkému v živote správne.

 

Naopak, absencia cností berie ľuďom potrebný nadhľad nad vecami a oni sa stávajú ich otrokmi. Otrokmi peňazí, majetkov, moci, kariéry, slávy, či užívania si. Tým pádom sa im však tieto veci stávajú prekliatím namiesto požehnania, pretože k ich nadobudnutiu neváhajú použiť akýchkoľvek menších, či väčších nemorálností. Neváhajú sa stať jedni druhým vlkmi.

 

Ľudstvo bez cností je ľudstvom kráčajúcim cestami zla. A toto zlo postupne prerastá celou spoločnosťou a silnie až do takej miery, že napokon vyústi do podoby zničujúceho vojenského konfliktu, ako do akéhosi vrcholného bodu koncentrácie všetkého zla.

 

Ak náš svet dokázal prostredníctvom zvolenia Donalda Trumpa odvrátiť toto zlo, pretože ľudia konečne vedome, alebo aspoň podvedome pochopili, že „hodnoty“ ktorými žijú a ktorými nás ustavične masírujú médiá poplatné záujmom elity nebudú asi správne, ak sme prehliadnutím aspoň určitej časti obyvateľstva získali ešte šancu, musí byť táto šanca využitá. Bezpodmienečne využitá k nadobudnutiu vyššie spomínaných cností, ktoré postavíme vysoko nad všetky ostatné hodnoty, pretože jedine tak budme stáť správne, čiže v princípoch dobra a našim údelom nemôže byť potom nič iného, ako dobro.

 

Ak ale ľudia opäť premeškajú darovaný čas a nevyužijú ho k nadobudnutiu cností, ak budú aj naďalej bezvýhradne slúžiť iba peniazom, majetkom, moci, kariére, sláve, užívaniu si, konzumu, či iným podobným „hodnotám“ ignorujúc a prehliadajúc cnosti, zlo takýmto spôsobom nimi samými živené a podporované napokon zhustne natoľko, že sa znovu po nejakej dobe nevyhnutne dostaneme na pokraj toho, o čo zlu vždy v konečnom dôsledku ide. Na pokraj skazy a pustošenia ako vrcholného ideálu zla, zhmotneného do podoby seba zničujúceho vojenského konfliktu.

 

Až sa teda prostredníctvom nášho vlastného života bez cností opäť dostaneme k podobnému zlomovému momentu, ako koncom roka 2016, môže sa nám stať, že zlo, stelesnené snahami svetovej elity bude schopné prevážiť misky váh na svoju stranu a náš svet nedostane žiadnu podobnú šancu, akú dostal v súčasnosti zvolením Donalda Trumpa. Potom totiž nakoniec, v nevyhnutnom reťazení udalostí môže dôjsť k tomu, že zhubné dôsledky našej vlastnej nemorálnosti a nášho vlastného ignorovania cností nás všetkých, alebo aspoň prevažnú časť jednoducho vymažú z povrchu zemského.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š


]]>
O hlbokých duchovných príčinách súčasného svetového diania Mon, 02 Jan 2017 19:27:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/ostatne/761/o-hlbokych-duchovnych-pricinach-sucasneho-svetoveho-diania http://novinar.sk/clanok/ostatne/761/o-hlbokych-duchovnych-pricinach-sucasneho-svetoveho-diania Milan Šupa Milan Šupa  

Áno, za fatálnej nevedomosti vyššie spomínaných skutočností sú jednotlivci i celé národy ako ovce nenápadne, ale isto tlačení k nastoleniu nového svetového poriadku nadvlády elít nad absolútne zotročenými masami.

 

Nič sa však nedeje náhodou a všetko má svoj hlboký zmysel. Pokúsme sa preto, ako už bolo spomenuté na začiatku, nájsť prvotnú príčinu toho, prečo vôbec k podobnej situácii došlo a zároveň sa tiež pokúsme pochopiť, aký hlboký duchovný význam a zmysel bude mať konečné, absolútne zotročenie ľudstva, ku ktorému to smeruje.

 

V prvom rade si musíme uvedomiť, že všetko, čo sa deje má duchovný podtext, pretože my ľudia žijeme v rámci univerza, ktoré má duchovný rozmer. A preto skutočné a prvotné príčiny toho, čo v súčasnosti prebieha nemôžu byť iné, ako duchovné.

 

Človek je totiž bytosťou duchovnou a jeho najhlbšie duchovné jadro má svoje potreby. Trebárs potrebu po prežívaní takého ušľachtilého citu, ako je láska. Potrebu po prežívaní harmónie, dobra a šťastia. Potrebu po spravodlivosti a ľudskosti. Potrebu po poznaní hlbších súvislostí bytia a potrebu po Bohu.

 

Človek dneška je však žiaľ materialistom a potreby jeho vlastného ducha sú mu viacmenej ukradnuté. To, čo ho zaujíma predovšetkým je hlavne naplňovanie a uspokojovanie svojich materiálnych potrieb. Jedine toto sa mu stalo všetkým a o nič iného sa už nesnaží. Ba na nič iného už ani nemyslí. Týmto spôsobom však odsunul svojho ducha i so všetkými jeho potrebami kamsi bokom. Zavrel ho do žalára a doslova ho zotročil svojimi, nikdy nekončiacimi, hmotnými potrebami.

 

Avšak ľudia tejto zeme nepoznali a nepoznávajú, že všetko, čo v sebe dlhodobo vnútorne prechovávajú a živia má napokon tendenciu prejaviť sa celkom otvorene a viditeľne aj navonok. A preto presne tak, ako to funguje pri chorobe, kedy je takmer každá jednotlivá nemoc iba vonkajším zhmotnením nami vnútorne prechovávanej negativity a disharmónie, presne takto isto sa naše vlastné, dlhodobé zotročovanie svojho ducha napokon zhmotňuje do vonkajších pomerov, v ktorých sa nás samotných snaží niekto reálne a fyzicky zotročiť. Zotročovaním vlastného ducha a ignorovaním jeho potrieb si tak ľudia sami sebe ukovali otrocké okovy nadvlády peňazí, kapitálu, nadnárodných korporácií a globalistických elít, usilujúcich o absolútnu svetovládu.

 

A keďže ľudstvo nechce nič vedieť o týchto hlbokých, skrytých súvislostiach a vo svojej slepote naďalej pokračuje v zotročovaní vlastného ducha, stupňuje tým nevyhnutne aj svoj vonkajší útlak, prostredníctvom ktorého sú ľudia postupne pripravovaní o všetky svoje slobody. Slučka na ich krku sa čoraz viacej zaťahuje, trebárs len takou snahou o odstránenie hotovosti a preferovaním bezhotovostného styku, čoho konečným dôsledkom majú byť podkožné implantáty. A to je naozaj len jeden z príkladov pripravovaného, budúceho zotročenia obyvateľstva.

 

Ľudia sú však maximálne povrchní a preto nič nebadajú. Dokonca sa vysmievajú a majú za bláznov tých, ktorí ich na toto nebezpečenstvo upozorňujú.

 

Keď sa ale nakoniec dômyselná slučka na ich hrdle zatiahne natoľko, že zalapajú po dychu, keď globalistická elita plne odhalí svoju antihumánnu tvár skrytú za súčasnou humanistickou maskou, keď začne podľa svojich zvrátených plánov regulovať počet otrokov na zlatú miliardu, keď sa teda súčasné, dobrovoľné otroctvo ducha obyvateľstva našej planéty pretransformuje do vonkajšej podoby obludného, novodobého otroctva, spojeného s utrpením, stupňujúcim sa až do neúnosnosti, vtedy, aj napriek všadeprítomnej bolesti a hrôze bude mať toto dianie svoj hlboký duchovný význam.

 

Keď totiž ľudia spoznajú, že im v ich situácii, ktorú si sami zavinili, už nemôže pomôcť nikto a nič, pomaly, a akoby v prebúdzaní sa z hlbokého spánku si začnú uvedomovať, že jestvuje iba jeden jediný, na koho pomoc sa ešte budú môcť obrátiť a spoliehať. A síce Boh!

 

Boh, od ktorého Ducha sa odvrátili tým, že vytrvalo ignorovali existenciu a potreby vlastného ducha, tvoriaceho ich najhlbšiu vnútornú podstatu. Takýmto drsným spôsobom teda napokon dostanú príležitosť prebudiť v sebe k životu duchovnú iskru, ktorá v nich vždy ticho túžila po Bohu, po Svetle a po všetkých vysokých, vznešených a ušľachtilých hodnotách a cnostiach.

 

Chápete teda o čom je v skutočnosti súčasné veľké svetové dianie, ktoré sa odvíja pred našimi očami?

 

Je o našom vlastnom, dobrovoľnom zotročení ducha, ktoré sa zhmotňuje do reálnej a fyzickej podoby vonkajšieho zotročenia, prinášajúceho obrovské utrpenie, v ktorom majú ľudia v strate všetkých slobôd, istôt a dôstojnosti opätovne prebudiť k životu svojho ducha a oslobodiť ho.

 

Lebo jedine ľudia slobodní duchom si zaslúžia žiť v slobodných pomeroch a v slobodnej spoločnosti, pretože oni sami si takýmto spôsobom pre seba zvnútra navonok tieto pomery sformovali.

 

Lebo jedine ľudia, ktorí začnú uspokojovať potreby svojho ducha po osobnom živote v súlade s dobrom, spravodlivosťou, cťou a duchovnosťou si zaslúžia žiť v prostredí a v spoločnosti plnej dobra, spravodlivosti, čestnosti a všetkých ostatných vysokých a ušľachtilých hodnôt.

 

Lebo my ľudia môžeme v železnom a neoblomnom Zákone spätného účinku, činnom v tomto stvorení žať vždy iba to, čo sme zasievali. A to vo vzťahu k našej konkrétnej téme znamená, že za vlastné, vnútorné zotročenie ducha musíme nevyhnutne zožať zotročenie vonkajšie.

 

Ak preto chceme prežiť slobodný a ľudsky dôstojný život v slobodnej spoločnosti, musí tomu nevyhnutne predchádzať sejba slobody vlastného ducha a naplňovania všetkých jeho ušľachtilých potrieb.

 

No a o všetkých týchto nesmierne vážnych skutočnostiach je v súčasnosti potrebné otvorene hovoriť preto, aby ľudia dobrovoľne nastúpili cestu k pravej slobode. Lebo ak tak dnes neučinia dobrovoľne, bude musieť nakoniec prebúdzať ich ducha utrpenie, o akom sa im doteraz ani nesnívalo.

 

Ak teda nechceme prežiť to, pred čím sme boli varovaní v Zjavení Jánovom, v takzvanej Apokalypse, ktorá podrobne opisuje čo všetko sa prihodí duchovne zotročenému ľudstvu, vykročme dobrovoľne na cestu k duchovnej slobode. Otvorme sa svojmu duchu, ktorý sa nám ticho prihovára prostredníctvom nášho svedomia a začnime vedome napĺňať jeho potreby, ktoré nás po našej smrti privedú do výšin Ducha a počas nášho života na tejto zemi k šťastiu, mieru, spokojnosti a slobode.

 

A mimochodom, viete čo v skutočnosti znamená slovo Apokalypsa? Znamená to premena. Znamená premenu duchovne zotročeného ľudstva v ľudstvo duchovne slobodné. Žiaľ ale, za cenu utrpenia. Utrpenia, ktoré by nebolo vôbec potrebné, keby ľudstvo nastúpilo cestu k slobode vlastného ducha dobrovoľne.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

]]>
Bezhotovostná platba ako cesta k totálnemu zotročeniu Mon, 12 Dec 2016 19:07:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/ostatne/751/bezhotovostna-platba-ako-cesta-k-totalnemu-zotroceniu http://novinar.sk/clanok/ostatne/751/bezhotovostna-platba-ako-cesta-k-totalnemu-zotroceniu Milan Šupa Milan Šupa  

Tento krok bol samozrejme zdôvodňovaný výhodami, aké to prinesie. Argumentovalo sa najmä bezpečnosťou, spočívajúcou v odstránení rizika nosenia vysokých súm v hotovosti. Peniaze bude mať totiž každý bezpečne uložené v banke, odkiaľ si ich môže kedykoľvek vyberať prostredníctvom bankomatu.

 

Vždy, keď sa robí nejaká zmena podobného druhu, prebieha spravidla podľa vyššie uvedeného scenára. Na jednej strane sa cielená propaganda rozplýva nad pozitívami a výhodami pre bežného občana, ale na druhej strane sa pokrytecky mlčí o ziskoch, ktoré banky z toho majú. Avšak odhliadnúc od týchto ziskov, išlo o jeden z prvých, ale zásadných krokov k úplnému zotročeniu obyvateľstva.

 

Druhým pripravovaným krokom má byť absolútne odstránenie hotovosti, čiže reálnych papierových peňazí a mincí. Všetky platby by mali prebiehať už len bezhotovostne, prostredníctvom platobných kariet.

 

V súčasnosti žijeme v dobe, kedy je ešte možné platiť aj hotovosti, aj platobnou kartou. Všetko ale smeruje k absolútnemu odstráneniu hotovosti.

 

A opäť, ako v spomínanom prvom prípade sa bude propagandisticky hovoriť iba o výhodách pre ľudí. A opäť, ako v prvom prípade to bude iba lesklé vonkajšie pozlátko, skrývajúce iné zámery. Pozlátko, zastierajúce zásadný krok v zmysle absolútneho zotročenia obyvateľstva, ktoré sa týmto pádom stane vydané bankám na milosť a nemilosť.

 

Bankám? Prvoplánovo áno, ale v skutočnosti ľuďom, ktorí ich vlastnia a ktorí sú ich majiteľmi. Ide o zopár najbohatších rodín sveta, ktoré robia všetky vyššie spomínané kroky vyslovene zámerne, za účelom absolútneho ovládania všetkých a všetkého. Za účelom absolútneho a bezvýhradného ovládania ľudí, ktorých financie sa dostanú pod kuratelu elity. A elita, v skrytosti usilujúca o svetovládu môže potom kedykoľvek finančne zničiť každého nepohodlného jednotlivca, či celé skupiny ľudí, ktoré by sa chceli ich zámerom postaviť na odpor jednoducho tým, že im zablokuje účty. Takýmto spôsobom bude možné ľuďmi manipulovať a prostredníctvom financií ich donútiť podriadiť sa životu, alebo presnejšie povedané otroctvu v súlade prianiami, zámermi a predstavami elity.

 

No a keďže obyvateľstvo bude nosiť platobnú kartu neustále pri sebe, bude možné jej prostredníctvom presne určiť každého pohyb, miesto pobytu, ako i to, čo konkrétne predáva a kupuje.

 

Ale pretože bude dochádzať k prípadom, že niekto kartu alebo stratí, alebo zabudne, alebo zámerne nebude chcieť nosiť so sebou, pristúpi sa k tretiemu a záverečnému kroku. Najskôr, ako je už zvykom, iba k dobrovoľnej ponuke. Neskôr však k povinnosti dať si implantovať podkožný čip.

 

A propaganda bude opäť hovoriť iba o výhodách. Pravý účel však bude úplne iný. A to zavŕšenie zotročenia ľudí, ktorými bude možné prostredníctvom implantovaných čipov ľubovoľne manipulovať. Čipy budú mať totiž oveľa významnejšie funkcie, ako je iba bezhotovostná platba a možnosť určenia presného miesta pobytu. Existujú indície, že prostredníctvom implantovaných čipov je možné ľudí emocionálne, psychicky a myšlienkovo ovplyvňovať.

 

Ako trebárs napríklad vy dnes ovládate svoj televízny prijímač diaľkovým ovládaním a obyčajným stlačením gombíka volíte programy, či už zábavu, šport, film, pieseň, alebo čokoľvek iného, na čo sa budete pozerať a čo na vás bude vnútorne pôsobiť, presne rovnako môže niekto z neznámeho centra stláčať ovládač a prostredníctvom implantátu vo vás aktivovať rozličné psychické stavy, ako je trebárs zúfalstvo, strach, úzkosť, túžbu zabíjať a tak ďalej a tak ďalej. Ľudia sa týmto spôsobom stanú doslova robotmi v niečích rukách, ktorými sa dá podľa ľubovôle manipulovať. A ak elita uzná za vhodné, jednoducho vo vás vyvolá sebevražedné sklony a odstráni vás z tohto sveta vašimi vlastnými rukami.

 

Inak za účelom absolútneho ovládnutia ľudskej psychiky boli a sú okrem podkožných implantátov vyvíjané i mnohé iné technológie, ktorých vzájomným spolupôsobením je možné doslova modelovať ľudskú psychiku a podľa potreby manipulovať ľudským vnútorným životom.

 

Prečo by mal každý aspoň čo to vedieť o týchto skutočnostiach?

 

Preto, aby sme sa mohli proti ním postaviť. Aby sme sa nenechali ako ovce manipulovať médiami, ovládanými elitou, ktoré nás budú lživo presviedčať, že všetko čo sa chystá je iba pre naše dobro a pre náš prospech. Len si napríklad spomeňme na známu ľudovú múdrosť: keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.

 

Buďme si preto dobre vedomými toho, že takmer všetky oficiálne média sú v rukách elity a táto elita nemá s plebsom žiadne dobré, ani humanistické zámery. Nie sme pre nich ničím! Sme iba masou, ktorá má byť zotročená, aby slepo slúžila elite.

 

A všetko toto, čo sa nám zdá byť nanajvýš absurdné sa môže diať iba preto, lebo ľudia stratili schopnosť posudzovať veci srdcom. Pretože ľudia sa stali iba ľuďmi čistého rozumu, ktorých je možné kedykoľvek podľa potreby oklamať rafinovanou rozumovou lžou. Keby však viac dbali na hlas svojho srdca, boli by schopní vždy rozpoznať za zdanlivo navonok proklamovaným dobrom zákerne číhajúce zlo, ktoré dobro vedome zneužíva len ako zástierku. Ako zástierku skutočných, čiernych a obludných zámerov.

 

Dávajte si veľký pozor na všetkých tých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, zatiaľ v skutočnosti sú to draví vlci! Tieto maximálne výstižné slová neboli nikdy tak aktuálne, ako práve dnes.

 

Rozpoznávať vlkov v rúchu baránka však dokáže iba človek čistého a dobrého srdca. Človek, ktorý vníma hlas svojho srdca, čiže hlas svojho svedomia a riadi sa ním. Jedine takýto človek, ktorý je spravodlivým, pretože ho jeho srdce a jeho svedomie nabáda k spravodlivosti, ktorý je čestným, pretože ho jeho srdce nabáda k čestnosti, ktorý je ohľaduplný, pretože ho jeho srdce nabáda k ohľaduplnosti, ktorý je dobrým, pretože ho jeho svedomie nabáda k dobru, jedine takýto človek je schopný rozpoznávať dobro od zla a zlo, ktoré sa za dobro iba maskuje.

 

To, či teda bude a zostane jednotlivec slobodným je priamo závislé od slobody jeho ducha. Od toho, akú mieru slobody prejavu dá v sebe svojmu duchu, svojmu srdcu, svojmu svedomiu a svojmu citu, čo v skutočnosti jedno jest. A jeho duch, jeho srdce, jeho svedomie, či jeho cit ho nemôžu viesť k ničomu inému, ako k dobru, cti a spravodlivosti.

 

S takýmto človekom potom už však nie je možné manipulovať, pretože sa stáva schopným ostrého rozlišovania medzi dobrom a zlom. Stáva sa schopným rozpoznávať vlkov v rúchu baránka a zlo, ktoré sa za dobro iba prefíkane maskuje.

 

Keďže ale ľudia vo všeobecnosti neveľmi dbajú hlasu svojho srdca, hlasu svojho citu a svedomia, ktoré ich vždy nabáda iba k dobru, čestnosti, spravodlivosti a ušľachtilosti, keďže ľudia vo všeobecnosti omnoho viac veria kalkulatívne účelovému rozumu, stratili schopnosť rozpoznávať dobro od zla a preto hromadne prepadajú za obeť zlu, ktoré sa zákerne maskuje za dobro.

 

A toto zlo, obratne využívajúce frázy o slobode, demokracii, ľudských právach, multikulturalizme, pokroku, či výhodách absolútneho odstránenia hotovosti a mnohých iných veciach ženie ľudstvo ako ovce do pasce totálneho zotročenia. Do otroctva služby svetovej elite, ktorá sama slúži silám Temna.

 

Lebo žiaľ, v tomto stvorení platí neúprosný zákon že ten, kto nie je slobodný v duchu, musí nakoniec stratiť i slobodu vonkajšiu.

 

Staňme sa preto slobodnými v duchu! Dajme slobodu vlastnému svedomiu, vlastnému citu a vlastnému srdcu. Načúvajme ich hlasu, ktorý nás vedie k spravodlivosti, čestnosti, dobru a ušľachtilosti. Jedine tak sa staneme ľuďmi, podporovanými silami Dobra a tým pádom schopnými čeliť nástrahám síl Temnoty a Zla, ktorých službe sa prepožičala elita nášho sveta.

 

***

 

A všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i otroci prijímajú na pravú ruku a na čelo znak a nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak.“

 

Tretí anjel zvolal mohutným hlasom: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a príjme znak na svoje čelo a svoju ruku, bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou ...“

 

A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto prijal znak jej mena.“

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

 

]]>
Výstraha adresovaná obyvateľom Európskej únie Mon, 21 Nov 2016 19:40:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/744/vystraha-adresovana-obyvatelom-europskej-unie http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/744/vystraha-adresovana-obyvatelom-europskej-unie Milan Šupa Milan Šupa  

Prvým krokom je zahájenie obviňovania a očierňovania dotyčného v očiach medzinárodnej verejnosti prostredníctvom kľúčových svetových médií, ktoré sú takmer všetky v našich rukách. Treba začať s jeho systematickým obviňovaním z najrozličnejších vecí, napríklad z toho že je diktátor, že jeho vláda je nedemokratická, že utláča menšiny, alebo vlastné obyvateľstvo, a tak ďalej, a tak ďalej.

 

Druhým krokom je aktívna spolupráca s opozíciou a jej finančná, materiálna a neskôr i vojenská podpora. V každom štáte, aj v tom najdemokratickejšom totiž stoja proti sebe spravidla dva tábory. Tábor koalície, ktorá je momentálne pri moci a tábor opozície, ktorá o moc usiluje.

 

A práve úsilie o moc najrozmanitejších opozičných skupín je potrebné efektívne využiť za účelom rozvrátenia daného štátu. Za našej štedrej finančnej pomoci začne byť teda opozícia mimoriadne aktívnou. Začne oveľa intenzívnejšie bojovať za práva utláčaných občanov, za zvrhnutie skorumpovanej, diktátorskej, či iným spôsobom národ poškodzujúcej vlády.

 

Začínajú sa konať protestné zhromaždenia, postupne prerastajú do občianskych nepokojov a do násilných stretov medzi priaznivcami opozície a vládnymi represívnymi zložkami. Situácia sa zámerne čoraz viacej radikalizuje, až napokon nami vyzbrojená opozícia začne presadzovať svoje záujmy so zbraňou v ruke.

 

Naivná opozícia, ktorá samozrejme okrem našich priamych prisluhovačov spravila verí, že aj nám leží na srdci blaho jej národa, je však nami iba obratne využitá k tomu, aby v podstate v našom mene zvrhla nám nevyhovujúcu vládu. Akú cenu za to národ zaplatí a do akej miery si občianskou vojnou rozvráti svoju krajinu nás vôbec netrápi. Pre nás je najdôležitejšie iba to, aby sa do novej vlády dostali ľudia nám naklonení a za našu pomoc nám zaviazaní, ktorí sa stanú ochotným nástrojom v našich rukách. Ich prostredníctvom budú schválené zákony, aké potrebujeme, aby sme mohli efektívne presadzovať svoje hospodárske a finančné záujmy a tak ovládnuť celú krajinu, na ktorej obyčajných ľuďoch nám nikdy nezáležalo. Alebo vlastne záležalo, ale iba do tej miery, pokiaľ nám to prinášalo zisk.

 

A toto všetko sa deje za ustavičnej mediálnej podpory našich krokov v zahraničných médiách, ako aj v médiách domácich, ktoré nám cielene vytvárajú imidž bojovníkov za demokraciu a materiálne blaho daného národa.

 

Tento jednoduchý scenár bol uskutočnený v Líbyi, na Ukrajine a momentálne prebieha v Sýrii. A svetová verejnosť je tak efektívne mediálne spracovaná, že takmer nikoho nenapadne zásadná otázka, či je v týchto krajinách po takzvanom demokratizačnom procese lepšie?

 

Iba málo ľudí totiž zaujíma skutočnosť, že sa tamojší obyvatelia majú stokrát horšie a že zvonka importovaný boj za demokraciu ich uvrhol z hľadiska životnej úrovne o mnoho desiatok rokov dozadu. V Líbyi a na Ukrajine je to už realitou a v Sýrii, nech už zvíťazí akákoľvek strana, potrvá ešte dlhé roky, kým sa životná úroveň dostane aspoň tam, kde bola pred zahájením ozbrojenej konfrontácie medzi západom podporovanou, takzvanou umiernenou opozíciu a takzvaným režimom Baššara Asada.

 

Rozbitie Juhoslávie na samostatné štáty a vznik Kosova sa udial podľa toho istého scenára. V prípade Kosova bola zneužitá islamská nespokojnosť a neoprávnené územné nároky, v prípade Chorvátska fašisticko-ustašovská, protisrbská nenávisť. Aj tu stál na jednej strane takzvaný diktátor Miloševič, ktorého bolo treba zvrhnúť a na druhej strane rôzne opozičné strany, všemožne podporované západom, pričom v tomto konflikte NATO neváhalo bombardovať ani srbské civilné obyvateľstvo.

 

Irak sa z tohto scenára vymyká iba tým, že na základe vymyslenej a nikdy nepotvrdenej hrozby výroby chemických zbraní došlo k priamej vojenskej intervencii s obvyklými katastrofálnymi dôsledkami pre civilné obyvateľstvo, jeho životnú úroveň a hospodárstvo krajiny. V súčasnosti tam paradoxne vládne ortodoxný islam, kvôli ktorého represiám boli donútení krajinu opustiť státisíce intelektuálov a predstaviteľov kresťanskej menšiny.

 

Podnecovanie nenávisti, konflikty, násilie, vraždenie, lúpež, rozvrat a mocenské ovládnutie krajín, toto je holá, skutočná a neprehliadnuteľná pravda vo všetkých vyššie spomínaných prípadoch, pričom je fascinujúce, že európske médiá dokázali verejnosť presvedčiť o pravom opaku. Že ich i za cenu násilia a ľudských obetí dokázali presvedčiť o nevyhnutnosti potreby nastolenia princípov humanizmu, ľudských práv a demokracie, čo celkom pochopiteľne nemôže mať iný, ako iba ten najblahodarnejší dopad na ľudí, žijúcich v tamojších, už v tejto chvíli šťastných krajinách, oslobodených od diktátorov a nedemokratických vlád.

 

Je fascinujúce, že dobre organizovaná mediálna propaganda dokáže skutočnú pravdu prevrátiť tak, že z čierneho urobí biele a rovnako fascinujúce je tiež i to, že inteligentní a vzdelaní ľudia západného sveta so sebou pokojne nechávajú takto manipulovať.

 

Avšak skutočnosť, že sa západná verejnosť stáva tak ľahkou obeťou mediálnej manipulácie o niečom svedčí. A síce o tom, že títo ľudia nie sú až takí inteligentní, alebo lepšie povedané, tak citlivo vnímavými, aby poznali, že ich niekto klame a zavádza. Že nimi manipuluje tak, aby prostredníctvom pekných slov o demokracii a ľudských právach okázalo prezentovanými navonok súhlasili s bezohľadnosťou, lúpežou, vraždou a získavaním mocenského prospechu, ktorý sa v skutočnosti za všetkým skrýva.

 

Týmto spôsobom sa však európske obyvateľstvo, neschopné a neochotné odhaľovať za mediálnymi lžami pravdu stáva spoluvinné za zlo, ktoré sa okolo nich deje pod pláštikom dobra. V tomto spočíva obrovská vina obyčajných ľudí, pretože keby svojim ľahostajným a pohodlným mlčaním nepodporovali vrahov a zlodejov, nemohli by títo tak pokojne a bezohľadne lúpiť, vraždiť a drancovať vediac, že mediálne zhlúpnuté obyvateľstvo Európy stojí na ich strane a považuje ich za nositeľov svetlejšej a lepšej budúcnosti ľudstva.

 

Ľudia, vo svojej povrchnosti života a z nej prameniacej plytkosti myslenia ste sa stali spoluvinníkmi lúpežníkov a vrahov, ktorých krásne slová ste nikdy vážne neskúmali. Iba ste im naivne verili a stále veríte, a týmto spôsobom im dávate mandát k ďalšiemu vraždeniu, lúpeži a rozvratu.

 

Ste ako slepci, ktorých duševný obzor je zámerne vtesnaný do virtuálnej reality, vyfabrikovanej médiami na objednávku mocných. Prebuďte sa už konečne a vnímajte svet takým, aký naozaj je. Plným lži, lúpeže, vraždy, bezohľadnosti a pokrytectva, ktoré sa skrývajú za rečami o slobode, demokracii, ľudských právach a podobných vznešených ideáloch. Týmto pokrytectvom, ktoré nechávate na seba ľahostajne pôsobiť je z vás formovaná slepá masa, ktorá so všetkým súhlasí a všetko schváli, pretože podľa vašej naivnej predstavy predsa ten, kto má v renomovaných médiách každý deň plné ústa krásnych rečí nemôže robiť nič zlého.

 

Pamätajte však vy všetci povrchní a plytkí, že ten, kto podporuje zlo sa previňuje! Previňuje sa tým, že bez odporu, ľahostajne, či dokonca so schvaľovaním necháva zlo voľne pôsobiť.

 

Vedzte však, že odplata za vašu slepotu a ľahostajnosť už nenecháva na seba dlho čakať, pretože za vaše schvaľovanie vojnového ničenia a rozvracania iných národov v mene vznešených ideálov sa čosi podobného približuje aj ku vám.

 

Vari nebadáte tú žlčovitú démonizáciu Ruska, ktorou ste pripravovaní na ďalšie veľké vojenské dobrodružstvo mocných? Pretože s jedlom rastie predsa chuť! Pretože po malých rybách prichádza teraz na rad ryba veľká. Ryba až tak veľká, že sa nakoniec môže stať skazou vás samotných, ako aj tých, ktorí sa i s vašim tichým súhlasom do tohto dobrodružstva púšťajú. A akože inak, aj teraz iba v mene tých najušľachtilejších ideálov. V mene obhajovania slobody, demokracie, ľudských práv a celého civilizovaného sveta pred agresívnym Ruskom a diktátorom Putinom.

 

Ste všetci poľutovaniahodnými slepcami, ktorí nebadajú, že sa spolu so svojimi vodcami, zaslepenými chamtivosťou, bezohľadnosťou a túžbou po moci rútia do priepasti. Lebo ak slepý vedie slepého je naozaj iba otázkou času, kedy sa všetci spolu zrútia do hlbiny.

 

Žijeme vo vážnej dobe, v ktorej visí nad hlavou konzumného európskeho živočícha reálna hrozba ďalšieho veľkého vojenského dobrodružstva mocných. Ale on nič nebadá, pretože slepo verí propagande. Prebudenie z toho sna však môže byť desivé.

 

Prebuď sa preto človeče radšej už dnes! To, čo ti hovoria médiá nie je totiž pravda, ale iba propaganda. Pravdu môžeš uchopiť iba prostredníctvom vnímavosti svojho srdca, ktoré ti však žiaľ obrástlo sadlom blahobytného konzumu a ľahostajnosti. Svojim srdcom a svojim svedomím by si totiž musel vždy jasne vycítiť, kde sa deje bezprávie a kde ľudia trpia, aj keby sa ti niekto snažil stokrát nahovoriť, že je to tak správne a že sa tak deje iba kvôli ich dobru. Nikdy si sa vari hlbšie nezamyslel nad utrpením obyčajných ľudí v Iraku, Líbyi, bývalej Juhoslávii, Ukrajine, Sýrii, ako aj v mnohých iných krajinách, spôsobené a vyvolané zvrátenými geopolitickými záujmami bohatých a mocných?

 

Dávaj si však dobrý pozor, aby toto utrpenie, ku ktorému si bol viacmenej ľahostajný, pretože to bolo ďaleko, aby toto utrpenie neprišlo nakoniec až k tebe samotnému a nechytilo ťa pod krk. Aby v tebe, v tom ľahostajnom konzumnom živočíchovi napokon takýmto drastickým spôsobom nezačalo prebúdzať práve to svedomie, ktoré si nikdy nemal keď trpeli iní.

 

Prebuď sa preto človeče a načúvaj hlasu svojho srdca a svojho svedomia! Nedaj sa už klamať tým, že ti niekto bude maľovať zlo ako dobro. Nebuď ľahostajným k utrpeniu iných! Lebo ak sa nespamätáš a nestaneš konečne človekom, namiesto toho ľahostajne konzumného a materialistického živočícha ktorým si dnes, všetko sa napokon obráti proti tebe, aby si nakoniec aj ty veľmi trpko platil za svoj vlastný diel spoluviny na všetkom tom hroznom, čo dialo, čo si hoci aj nepriamo schvaľoval a voči čomu si sa nikdy nepostavil. Hoci len svojim vlastným, čestnejším, spravodlivejším, ušľachtilejším a hodnotovo opravdivejším životom.


http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š


]]>
Ako privolávajú obyčajní ľudia tretiu svetovú vojnu? Mon, 31 Oct 2016 18:24:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/734/ako-privolavaju-obycajni-ludia-tretiu-svetovu-vojnu http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/734/ako-privolavaju-obycajni-ludia-tretiu-svetovu-vojnu Milan Šupa Milan Šupa  

O tom, že je vec naozaj vážna svedčí fakt, že Rusi v čase najväčšej eskalácie krízy začali sťahovať domov zo zahraničia rodiny diplomatov a že uskutočnili pre nás neslýchané cvičenie civilnej obrany, v ktorom 40 miliónov ľudí nacvičovalo fungovanie života po jadrovom údere.

 

Z úst amerických i ruských generálov zneli tvrdé slová na adresu protivníka, pričom hrozné je, že od týchto mocných mužov vyššieho veku by sme predsa len očakávali určitú zrelosť a nadhľad, zatiaľ čo ich verbálny prejav mal naopak charakter post pubertálnych vyhrážok.

 

A hoci naša civilizácia momentálne viac menej balansuje na samotnom okraji hranice, deliacej nás od svetovej vojnovej katastrofy, obyčajní ľudia žijú pokojne svoj život a väčšina z nich vôbec o ničom netuší.

 

Avšak človek, ktorý o tejto kritickej situácii vie a pozoruje ľudí okolo seba, ponorených do svojich problémov, či tešiacich sa zo svojich radostí, si musí po určitom hlbšom uvažovaní uvedomiť, že v ich hlavách, mysliach a hodnotách musí byť pravdepodobne niečo zlé. Niečo skazené, ba až zvrátené, ak to všetci spoločne znovu dotiahli až na pokraj vražednej vojny.

 

V našich hodnotách, v našom spôsobe myslenia a v celkovom charaktere nášho životného snaženia musí byť niečo naozaj vrcholne zvráteného, ak napriek prvej svetovej vojne s jej obeťami a materiálnou devastáciou, napriek druhej svetovej vojne s ešte väčším počtom obetí a ničením sme v súčasnej, takzvanej modernej dobe došli až na pokraj vojny tretej. Vojny, ktorá môže byť vojnou poslednou. A to nie preto, že by sme snáď po nej natoľko zmúdreli, ale preto, že nás už nebude a že spolu s nami zmiznú i zvrátené hodnoty, ktorým sme verili. Vražedné pseudo hodnoty, ktoré nás viedli od jednej hroznej vojny k druhej, až k vlastnému sebazničeniu.

 

Nedávno som počúval rozhlasovú reláciu o príčinách vzniku druhej svetovej vojny. Hovorilo sa v nej o Versaillskej zmluve, ktorá bola po prvej svetovej vojne uzavretá takým spôsobom, že to nevyhnutne muselo viesť k vojne ďalšej. V relácii sa tiež hovorilo o tom, že Anglicko v tichosti tolerovalo Versaillskou zmluvou zakázané zbrojenie Nemecka tajne dúfajúc, že sa jeho agresia obráti na východ smerom ku vtedajšiemu Sovietskemu zväzu. Že vo vojnovom konflikte sa navzájom položia na kolená problémové Nemecko a komunistické Rusko, čím získa Anglicko nadvládu nad Európou.

 

Hovorilo sa tam tiež o dohode o rozdelení Poľska medzi Ruskom a Nemeckom, k čomu aj došlo, pretože niekoľko dní po Hitlerovom napadnutí Poľska ho z východu napadla sovietska armáda a obsadila územia s Nemeckom vopred zmluvne dohodnuté. A hovorilo sa tam ešte o mnohých iných podrazoch, tajných zákulisných rokovaniach, nedodržaných zmluvách a všetky tieto známe i menej známe historické fakty boli prezentované ako udalosti, vedúce ku vzniku druhej svetovej vojny.

 

V skutočnosti to však bolo úplne inak! V skutočnosti boli totiž všetky tieto udalosti iba dôsledkami, ktoré vo svojom ďalšom reťazení viedli k zahájeniu vojny, zatiaľ čo ich pravou a prvotnou príčinou bola ľudská vierolomnosť, ľudská zákernosť, bezohľadnosť, nenávisť, chamtivosť, egoizmus a k tomu ešte mnoho iných, podobných negatívnych vlastností, prítomných v hlavách a mysliach politikov pri všetkých rokovaniach a uzatváraní zmlúv.

 

Áno, práve tieto najrozmanitejšie negatívne ľudské vlastnosti sa stali skutočnou príčinou druhej svetovej vojny! Vtedajšia politická a mocenská elita ich totiž niesla v sebe a za ich výdatného spolupôsobenia formovala charakter všetkých politických jednaní, plánov, zámerov, špekulácií, úkladov a úskokov, ktoré vo svojom súhrne napokon viedli až k tragickým udalostiam druhej svetovej vojny.

 

Avšak všetky spomínané negatívne vlastnosti politickej a mocenskej elity v konečnom dôsledku iba verne odzrkadľovali všetky chyby a nedostatky toho ktorého národa, z ktorého táto elita ako zo základnej platformy vzišla.

 

A presne rovnako je tomu i dnes! Nie mocní nášho sveta, nie generáli, ani politici určujú charakter a priebeh svetových udalostí. Alebo presnejšie povedané, neurčujú ich vôbec tak priamo, ako sa na prvý pohľad zdá, ale iba nepriamo.

 

Najpodstatnejším činiteľom sú totiž tí najobyčajnejší ľudia, ktorí charakterom svojho myslenia, svojich hodnôt a svojej životnej orientácie určujú charakter politickej a mocenskej elity, ktorá z týchto pomerov nevyhnutne povstáva. A táto elita potom svojimi rozhodnutiami utvára charakter a priebeh svetových udalostí, čo však znamená, že prvotnou príčinou všetkého, čo sa vo svete deje sú tí najobyčajnejší ľudia. Ich myslenie, hodnoty, mravnosť, morálka a životná orientácia. Toto základné a elementárne spoločenské podhubie sa potom zákonite premieta do spôsobu myslenia, konania, hodnôt, mravnosti, morálky, názorov a životnej orientácie mocenskej elity toho ktorého národa. A táto elita, na základe svojho vyššie uvedeného, celkového hodnotového naladenia potom určuje smerovanie národov, ako i charakter svetových udalostí.

 

Ak sme teda dnes vystavení hrozbe tretej svetovej vojny, nevyhnutne to musí znamenať, že takmer všetky hodnoty a celkové vnútorné naladenie obyčajných ľudí musí byť tak negatívneho druhu, ktorý vo svojej gradácii vedie skôr alebo neskôr k vražedným svetovým konfliktom. Ku konfliktom, ktorých hlavnými vinníkmi sú prve obyčajní ľudia, pretože negatívny charakter všetkého toho, čo uznávajú a čomu veria speje nevyhnutne vo svojom stupňovaní až k vojnovým katastrofám.

 

Toto je veľmi jednoduchý, prostý a zákonitý dej, ktorý bol aktívny už pri vzniku prvej svetovej vojny, druhej svetovej vojny a je aktívnym i dnes. Ale keďže národy tento skrytý mechanizmus doteraz nepoznali a neustále vnútorne zotrvávajú v rozkladných hodnotách, musia nanovo prežívať vlastnú minulosť, ibaže v novom šate a v rozdielnych formách. Z tohto jednoduchého a prostého dôvodu preto dospelo ľudstvo najskôr k prvej svetovej vojne, potom k druhej a teraz speje k tretej.

 

Ako už teda bolo povedané na začiatku, čosi veľmi podstatné musí byť vo vnútri ľudí zlé. Ale čo?

 

Pozrime sa na život okolo seba a hľadajme to tam. Ak budeme schopní nazrieť trošku hlbšie pod zdanlivo celkom dobre fungujúci povrch, musíme to tam nájsť!

 

Pod vonkajším pozlátkom ilúzie súčasného, navonok spokojného a bezproblémového života nemôžeme predsa nepostrehnúť bezohľadnosť, chamtivosť, podvod a klamstvo, ktoré sa pod ním skrýva. Nemôžeme nepostrehnúť nečestnosť, nespravodlivosť a bezbrehý egoizmus, ktorého je svet plný. Nemôžeme nepostrehnúť neušľachtilosť, nečistotu, skazenosť, nemorálnosť, nemravnosť a zvrhlosť, v ktorých sa ľudia utápajú. Nemôžeme nepostrehnúť surovosť a vulgárnosť, ktorá sa okolo nás šíri až do takej miery, že je to mnohými považované už za niečo celkom normálne. Nemôžeme nevnímať bezducho konzumný spôsob života, prázdnu poživačnosť a nízku snahu mať iba plné bruchá a plné peňaženky. Nemôžeme nevidieť ešte mnoho iných, negatívnych a zvrátených vlastností, ktorým sa ľudia vo veľkej miere oddávajú.

 

Niečím ako Sodomou a Gomorou je v skutočnosti tento svet a tak, ako bola zničená Sodoma a Gomora, tak v podobe vraždenia a apokalyptických hrôz permanentne dopadá zhnité ovocie pokrivených hodnôt späť na svojich pôvodcov, ktorí sú to potom nútení prežívať na vlastnej koži v podobe hrôz vojnových. Stále zas a znova, avšak žiaľ bez toho, že by sa poučili. A preto sa história stále opakuje.

 

Na akých len inteligentných a vzdelaných sa hrajú ľudia nášho sveta a pritom sú v skutočnosti obyčajnými, nepoučiteľnými hlupákmi, ktorí stále dookola opakujú tie isté chyby a preto ich neustále a vždy v rôznych obmenách dobieha vlastná minulosť.

 

Ako je vôbec možné, že títo vzdelaní a inteligentní ľudia, a zvlášť nášho moderného veku doteraz nepochopili, že jedine dobrom, že jedine rozvíjaním a pestovaním dobra sa je možné vyhnúť všetkému zlu. A to i tomu najväčšiemu v podobe vraždenia a vojny, pretože jedine dobro predstavuje cestu rozvoja a vzostupu jednotlivcov, národov i celého sveta.

 

Zlo, čo i len to najnepatrnejšie vedie svojim nevyhnutným stupňovaním nakoniec k seba zničujúcim tragédiám a k zničeniu všetkého toho, čo sa vo vzájomnom previazaní so zlom vybudovalo. Jedine dobro vo svojom stupňovaní môže prinášať čoraz väčšie dobro a rozkvet. Jedine dobro je život, zatiaľ čo zlo je smrť!

 

No a tým dobrom nie je nič iného, ako snaha ľudí byť čestnými, spravodlivými, ohľaduplnými, ľudskými a ušľachtilými. Ľuďmi, ktorí nehľadia iba na záujmy svojho brucha, ale i na záujmy svojho ducha. Ľuďmi, ktorí sú si vedomými toho, že skutočný zmysel bytia človeka spočíva predsa len v niečom oveľa vznešenejšom, ako iba jesť, piť, mať a užívať si, čiže v „hodnotách“, ktoré v súčasnosti vypĺňajú celý duševný obzor takmer až živočíšneho druhu existencie väčšiny ľudí.

 

Boj za mier a za oveľa plnohodnotnejší život v mieri teda spočíva v obrate ku všetkým vysokým, vznešeným a ušľachtilým hodnotám. Boj za mier a za právo prežiť svoj život v mieri je teda bojom za dobro v sebe a okolo seba. Je vedomou snahou o čistý a ušľachtilý vnútorný myšlienkový život. Je snahou o dosahovanie vysokých a vznešených ideálov a cností. Lebo každá iná cesta ako táto ľudí postupne oberá o mier vnútorný, aby ich nakoniec obrala aj o mier vonkajší a uvrhla do víru ničenia a skazy.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

]]>
Nuansy fungovania osudu, alebo karmy Sun, 02 Oct 2016 18:32:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/721/nuansy-fungovania-osudu--alebo-karmy http://novinar.sk/clanok/ostatne/721/nuansy-fungovania-osudu--alebo-karmy Milan Šupa Milan Šupa  

A pre tento jednoduchý zákon nie je vôbec dôležité, kde sa práve nachádzame. Či na zemi, či na takzvanom druhom svete po odchode z fyzického tela, alebo zase na zemi, po našom opätovnom zrodení, pretože opätovné návraty na zem patria k zákonitostiam nášho univerza.

 

Skúsme však celkom prakticky bližšie objasniť takúto konkrétnu situáciu:

 

Pán Nemeček bol vo svojom minulom živote zlý človek. Vtelil sa na zem znovu a teraz je naopak slušný. Žne ale zlo zo svojej minulosti, pretože aj keď sa chová dobre, hulvát pán Vyskočil mu všetko vracia ako na tanieri a pán Němeček je dodatočne konfrontovaný s tým, čo robil on sám vo svojom minulom živote iným.

 

Ale čo pán Vyskočil v budúcom živote?

 

Ak sa totiž teraz chová ako hulvát a slušnému človeku pánovi Nemečkovi ublížuje, malo by sa to v budúcom živote pre zmenu vrátiť zase jemu?

 

Ak však pán Němeček musel v tomto živote zožať ovocie svojich predchádzajúcich neprávostí, tak potom pán Vyskočil iba koná svoju povinnosť a vracia mu všetko zlo z jeho predchádzajúceho života.

 

Je teda pán Vyskočil vinný hulvátstvom voči pánovi Nemečkovi a má byť za to vo svojom budúcom živote potrestaný, alebo iba koná svoju povinnosť? A hoci sa aj správa ako hulvát, nemôže mu to nikto vyčítať, pretože pánovi Nemečkovi to predsa musí niekto vrátiť, a teda pán Vyskočil je iba vykonávateľom.

 

Nemal by teda dostať skôr odmenu za dobre vykonanú prácu? Veď ak pánovi Nemečkovi muselo byť počas tohto života ublížené, tak prečo za to trestať toho, kto mu ublížil? Bolo to predsa tak stanovené.

 

Odpoveď: Prvou zásadnou vecou, ktorú si musíme uvedomiť je, že akékoľvek konanie zla, či už z takého, alebo onakého dôvodu zostáva vždy zlom, prostredníctvom ktorého si človek vo vzťahu k sebe samému nevyhnutne nadväzuje negatívne karmické vlákna. Ideálnym stavom na zemi, ako aj v celom stvorení je totiž len a len dobro. Konaním dobra síce človeku taktiež vzniká karma, ale samozrejme pozitívna, prinášajúca iba šťastie a harmóniu.

 

No a my si teraz, práve kvôli objasneniu vyššie spomínanej, spletitej situácie skúsme teoreticky predstaviť ideálny stav na zemi, kedy všetci ľudia konajú iba dobro. Zlý je len jeden jediný človek, ktorému tým samozrejme vzniká negatívna karma, avšak na zemi už nejestvuje nikto taký, prostredníctvom koho by sa mu jeho karma vrátila.

 

V takomto prípade sa mu musí vrátiť inak, ako od ľudí. A síce, trebárs prostredníctvom nejakej vážnej choroby, či nehody. Alebo prostredníctvom prírodného diania, ako je úder blesku, pád stromu, zrútenie strechy a podobne.

 

Úplne inak to však samozrejme prebieha v súčasnosti, keď sa na zemi nachádza veľké množstvo ľudí, konajúcich najrozmanitejšie zlo. V takomto prípade človek, vnútorne podliehajúci nejakému zlému sklonu, ako je trebárs spomínané hulvátstvo, závisť, nenávisť a podobne, bude na základe zákona príťažlivosti rovnorodého automaticky priťahovaný k ľuďom, holdujúcim rovnakým nerestiam. V ich prítomnosti a prostredníctvom nich potom na vlastnej koži prežije všetky dôsledky negativity, ktoré tieto neresti so sebou prinášajú a ktoré aj on sám v sebe prechováva, alebo v minulosti prechovával.

 

Účelom tohto prežívania je, aby si dotyčný na vlastnej koži uvedomil podstatu a všetky dôsledky svojich negatívnych vlastností a poznajúc ich ako zlo sa ich rozhodol zbaviť. Toto prežívanie, ktoré sa človeka niekedy naozaj veľmi bolestne dotýka je teda výchovného charakteru.

 

Môžeme v ňom ale zároveň vybadať i fungovanie veľkej, univerzálnej Spravodlivosti, na základe ktorej musí každý z nás jedného dňa zožať presne to, čo zasieval. Kto teda sial nenávisť, na vlastnej koži musí zažiť plody nenávisti. Kto sial závisť, na vlastnej koži zažije plody závisti. Kto sial nemravnosť, na vlastnej koži zažije plody nemravnosti a nečistoty. Kto bol hrubý, na vlastnej koži zažije hrubosť. A tak je to so všetkými ostatnými negatívnymi vlastnosťami.

 

Ale pozor! Ľudia, prostredníctvom ktorých sa nám v spravodlivej odplate na základe našej negatívnej karmy dostáva zla sami páchajú zlo, a teda sami pre seba nadväzujú negatívnu karmu. Negatívnu karmu, ktorá sa bude aj pre nich rozuzľovať vyššie spomínaným, negatívnym spôsobom.

 

Lebo ako už bolo povedané, ideálnym stavom na zemi a v celom stvorení je iba dobro, zatiaľ čo konaním akéhokoľvek zla každému nevyhnutne vzniká negatívna karma, z ktorej účinkami bude musieť byť skôr, alebo neskôr osobne konfrontovaný.

 

A tento obludný kolotoč zla, v ktorom človek pácha zlo a ním vytvorené zlo sa mu vracia prostredníctvom zla, páchaného inými ľuďmi voči nemu samému, tento nikdy nekončiaci kolotoč zla bude pokračovať na zemi až dovtedy, kým to každý jednotlivý človek neprehliadne a z tohto kolotoča nevystúpi. Avšak vystúpiť z neho môže jedine tým, že sa vnútorne diametrálne zmení. Že sa polepší!

 

Ak človek dokáže tieto skutočnosti pochopiť a začne vedome, vo svojich pocitoch a myslení, ako i vo svojich slovách a činoch pestovať iba dobro a ušľachtilosť, v takomto prípade by si mal ešte zvlášť uvedomiť, že jeho čerstvo nastúpená cesta dobra mu dobro neprinesie okamžite a na druhý deň. Ak totiž začal vedome siať dobro, jeho žatva nastane určite, ale nie ihneď. Nie hneď, pretože ak vložíme semienko nejakej rastlinky do zeme, musíme taktiež nejakú dobu počkať, kým vyrastie a prinesie svoje plody.

 

Zahájenie konania dobra je preto obdobím veľmi kritickým, pretože ovocie dobra, ktoré sme sa rozhodli konať môžeme očakávať až v blízkej, alebo vzdialenejšej budúcnosti, zatiaľ čo z našej minulosti, v ktorej sme ešte konali zlo ku nám, ako posledné doznievanie našej negatívnej karmy prúdi zlo, v spravodlivej odplate za naše predchádzajúce zlé jednanie.

 

V tomto kritickom období teda dochádza k tomu, že človek, ktorý sa rozhodol konať dobro býva atakovaný zlom, na základe čoho si mnohí často kladú otázku, prečo tak veľa dobrých ľudí trpí?

 

My však už vieme, že utrpenie je ovocím predchádzajúcej negatívnej karmy, ktorá sa musí rozuzliť, pretože každý z nás musí za všetko vykonané zlo osobne zaplatiť až do posledného haliera. Takto to totiž vyžaduje veľká a univerzálna Spravodlivosť.

 

Ak ale človek pochopí, že zlo, ktoré musí momentálne prežívať je nevyhnutným karmickým dôsledkom predchádzajúceho zla, ktoré v minulosti napáchal, a ak aj napriek tomu vytrvá vo svojom konaní dobra, môže si byť stopercentne istý, že je iba otázkou času, kedy sa jeho karma úplne vyčerpá a kedy naopak nadíde čas žatvy dobra, ktoré sa rozhodol siať.

 

A onen moment jedného dňa nastane! Za jeho prežitie stojí naozaj každá námaha! Zlá karma konečne ustala a dobrá konečne nadišla! Táto chvíľa sa rovná pocitu znovuzrodenia, i keď skutočným znovuzrodením bolo už samotné vedomé zahájenie konania dobra. Duša zažiari svetlom a život sa zmení v čistú radosť. Človek konajúci dobro žne dobro, šťastie a harmóniu. A na ich krídlach letí k Výšinám! K Výšinám Svetla, radosti, šťastia a dobra! Letí nahor preto, lebo sa konečne zbavil záťaže negatívnej karmy, ktorá ho dovtedy neustále ťahala dolu.

 

Zlo nemá nijaké opodstatnenie vo stvorení! Je nešťastím pre svet i pre každého jednotlivého človeka, ktorý mu holduje. Každým konaním zla, či už prostredníctvom našich myšlienok, našich pocitov, našich slov, alebo činov sa dostávame do súkolesia negatívnej karmy, ktorej účinky nás budú biť, zraňovať a spôsobovať nám nepríjemnosti dovtedy, kým z obludného kolotoča zla sami nevystúpime. Kým nezačneme konať dobro, totožné so spravodlivosťou, ľudskosťou, ušľachtilosťou a čestnosťou.

 

Dovtedy, kým toto nepochopíme a vo svojich životoch nezrealizujeme, dovtedy nás bude tiesniť naša negatívna karma. A ak budeme stále zotrvávať na pozíciách zla a nikdy sa neodhodláme plne a absolútne prikloniť k dobru, môže sa napokon stať, že sa do súkolesia zlej karmy zamotáme tak, že sa z neho už vôbec nebudeme schopní dostať. A zákonitý, železný pohyb súkolesia nás nakoniec rozdrví na prach! Na prach, ako niečo, čo je vo stvorení nežiadúce, pretože sa nikdy nedokázalo plne schopiť k dobru, spravodlivosti a ušľachtilosti.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š

]]>
Burknini! Lekcia mravnosti nemravnej Európe! Mon, 12 Sep 2016 19:02:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/707/burknini-lekcia-mravnosti-nemravnej-europe http://novinar.sk/clanok/ostatne/707/burknini-lekcia-mravnosti-nemravnej-europe Milan Šupa Milan Šupa  

 

A nakoľko ide naozaj o dosť radikálny postoj, akým sa súčasná moderná Európa rozhodla chrániť „dobré mravy“, pozrime sa bližšie na celý problém práve z hľadiska mravnosti a morálky. Z hľadiska toho, čo je naozaj mravné a čo nemravné, bez ohľadu na to, či ide o islam, alebo európske hodnoty.

 

Zámerne nepoužívam pojem kresťanstvo, pretože súčasná Európa už žiaľ nemá so skutočnými kresťanskými hodnotami takmer nič spoločné. A je nanajvýš paradoxné, že z hľadiska problému burkín sa islamský pohľad na vec a skutočné kresťanské hodnoty absolútne zhodujú.

 

Poďme však priamo k veci. Žena v islame chodí zahalená preto, aby mužov neprovokovala k zmyselnej nečistote. Aby muži ženu prvoplánovo nevnímali iba ako objekt svojich zmyselných chúťok, ale aby v nej na základe absencie všetkej vonkajšej zmyselnosti boli nútení hľadať hodnoty vyššie. Hodnoty duše a ducha. Žena v islamskom svete chodí teda zahalená preto, aby chránila muža od zla a nízkosti, ale zároveň aby chránila od nízkosti zmyselných pohľadov i samu seba.

 

S veľkým prekvapením však zistíme, že najvyššia autorita kresťanstva, samotný Ježiš Kristus má na vec úplne rovnaký názor. V tejto súvislosti totiž riekol: „Kto žiadostivo vzhliadne na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. Ak ťa teda zvádza tvoje oko na hriech, vylúpni ho a odhoď od seba, lebo lepšie je ti vojsť s jedným okom do života, ako skončiť s obomi očami v zatratení“.

 

Ak by sa teda Európa doposiaľ držala kresťanských hodnôt tak, ako tomu bolo v minulosti, európske ženy a dievčatá by sa nemohli promenádovať po plážach a kúpaliskách tak, ako sa po nich promenádujú dnes, provokujúc mužov k zmyselnej nečistote.

 

Ale dnešná realita je iná a tento druh všeobecne akceptovanej nemravnosti, vzdialenej od pôvodných kresťanských hodnôt je v súčasnosti naopak považovaný za tradičné európske hodnoty a za „dobré mravy“, ktoré treba chrániť. Hoci aj násilím, pokutami a hrozbou použitia slzotvorného plynu.

 

A tak dochádza na francúzskych plážach k zvláštnemu precedensu, keď sa práve moslimky vo svojom plážovom odeve snažia hájiť skutočnú mravnosť, ako i skutočné kresťanské hodnoty. Tým však zároveň nepríjemným spôsobom nastavujú zrkadlo nemravnosti dnešnej Európy a jej odklonu od vlastných, tradičných kresťanských hodnôt. A naša takzvaná moderná Európa reaguje tak, že represívnym spôsobom útočí na prejavy skutočnej mravnosti a násilím sa snaží presadzovať takzvané „dobré mravy a sekularizmus“, ktoré sú však v skutočnosti nemravnosťou a otvoreným výsmechom pravej mravnosti.

 

Uvedomujeme si vôbec, v akej dobe to dnes vlastne žijeme? Žijeme totiž v dobe tak neuveriteľne pokrivenej a pomýlenej, v ktorej je čierne považované za biele a biele za čierne. V dobe, v ktorej je sankcionovaná snaha o mravnosť a naopak, nemravnosť európskych žen na plážach, ale aj mimo nich v podobe mini módy je považovaná za „prejav dobrých mravov“.

 

Je očividne evidentné, že Európa sa vzdialila a stále viac vzďaľuje od tej najelementárnejšej mravnosti a morálky. Avšak morálka a mravnosť patria medzi základné duchovné hodnoty čo znamená, že vzďaľovaním sa od nich sa zároveň vzďaľujeme od hodnôt ducha, čím nevyhnutne duchovne upadáme. Duchovne sa prepadáme do hlbín, v ktorých už ani nie sme schopní rozpoznávať čierne od bieleho, dobré od zlého a mravné od nemravného.

 

V otázke mravnosti stojí teda súčasná Európa proti hodnotám ducha. Avšak naše univerzum, v ktorom žijeme povstalo z Ducha! A preto má v ňom budúcnosť iba to, čo sa o hodnoty Ducha opiera a čo ich rešpektuje. Naopak všetko, čo tieto hodnoty ignoruje sa dobrovoľne vydáva na cestu úpadku.

 

Úpadok ducha, morálky, mravnosti a spolu s nimi taktiež napríklad zmyslu pre česť, spravodlivosť, ušľachtilosť a iné vyššie hodnoty, takýto druh všeobecného úpadku však so sebou zákonite a nevyhnutne prináša úpadok materiálny. Úpadok ducha, totožný s vnútorným rozvratom osobnosti so sebou automaticky prináša rozvrat vonkajší.

 

Vnútorný hodnotový rozvrat súčasnej Európy teda celkom zákonite spúšťa najrozličnejšie rozvratné procesy a priam k sebe priťahuje najrozmanitejšie rozvratné živly, ktoré sa majú stať vonkajším, fyzickým a teda reálnym vykonávateľom tohto rozvratu. Jedným z takýchto činiteľov môže byť trebárs i súčasný prílev imigrantov a spolu s nimi prílev islamu v jeho agresívnej, netolerantnej a stredovekým spôsobom krutej podobe.

 

Zastaviť rozvrat je možné jedine návratom k skutočným hodnotám! K hodnotám ducha! K hodnotám skutočnej a pravej mravnosti, morálky, cti a spravodlivosti. Ak toto Európa nepochopí a nedokáže, je stratená. Bude musieť byť vo svojej súčasnej podobe absolútne rozvrátená, pretože jej vonkajší rozvrat sa stane nevyhnutným a zákonitým dôsledkom jej rozvratu vnútorného a hodnotového. Lebo natrvalo jednoducho nie je možné žiť bláznivom blude, že čierne je biele a biele čierne. Že dobré je zlé a zlé je dobré. A že práve európska nemravnosť je tými „dobrými mravmi a tradičnými hodnotami“, ktoré je treba chrániť. Lebo ako povedal Kristus, jedine mravnosť je cestou do života, zatiaľ čo nemravnosť cestou do záhuby.

 

PS. V čitateľoch môže vzniknúť oprávnená otázka, na akých pozíciách to vlastne stojím, ak na jednej strane vyzdvihujem prístup islamu k plážovej móde, avšak na druhej strane hovorím o islame ako o agresívnom a stredovekým spôsobom krutom náboženstve.

 

Osobne sa vždy snažím stáť na pozíciách skutočnej mravnosti a skutočných duchovných hodnôt bez ohľadu na akékoľvek náboženstvo. Pravdou totiž je, že pravá mravnosť a skutočné duchovné hodnoty tvoria zdravý základ všetkých náboženských systémov, zatiaľ čo to scestné, pomýlené, agresívne a netolerantné do nich z najrozličnejších dôvodov vniesli iba ľudia samotní. Tak boli ľudskou rukou skrivené a dehonestované všetky náboženstvá. Avšak pravá mravnosť a skutočné hodnoty ducha sú nezničiteľné a nemožno ich nikdy sprofanovať.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>
Nevedomosť? Egoizmus? Bláznovstvo? Alebo všetko dohromady? Mon, 15 Aug 2016 19:24:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/698/nevedomost-egoizmus-blaznovstvo-alebo-vsetko-dohromady http://novinar.sk/clanok/ostatne/698/nevedomost-egoizmus-blaznovstvo-alebo-vsetko-dohromady Milan Šupa Milan Šupa  

Ľudstvo si totiž vytvorilo svoj vlastný svet so svojimi vlastnými hodnotami a bezohľadne nimi šliape po hodnotách veľkého celku univerza, ktorého je súčasťou. Avšak týmto pádom súčasťou škodlivou, nepriateľskou a deštruktívnou! Je chorobou časti veľkého celku univerza. Je chorobnou časťou, ktorej bol v nekonečnej láske darovaný čas na to, aby sa prostredníctvom poznania a prehliadnutia okolitej reality konečne uzdravila.

 

Ak ale bude zhubná choroba tejto časti donekonečna pretrvávať, bude jednoducho musieť byť oddelená ostrým rezom, aby donekonečna neotravovala harmóniu veľkého celku nádherného univerza.

 

O čo konkrétne ide?

 

Prvá polovica júla 2016 sa vyznačovala horúčavami, výrazne presahujúcimi 30 stupňov Celzia. Úžitkové rastliny živorili a príroda trpela suchom. Horúčavy značne znepríjemňovali život najmä starším ľuďom, ale dali zabrať aj mladším.

 

A potom, akoby na zavolanie prišla prvá vlna dažďov, ktorá bola pre všetkých doslova požehnaním. Pre úžitkové rastliny, pre prírodu i pre ľudí, pretože okrem tak prepotrebnej vlahy priniesla i osviežujúce ochladenie.

 

Po dvoch, troch dňoch približne 25 stupňových teplôt bola však už pôda suchá, pretože predchádzajúci deficit vlahy bol veľmi veľký.

 

Cez víkend prišla druhá vlna dažďov. Pršalo celú sobotu i časť nedele. Pôda bola až do hĺbky premočená a výrazné ochladenie umožnilo dokonalé využitie vlahy rastlinami, ako aj ich regeneráciu po období sucha.

 

Príroda ožila. Horúčavami a suchom vyblednutá farba zelene sa stala sýtou a žírnou. Bolo očividne evidentné, že z hľadiska prírody išlo jednoznačne o požehnanie.

 

V dennej tlači sa však práve počas spomínaného daždivého víkendu objavil článok s názvom: „Počasie sa zlepší až po daždivom víkende.“ Písalo sa v ňom približne toto: „Škaredé počasie, dážď a vietor nás budú sužovať hlavne v sobotu. V nedeľu by malo byť prehánok menej, no počasie určite nebude vhodné ani na kúpanie či opaľovanie. Zlepšovať sa to začne až v priebehu nasledujúceho týždňa. V pondelok by už hrozba dažďa mala byť menšia a v ďalších dňoch budú teploty zo dňa na deň stúpať.

 

Nešťastní sú najmä prevádzkovatelia kúpalísk. Manažér kúpaliska Aquatermal v Dolnej Strehovej povedal: Len čo sa zhorší počasie, respektíve ľudia si vypočujú len horšie predpovede, nasledujúci deň na kúpalisko neprídu. Vtedy je to hotová katastrofa.“

 

Toľko článok. Čo však má byť všetkým týmto povedané?

 

Pred naším zrakom sa tu v plnej nahote odhaľujú dva diametrálne odlišné pohľady na realitu, či dokonca dve úplne rozdielne reality. Jedna je realitou prírodného diania, ktorej je človek súčasťou a ktorá ho prostredníctvom poľnohospodárskych produktov živí. Druhou je realita sveta ľudí. Realita, berúca do úvahy iba čo najväčšie zisky, bez ohľadu na čokoľvek iného.

 

Pre prírodu bol teda dážď a ochladenie doslova požehnaním, avšak pre človeka modernej doby, odtrhnutého od prírody naopak nešťastím. „Hrozba dažďa“, ako sa vyslovene píše vo vyššie uvedenom článku totiž atakuje výšku ziskov a možnosti užívania si.

 

Ak sa teda pokúsime všetko obrazne vyjadriť spôsobom, zjednodušeným na maximálnu možnú mieru, na jednej strane máme chlieb a obživu a na strane druhej zisky a konzum.

 

Na jednej strane máme prírodu, prirodzenosť a chlieb. Na druhej strane zisk a užívanie si, ktoré neberú do úvahy potreby prírody, aj keď paradoxne človek sám je jej súčasťou. Ona ho živí a je teda na ňu bytostne odkázaný.

 

Postoj moderného človeka je však postojom absolútneho egoizmu, ktorý si špiní do vlastného hniezda. Jeho postoj je postojom neuveriteľnej zaslepenosti a obludného sebectva, ignorujúceho vlastnú prirodzenosť. Je to postoj bezohľadného výrastka, ktorý stratil najelementárnejšiu úctu voči svojej matke prírode. Táto pomýlená bytosť vníma totiž dar a požehnanie ako hrozbu. Požehnanie dažďa ako hrozbu ušlého zisku. Ide o postoj nepochopiteľnej a vrcholnej zvrátenosti, prejavujúci sa zlorečením namiesto vďačnosti za prichádzajúce požehnanie. Lebo dážď, za ktorý by mali ľudia ďakovať tak, ako to robili naši predkovia ešte spojení s prírodou, vnímame dnes vo svojom pomýlení ako čosi zlého, čo kríži naše plány. Ako hrozbu! Až sem to dopracoval moderný človek! Stal sa žiaľ už jednoducho neschopným rozpoznávať dobro od zla a skutočné hodnoty od prázdnych pseudo hodnôt.

 

Človeče, čo sa to len s tebou stalo? Prečo a kvôli čomu zapieraš seba samého? Prečo zapieraš a špiníš svoje prirodzené prepojenie s prírodou a s veľkým celkom univerza? Prečo sa staviaš proti nemu? Vari naozaj dopustíš, aby peniaze, zisk, materializmus, konzumnosť a užívanie si zabili v tebe človeka? Aby zabili v tebe ľudskosť, ktorej jednou z neoddeliteľných súčastí je pevná väzba s prírodou? Z jej prirodzenými cyklami a tým i s jednoduchosťou a prirodzenosťou skutočného bytia? Ako dlho si myslíš, že vo svojom nepriateľstve a odtrhnutí od prírody môžeš čeliť obrovskej sile celku, ktorý reprezentuje?

 

Človeče, uvedom si predsa, že nie si ničím a že sila celku ťa zmätie ako zrnko prachu, keď už bude mať dosť tvojej bezohľadnosti a tvojho egoizmu, upriameného iba na seba. Lebo za súčasnej situácie tvojho vlastného seba uväznenia v pomýlenej realite hmotárstva, peňazí, konzumu a zisku si iba chorobným vredom, kaziacim nádheru tohto stvorenia. Si škodcom harmónie a jednoduchej prirodzenosti, pretože okrem svojho bytostného spojenia s prírodou postupne strácaš i všetky ostatné, vyššie a vznešenejšie hodnoty, ako je česť, spravodlivosť, dobro, či ušľachtilosť. Strácaš, alebo už ani nemáš nijaký záujem o veci vyššie a hmotu presahujúce. Týmto spôsobom si však sám seba odstrihol od všetkého, čo má trvalú hodnotu a celou svojou dušou si sa primkol iba k hodnotám prázdnym a pominuteľným.

 

Ale tak, ako sú pominuteľné hodnoty, ktorým teraz veríš, tak rýchlo pominie i ten posledný zvyšok času, v ktorom ti to bolo ešte tolerované. A tolerované ti to bolo preto, aby si konečne pochopil a prehliadol. Aby si sa konečne stal človekom, pretože tá sebecká kreatúra, odtrhnutá od prirodzenosti a od všetkých vyšších a ušľachtilejších hodnôt, akou si dnes, nemôže v nádhernom celku tohto stvorenia už dlho obstáť. Lebo nakoniec práve tie prírodné sily, proti ktorým tak pyšne a spupne stála ju ako nečakaný morský príval zmätú do nenávratna.

 

Ste blázni a sebci, pretože v dňoch horúčav a sucha hovoríte o hrozbe dažďa! Vy sebeckí blázni vedzte však, že je tu úplne iná, skutočná hrozba, o ktorej nič netušíte a ktorá visí nad vašimi hlavami! Hrozba úplného vymazania vašej, od reality odtrhnutej osobnosti z tohto stvorenia, pretože už nie ste s ním schopní absolútne v ničom spolucítiť.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

 

]]>
Zničí nás to neviditeľné? Mon, 27 Jun 2016 19:39:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/691/znici-nas-to-neviditelne http://novinar.sk/clanok/ostatne/691/znici-nas-to-neviditelne Milan Šupa Milan Šupa  

Všetko ostatné, čo do vyššie spomínanej kategórie nepatrí, čo teda nie je možné vidieť, ohmatať a čo z hmotného hľadiska možno považovať za neexistujúce, to všetko je pre súčasných ľudí bezpredmetné a nehodné pozornosti.

 

A predsa! Predsa každodenne disponujeme nesmiernou neviditeľnou energiou, prostredníctvom ktorej si vo svojom hmotárskom ignorantstve voči všetkému neviditeľnému sami pre seba formujeme skazu, záhubu a zničenie.

 

Pozrime sa na naše slová a činy. Slová počuť a činy vidieť. V živote človeka jestvujú mnohé situácie, v ktorých je nútený ovládať sa v tom, čo povie a čo urobí. Ak by totiž nedával pozor napríklad na svoje slová, mohol by byť trestne stíhaný za krivé obvinenie a osočovanie. A podobné, ba ešte vypuklejšie je to i s našimi činmi. Nemôžme si jednoducho robiť čokoľvek a správať sa akokoľvek, pretože by sme sa mohli ocitnúť vo väzení, alebo by sme mohli stratiť dobrú povesť. Človek sa jednoducho musí ovládať a dbať na to, čo urobí a čo povie.

 

Každý z nás však zároveň manipuluje i s mohutnými, skrytými energiami, ktoré dáva do pohybu svojim myslením. Ale pretože pre hmotárskeho a materialistického človeka dnešnej doby všetko to, čo sa nedá ohmatať a nie je viditeľné neexistuje, dovoľujú si ľudia v oblasti vlastného vnútorného života čokoľvek. Dovoľujú si myslieť doslova na čokoľvek! I na to najbizarnejšie, najfantastickejšie, či najzvrhlejšie domnievajúc sa, že je to čisto ich osobnou vecou, ak to nikto nevidí.

 

Človek dneška je síce schopný pripustiť, že jeho nikým neviditeľné myslenie a inteligencia jestvujú a na vzdelanie, ktoré je čisto vnútornou, rozumovou kvalitou sú ochotní vynaložiť i nemalé finančné prostriedky. Ale akékoľvek iné, vlastné myšlienky a uvažovanie považujú za čosi bezvýznamného a podružného, čo je čisto ich osobnou záležitosťou a čo v podstate nemá nijakú cenu a teda ani nijaký dosah na ich život.

 

Čo by sa teda hanbili urobiť, či dokonca i len vysloviť, tým sa pokojne zapodievajú vo svojom myslení, pretože to nikto nevidí a pretože sú presvedčení, že si to môžu dovoliť. A aj si to dovoľujú!

 

Vnútorný myšlienkový život ľudí je z tohto dôvodu plný neuveriteľnej nízkosti, malosti, špiny, povrchnosti, zvrhlosti, agresivity, závisti, chamtivosti, sebectva a ešte mnohého iného. Vnútorný myšlienkový život ľudstva sa podobá stoke, plnej bahna a všetkého možného odpadu.

 

Aké ale musí mať následky takáto ľahkovážnosť a absolútne ignorovanie ovládania sa v myslení? Čo to musí ľuďom priniesť?

 

Len čo sformujeme nejakú myšlienku, živá sila, prúdiaca stvorením a prenikajúca všetkým, a teda i človekom samotným vleje do nami vytvorenej myšlienky život a vytvorí z nej celkom konkrétnu formu. Konkrétnu formu, presne a bez príkras zodpovedajúcu obsahu danej myšlienky. No a táto myšlienková forma je potom, po svojom vzniku priťahovaná podľa zákona rovnorodosti do centrály myšlienkových foriem rovnakého druhu. A toto zhromaždisko rovnorodých myšlienkových foriem mohutnie čoraz viac a spätne pôsobí nielen na pôvodcu, ktorý doň svojou myšlienkovou formou prispel, ale i na celé ľudstvo.

 

A keďže myšlienkový život ľudí je žiaľ v súčasnosti taký, aký je, vznikli a neustále mohutnejú energetické myšlienkové centrály predovšetkým negatívneho druhu, ktoré spätne pôsobia na jednotlivcov, ktorí ich vytvorili a neustále živia, ako i na celé pozemské ľudstvo.

 

No a ľudia, nič netušiaci o týchto skutočnostiach, ľudia, domnievajúci sa, že na ich myšlienkový život clo neplatí, ľudia, presvedčení o tom, že vo svojom vlastnom vnútri a vo svojich myšlienkach si môžu robiť čo len chcú, títo nevedomí ľudia živia prostredníctvom jemných energií svojho myslenia obrovské a ich pričinením stále sa zväčšujúce myšlienkové centrály závisti, chamtivosti, egoizmu, nenávisti, agresivity, nízkosti, zvrhlosti a tak ďalej a tak ďalej.

 

No a ako už bolo povedané, akumulované zlo z týchto myšlienkových centrál pôsobí spätne na svojich tvorcov, ale i na celé ľudstvo a podnecuje ho k zlému. Je to ako obludný a stále rastúci kolotoč nízkosti a zla, ktorý vo svojom ustavičnom pôsobení na ľudí strháva dokonca i tých, ktorí sú lepšími. Strháva ich ku zlu, ktoré by snáď oni sami nikdy nerobili a ktorým by sa oni sami od seba nikdy vnútorne nezaoberali.

 

A tak sa naša zem spolu s jej obyvateľmi pomaly prepadá do temnoty, pretože temné a neustále rastúce energetické centrály najrozličnejších ľudských nízkostí ju pomaly, ale isto strhávajú do záhuby. Do záhuby, spočívajúcej v absolútnom potlačení všetkého vyššieho, vznešenejšieho, čestnejšieho a ušľachtilejšieho, čo sa v človeku nachádza. Do katastrofálneho úpadku ducha a ľudskosti. Do úpadku ducha, ktorý musí napokon vyústiť do úpadku reálneho a hmotného.

 

Toto je cesta skazy, ktorou dnes kráča ľudstvo. Cesta skazy, skrývajúca sa v podceňovaní a ignorovaní subtílnych energií vlastného myslenia, čo sa navonok prejavuje úpadkom všetkých vyšších hodnôt vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a v spoločnosti.

 

Ak sa to nezmení, čaká nás koniec! Koniec duchovný a hmotný! Za situácie, aká vládne na zemi dnes je to už len otázkou času.

 

Zmeniť je to však možné iba prostredníctvom poznania týchto skutočností. Iba pochopením obrovskej zodpovednosti za vlastný, osobný, vnútorný život, ktorého kvalita prináša rozkvet a nekvalita úpadok a zrútenie ľudskej civilizácie.

 

Zmena k lepšiemu a zároveň cesta ľudskejšiemu a omnoho hodnotnejšiemu životu na zemi je teda spojená s prebratím osobnej zodpovednosti každého človeka za svoje myslenie. Ľudia si musia uvedomiť, že vo svojom vnútri už nesmú živiť nízkosť a zaoberať sa zlom, ale naopak, že toto musia vytesniť a vo svojom vnútri rozvíjať iba dobro a dopriať pozornosti iba ušľachtilému. Týmto spôsobom sa potom začnú vytvárať a silnieť energetické zhromaždiská myšlienok omnoho ušľachtilejšieho druhu. Zároveň začnú chradnúť a zmenšovať sa zhromaždiská doterajšej nízkosti a nečistoty. Ušľachtilejšie myšlienkové centrály budú pozitívnym spôsobom ovplyvňovať myslenie a jednanie jednotlivcov a tým sa začne zlepšovať všetko okolo nás. Vzťahy v spoločnosti i medzi ľuďmi. A zem sa už nebude prepadávať do temnoty, ale naopak, stúpať k Svetlu.

 

Človeče, dbaj preto na čistotu a ušľachtilosť svojho vnútorného života! Staneš sa tým strojcom vzostupu našej civilizácie, ale i strojcom vzostupu seba samého!

 

Človeče, uvedom si, že vo tvojich rukách a vo tvojom vnútri sa skrýva kľúč k lepšej budúcnosti. K lepšej budúcnosti nášho sveta i teba samého! Vykroč preto s plnou vážnosťou týmto smerom a prestaň podceňovať význam toho, čím sa zaoberáš vo svojom vnútri. Lebo v podceňovaní týchto skutočností sa pre teba i pre tento svet skrýva jednoznačne iba skaza.


http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>
Umenie alebo zvrhlosť? Dozvuky kauzy Kotleba Tue, 31 May 2016 18:09:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/kultura/682/umenie-alebo-zvrhlost-dozvuky-kauzy-kotleba http://novinar.sk/clanok/kultura/682/umenie-alebo-zvrhlost-dozvuky-kauzy-kotleba Milan Šupa Milan Šupa  

A hľa, celkom konkrétna reakcia umelcov, ako i divadelnej verejnosti nenechala na seba dlho čakať. Mesto Brezno a jeho poslanci sa totiž rozhodli postaviť za svoj divadelný súbor. Rozhodli sa ho podržať a ukázať ľuďom, že stopnuté predstavenie má predsa len svoje kvality. A preto prišli s iniciatívou dodatočne ho dohrať.

 

Záštitu nad predstavením prevzal primátor mesta Brezna, ktorý prehlásil, že najväčšou zbraňou proti nekultúrnosti je umenie, čo v podstate znamená, že práve toto predstavenie reprezentuje kultúru a kultúrnosť samotnú, zatiaľ čo konanie pána Kotlebu je naopak prejavom nekultúrnosti.

 

Šéf súboru zase v mene všetkých jeho členov sebavedome prehlásil, že oni predsa veľmi dobre vedia, čo je kultúra a túto kultúru robia pre ľudí, nie pre jediného človeka, ktorý chce rozhodovať, čo je kultúrne a čo nie.

 

Predstavenie bolo samozrejme beznádejne vypredané a diváci ho napokon odmenili dlhotrvajúcim potleskom. Ľuďom sa páčilo a nevideli na ňom nič závadného, prečo by sa nesmelo hrávať. Za všetky pozitívne reakcie uvádzam slová pani Moravčíkovej z Brezna: „Nemala som dôvod odtiaľ odísť, pretože to bolo spracované tak, že nejaké tie vulgárnejšie slová úplne zapadali do celkového kontextu“.

 

A práve nad týmto vyjadrením pani Moravčíkovej sa skúsme trochu hlbšie pozastaviť, pretože predsa len zreteľne potvrdzujú prítomnosť vulgarizmov v predstavení. Vulgarizmov, ktoré však podľa názoru tvorcov a divákov majú z hľadiska umeleckého konceptu svoje plné opodstatnenie.

 

Skúsme sa však pozrieť na celú vec trochu z iného uhla pohľadu. A síce z hľadiska základných morálnych princípov. Tieto princípy totiž alebo jestvujú, alebo nejestvujú. Tu nie je jednoducho možné relativizovať. Buď je niečo mravné, alebo nemravné. Buď je teda reč a slovný prejav slušný, alebo je vulgárny. A vulgarizmus zostáva vulgarizmom vždy a za každých okolností! Vždy a za každých okolností ide totiž o vec negatívneho a deštruktívneho charakteru, prostredníctvom ktorej nie je možné vybudovať nič pekného, ani harmonického.

 

Avšak paradoxne, moderný divadelný tvorca to predsa len dokáže! Dokáže povýšiť vulgarizmus, použitý vo vhodnom kontexte na umelecký počin! A v takzvanom modernom divadle je takýchto zázračných vecí omnoho viac, pretože moderný divadelný tvorca je schopný povýšiť na umelecký počin aj iné ľudské zvrátenosti, ako napríklad nezriadenú telesnosť, násilie, či ďalšie deviácie. V tomto smere sa však žiaľ tvorcovia, ako i konzumenti takzvaného umenia klamú, pretože nemravnosť zostáva nemravnosťou vždy a za každých okolností.

 

Ľudia sa však chcú nechať klamať. Ľudia, ako sa zdá, chcú byť klamaní preto, aby mohli dať voľný priechod svojmu sklonu k nemravnosti, ktorá ich predsa len v určitom zmysle priťahuje. A ak im tento ich sklon, často ukrývaný dokonca i pred sebou samými dokáže niekto rafinovane zaobaliť do kvázi umenia, je to o to lepšie. Majú potom dojem, že sú kultúrni, zatiaľ čo sa im v skutočnosti pod pláštikom kultúry dostáva požadovanej nemravnosti.

 

Často práve z tohto jednoduchého a nízkeho dôvodu majú mnohé divadelné predstavenia vypredané. O príťažlivosti týchto vecí pre verejnosť sa totiž vo všeobecnosti medzi takzvanými tvorcami kultúry dobre vie a je to nimi i veľmi účelne využívané na dosiahnutie komerčného úspechu, či už v oblasti literárnej, filmovej, divadelnej, alebo výtvarnej.

 

Takáto lož a takýto sebaklam, ktorý nemôže nikdy nikoho povznášať je však vo svojej prostej jednoduchosti a bez všetkých príkras cestou do pekla. Je cestou k úpadku ľudskosti a elementárnej mravnosti, a to všetko rafinované skrývané za umenie. A všetci umeleckí tvorcovia, obratne využívajúci ľudského sklonu k nízkosti ku svojmu prospechu, ktorí sebavedome prehlasujú, ako umeniu veľmi rozumejú sú v skutočnosti služobníkmi temnoty, servírujúcimi zvrhlosť pod pláštikom umenia.

 

V súčasnosti totiž žijeme vo veľmi zvláštnej dobe. V dobe plnej lži a klamstva. V dobe, pred ktorej dvojtvárnosťou sme boli už dávno varovaní slovami: „Dávajte si pozor na tých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, avšak v skutočnosti to budú draví vlci.“

 

Áno, žijeme v dobe neuveriteľnej lži a klamstva, v ktorej k nám prichádzajú divadelní tvorcovia so vznešenými slovami o umení, avšak v skutočnosti prinášajú nízkosť, zvrhlosť a vulgárnosť.

 

Žijeme v dobe, v ktorej sa pod pláštikom humanizmu a tolerancie presadzujú ako spoločenská norma rôzne zvrátenosti a deviácie. Viď registrované partnerstvá, gender ideológia a mnohé iné.

 

Žijeme vo zvláštnej dobe, v ktorej nie sú informácie určené na to, aby boli ľudia znalými, ale naopak na to, aby zostali nevedomými a povrchnými. Aby všetko okolo seba vnímali iba tak, ako si to želá niekto iný.

 

Nie je preto snáď už najvyšší čas, aby sme takto nedôstojne nenechali sebou manipulovať? Nie je už vari naozaj čas, aby sme prestali byť klamaní a prestali klamať samých seba? Nie je už vari najvyšší čas na to, aby sme začali trochu samostatnejšie myslieť? Aby sme naivne neprijímali všetko ako umenie len preto, že sa nám to snažia nahovoriť takzvaní odborníci na umenie? Aby sme neprijímali účelovo podsúvané dezinformácie ako pravdu iba preto, že nám to ponúkajú takzvaní odborníci na informácie?

 

Každý z nás má na výber, či sa nechá naďalej klamať tým, čo je mu podsúvané, alebo či si dá námahu rozpoznávať pod lesklým vonkajším pláštikom skutočné jadro a pravú podstatu. Ak si ale túto námahu nedá, stane sa bezduchou bábkou v rukách iných, ktorí ním budú ako na povrázkoch ľudsky nedôstojne manipulovať a vnucovať mu svoje vlastné názory. A takýmto spôsobom bude potom naivne prijímať zvrhlosť a nemravnosť ako umenie, dezinformácie ako pravdu, skazenosť a spoločenskú normalizáciu deviácií ako humanizmus, lož ako pravdu a číru hlúposť ako múdrosť.

 

A skutočným účelom cielenej zámeny všetkých týchto pojmov je vytvorenie slepej a hlúpej masy, ktorú je možné pod pláštikom pekne znejúcich slov, obratne ukrývajúcich skutočné zámery vmanipulovať do čohokoľvek. Aj do vojny, ako to mocenské elity sveta uznajú za vhodné. A ľudia pôjdu opäť slepo ako ovce, pretože ich presvedčia, že idú bojovať za vysoké a ušľachtilé ideály, zatiaľ čo v skutočnosti budú len poľutovaniahodnými bákami v rukách arogancie moci, sledujúcej vždy iba vlastné, sebecké ciele.

 

Spamätajme sa už preto konečne a staňme sa skutočnými ľuďmi! Ľuďmi, ktorí premýšľajú, skúmajú a dokážu nahliadnuť pod povrch. Ľuďmi, ktorí sa nedajú naivne oklamať vonkajšou pozlátkou a preto už nimi nemôže nikto nedôstojne manipulovať. Ľuďmi, ktorých už viac nikto nemôže viesť k úpadu, ku skaze, k strate ľudskosti a mravnosti, hovoriac im pritom o slobode, humanizme, ľudských právach a kultúre.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

 

]]>
Spoločnosť je chorá. Ako ju vyliečiť? Mon, 02 May 2016 19:18:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/672/spolocnost-je-chora-ako-ju-vyliecit http://novinar.sk/clanok/ostatne/672/spolocnost-je-chora-ako-ju-vyliecit Milan Šupa Milan Šupa  

Druhotným prejavom tohto, nie príliš uspokojivého stavu je napríklad stále rastúce znečisťovanie životného prostredia, problémy s množstvom emisií, s globálnym otepľovaním, s rozširujúcou sa ozónovú dierou a s mnohými inými podobnými vecami, ktoré nám slepým už až príliš očividne naznačujú dlhodobú neudržateľnosť života na našej planéte, za súčasného stavu usporiadania ľudských záležitostí.

 

Kto nežije v nejakom umelo vytvorenom skleníku mimo reality a komu nie je všetko okolo neho absolútne ľahostajné, ten si musí nevyhnutne položiť zásadnú otázku: Čo s tým? Ako by sa dala situácia zlepšiť? Ako by sa dala zlepšiť kvalita života, ktorý žijeme? V čom sa skrýva skutočná príčina toho, že mnohé veci nefungujú a nie sú dobré? A ako by sa dala táto príčina odstrániť? Ako by bolo možné vybudovať naozaj harmonickú spoločnosť, v ktorej by boli všetci ľudia spokojní? A je také niečo vôbec možné?

 

Aj keď mnohí pravdepodobne zaujmú k eventuálnej možnosti úspešného vyriešenia všetkých týchto otázok postoj značne pesimistický, mali by sme predsa len vedieť, že čosi takého, ako vybudovanie harmonicky fungujúcej spoločnosti je možné. Predovšetkým je však potrebné pochopiť skutočnú príčinu dnešného problematického stavu v najrozličnejších odvetviach spoločenského života, pretože bez pochopenia a odstránenia tejto skrytej vnútornej príčiny jednoducho nenájdeme cestu von z našich problémov.

 

V prvom rade si musíme uvedomiť, že absolútne všetko, čo vôkol nás prostredníctvom ľudí vzniká má svoj počiatok v našej mysli a v našom vnútri. Každý výrobok, každý čin, ba dokonca každý náš pohyb, či každé naše slovo. No a kvalita všetkého, čo takýmto spôsobom smerom zvnútra von vzniká je priamo závislá na kvalite vnútorného nastavenia ľudí. Na kvalite hodnôt, ktoré uznávajú a preferujú.

 

Inými slovami povedané, vysoká morálna a mravná kvalita vnútorného naladenia ľudí musí mať nevyhnutne za následok vysoko kvalitné vonkajšie pomery, v ktorých títo ľudia žijú a naopak, nízka kvalita ich vnútorného naladenia má za následok nie príliš kvalitné spoločenské pomery, ktoré ich tiesnia.

 

No a z hľadiska tejto skrytej, neviditeľnej, ale zásadnej a všetko určujúcej kvality vnútorného nastavenia ľudskej populácie môžeme rozlíšiť dva základné prúdy. Dve cesty, z ktorých jedna je cestou ducha a druhá cestou materializmu.

 

No a my sa teraz skúsme detailnejšie pozrieť na každú z nich. Najskôr na cestu materializmu, ktorá je omnoho širšie prešliapaná a potom na cestu ducha.

 

Cesta materializmu je cestou priority hmotného dobra. Je to cesta priority peňazí, konzumu, osobného egoizmu, karierizmu a snahy o užívanie si. Ľudia ňou idúci uvažujú predovšetkým v intenciách pojmov „ja“ a „mne“. Tieto dva prívlastky sú dokonalým vyjadrením materialistického náboženstva sebectva a egoizmu, ktoré vyznáva väčšina našich súčasníkov.

 

No a takýto spôsob vnútorného nastavenia ľudskej populácie sa nevyhnutne primeraným spôsobom transformuje a zhmotňuje do vonkajších pomerov. Vonkajšie pomery totiž nie sú nikdy ničím iným, ako dokonalým odzrkadlením stavu najhlbšieho, vnútorného, hodnotového naladenia ľudí. Ide o spojité nádoby a zároveň tiež o zákonitosť, v ktorej spočíva akási veľká spravodlivosť, na základe ktorej sme nútení žiť presne v takých pomeroch, aké si zaslúžime, pretože my sami sme si ich vytvorili prostredníctvom vlastného, prioritného hodnotového naladenia.

 

No a práve pod tlakom vonkajších pomerov máme potom spoznať a pochopiť nesprávnosť hodnôt, ktorým veríme a ktoré vnútorne preferujeme.

 

Žiaľ, ľudstvo si stále neuvedomuje tieto skryté, ale zásadné skutočnosti, a preto sa často stáva, že keď sú už spoločenské pomery naozaj neznesiteľné, vzniká tendencia odstrániť ich. Snaha zvrhnúť ich a vymaniť sa z nich. A to hoci aj násilím! Tak dochádza k revolúciám a iným prevratom. A to buď nenásilnou, alebo násilnou formou.

 

A hľa, čo sa nestane! Keď ľudia odstránia jedno spoločenské zriadenie, ktoré už bolo pre nich neznesiteľné a nastolia iné, o ktorom dúfajú, že sa im v ňom bude žiť lepšie, čoskoro zistia, že sa dostali z dažďa pod odkvap. Že jednu formu útlaku iba vystriedala forma iná.

 

Tak ako napríklad u nás, keď sme odstránili socializmus a nastolili kapitalizmus, či takzvanú liberálnu demokraciu. Avšak po čase tí vnímavejší začínajú zisťovať, že diktatúru ideológie socializmu so všetkými jej negatívnymi sprievodnými znakmi iba vystriedala diktatúra kapitálu a chamtivosti so všetkými jej negatívnymi dôsledkami.

 

Nemôže to byť inak, pretože to najpodstatnejšie, čiže ľudský materiál, sa vôbec nezmenilo. A preto dnes trpíme iba novou formou útlaku. Kto to ešte v súčasnosti nechápe a nie je si to ochotný pripustiť, čoskoro sám na vlastnej koži zažije, ako sa budú negatívne príznaky súčasného systému čoraz viacej stupňovať. A účelom tohto stupňovania bude to, aby vonkajšie pomery svojou neznesiteľnosťou dotlačili ľudí k pochopeniu zvrátenosti a pomýlenosti hodnôt, ktoré v súčasnosti vnútorne preferujú. V pomeroch, ktoré ľudia znášajú a ešte len budú musieť znášať majú ako v zrkadle spoznať samých seba a zvrátený charakter hodnôt, ktorým verili a ktoré, zhmotnené do vonkajšej podoby, im urobili zo života peklo.

 

Ľudia budú musieť jednoducho pochopiť, že k skutočnému obrodeniu spoločnosti nemôže dôjsť ani revolúciou, ani zmenou spoločenského systému, ba ani zmenou vlády. Ľudia budú musieť pochopiť, že k skutočnému obrodeniu spoločnosti nemôže dôjsť bez ich vlastného, vnútorného hodnotového obrodenia. Budú jednoducho musieť pochopiť hlbokú zvrátenosť princípu materializmu, osobného egoizmu, karierizmu, konzumu, priority peňazí a snahy o užívanie si. Budú musieť pochopiť, že jestvuje iba jedna jediná cesta k trvalému rozkvetu celého ľudstva a všetkých národov, a to cesta ducha! Cesta, spočívajúca v preferovaní a budovaní ušľachtilosti, spravodlivosti, cti a ľudskosti.

 

Cesta ducha, vyznačujúca sa všeobsiahlosťou, ktorej stúpenci uvažujú a jednajú v zmysle pojmov „my“ a „nám“. Cesta, v ktorej ide vždy v prvom rade o záujmy celku, na rozdiel od materialistického egoizmu, v ktorom ide v prvom rade o záujmy vlastného ja

 

A toto nové, vnútorné hodnotové naladenie ľudí sa potom postupne začne prejavovať tak, ako to doterajšie, na charaktere pomerov v spoločnosti. Lebo my ľudia máme jednoducho schopnosť formovať charakter vonkajšieho sveta podľa svojho vlastného, aktuálneho hodnotového zamerania a uspôsobovať vonkajší svet k svojmu vlastnému, vnútornému obrazu.

 

Skúsme si predstaviť kmeň, z ktorého prúdi miazga do všetkých, i tých najmenších konárikov. Akého charakteru a kvality bude miazga, skoncentrovaná v kmeni stromu, presne taký druh kvality sa dostane do všetkých konárikov, ba až do všetkých najmenších žiliek listov.

 

Kmeň stromu predstavuje charakter ľudského myslenia a základného vnútorného naladenia. Konármi a konárikmi sú všetky oblasti spoločenského života, do ktorých sa táto základná kvalita vlieva. Ak je kmeňom, to jest základom ľudského myslenia jed materializmu, otrávi tento jed úplne všetky odvetvia spoločnosti presne tak, ako je tomu dnes.

 

Ak sa však kmeňom, to jest základom ľudského myslenia a vnútorného naladenia stanú vysoké a ušľachtilé hodnoty ducha, rozlejú sa ako požehnanie do všetkých oblastí života spoločnosti.

 

A práve v tomto spočíva zmena k lepšiemu! V tomto sa skrýva cesta k zlepšeniu pomerov v každom národe a v každej spoločnosti. Lebo každá iná cesta, ktorá neberie na zreteľ zákonitosť projekcie hodnotového naladenia ľudského vnútra do vonkajšej reality je cestou kontraproduktívnou.

 

Ak sa totiž budeme snažiť zlepšiť vonkajšie pomery iba reformami, zákonmi, revolúciami, či iným, čisto vonkajším spôsobom, nemôže sa nám to nikdy podariť, pretože naše vnútro a naše myslenie zostane stále rovnaké. Lebo nakoniec každý zákon a každé nariadenie sa dá šikovne obísť a pod zdaním práva je dokonca možné pokojne uskutočňovať vlastné, sebecko egoistické zámery.

 

Ak sa však ľudia vnútorne preorientujú na ušľachtilú cestu ducha, mnohé so zákonov sa stanú nepotrebnými, pretože každý bude mať priamo v sebe pevnú oporu vo vnútornej mravnosti a vo svojom svedomí.

 

Toto je jediná cesta, ktorá nás môže vytrhnúť z preveľkej biedy, ktorá sa k nám blíži, pretože sme vnútorne vsadili na princípy egoistického materializmu a bezduchého hmotárstva. A tento náš vnútorný postoj, zhmotnený do vonkajšej reality postupne otravuje, až nakoniec celkom otrávi všetko okolo nás.

 

Jediná možná záchrana sa skrýva v zmene našej vnútornej hodnotovej orientácie. Lebo veci hmotné sa nikdy nemali stať cieľom a zmyslom ľudského života. Sú to totiž len prostriedky, ktoré nám majú byť nápomocné k naplneniu a realizácii skutočného cieľa a skutočného zmyslu života, ktorým je nadobudnutie veľkosti a vznešenosti ducha. Cesta k tomuto cieľu vedie cez vedomú bdelosť nad čistotou a ušľachtilosťou vlastnej mysle a cez úsilie o naplňovanie vysokých a vznešených hodnôt v každodennom živote.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

 

]]>
Životná potreba novodobého kresťanstva Tue, 19 Apr 2016 19:25:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/664/zivotna-potreba-novodobeho-krestanstva http://novinar.sk/clanok/ostatne/664/zivotna-potreba-novodobeho-krestanstva Milan Šupa Milan Šupa  

 

Európu zaplavuje islam a o jeho vyznávačoch je známe, že sa nielenže nikdy nevzdávajú svojho presvedčenia, ale naopak, vždy sa intenzívne viac, alebo menej nekompromisným spôsobom usilujú o jeho presadenie do každodenného života spoločnosti.

 

Čo však môže Európa postaviť proti tomu? Silu akého presvedčenia? Čím a ako dlho môže čeliť vitálnej živelnosti stúpencov islamu bez toho, aby ich sile nakoniec kultúrne nepodľahla? A ako je vôbec z dlhodobého hľadiska možné obstáť voči ľuďom, odhodlaným položiť za vlastnú vieru aj život?

 

Nepopierateľnej vnútornej sile hlbokého presvedčenia vyznávačov islamu je možné efektívne čeliť iba rovnakou silou! V kultúrnej a duchovnej konfrontácii, ktorá v súčasnosti nastáva a ktorá sa bude stupňovať totiž nakoniec víťazne obstojí iba ten, kto je vnútorne silnejším.

 

Kde však je ale dnes v Európe možné nájsť takúto takúto silu? Má ju vari súčasné pohanské náboženstvo materializmu, hmotárstva, konzumu a užívania si, ktoré je dnes všade vôkol nás uctievané bežnými Európanmi? Má ju vari úpadková komerčná kultúra, už dávno zbavená všetkých vyšších a ušľachtilejších hodnôt? Majú ju posledné zbytky kresťanstva, ktoré v obave, aby nepoburovalo imigrantov iného vierovyznania, alebo dokonca ľudí celkom bez vyznania dobrovoľne odstraňuje svoje symboly z verejných priestorov? Nevyznieva podobná precitlivelosť snáď až smiešne vo vzťahu k vyznávačom islamu, ktorí sa naopak vôbec netaja svojou snahu o duchovné ovládnutie Európy? Takéto slabošstvo už dokonca poburuje aj ateistov, ktorí začínajú na protest voči kultúrnej likvidácii Európy nosiť kresťanské symboly.

 

Symbol kresťanstva ako symbol odporu voči islamizácii Európy! Je v tom čosi symbolické! Ba viac ako symbolické!

 

Je v tom nevedomé tušenie jedinej možnej sily, prostredníctvom ktorej je možné čeliť rozpínavosti islamu na území Európy. Avšak žiaľ, túto silu nepredstavuje kresťanstvo v jeho súčasnej podobe. V jeho ústupčivosti, zmäkčilosti a v jeho strate spojenia s mentalitou ľudí súčasnej doby. A pre svoju neschopnosť reflektovať súčasnosť a životaschopne sa jej prispôsobiť sa stáva čoraz menej príťažlivým pre ľudí nižších vekových kategórií. Tým pádom stále stráca už aj tak slabé pozície.

 

Kresťanstvo, ktoré bolo po celé stáročia duchovnou a morálnou oporou Európy a z ktorého hodnotových základov vyrástol súčasný európsky blahobyt začalo strácať reálny kontakt s ľuďmi najmä počas priemyselnej revolúcie. Do popredia sa dostávalo predovšetkým racionálno, logika a účelovosť, ktoré ľudí vzďaľovali od detskej prostoty úzkeho spojenia s prírodou a od prirodzenej, jednoduchej duchovnosti.

 

Ľudia sa tým vzďaľovali od požiadavky byť ako deti, to znamená byť detsky, prosto a jednoducho otvorení veľkým a zásadným pravdám pravého kresťanstva a koniec koncov i celého svojho bytia.

 

Zatiaľ čo teda vývoj spoločnosti šiel novým smerom, kresťanstvo ho nedokázalo reflektovať a zostávalo stáť na jednom mieste. Tým však vznikla priepasť medzi ním a moderným človekom, čo je obrovská škoda, pretože kresťanstvo v sebe skrýva nesmierne duchovné hodnoty i pre ľudí modernej doby. Ba vôbec pre ľudí akejkoľvek doby! Jeho fatálnou chybou však je, že sa nie je schopné prispôsobiť súčasnosti. Prispôsobiť sa nie vo svojej najhlbšej podstate, ale vo svojej vonkajšej forme. Lebo jeho pravá a najvnútornejšia podstata je spojená s Pravdou a Pravda zostáva po všetky veky rovnaká a nemenná.

 

Môže sa meniť iba forma, pretože tak, ako kedysi Mojžiš prinášal vo svojej dobe večnú a nemennú Pravdu v určitej forme, zodpovedajúcej mentalite a vnímavosti ľudí jeho doby, tak priniesol neskôr tú istú Pravdu i Ježiš vo forme, vhodnej pre ľudí vtedajších časov. A je veľmi zaujímavé, že hoci išlo stále o tú istú Pravdu, rozdielnosť jej formy bola do takej miery iná, že Mojžišovi stúpenci tvrdili o Ježišovi, že sa rúha Bohu.

 

Toto všetko však v konečnom dôsledku znamená, že tie isté princípy a tie isté myšlienky, ktoré kedysi hlásal Kristus pred 2000 rokmi, zaodeté do formy, zrozumiteľnej ľuďom onej doby sa môžu, ba dokonca musia vzhľadom k zmene povahy ľudstva pretransformovať do nových foriem, zrozumiteľných a pochopiteľných človeku dneška.

 

Problém súčasného kresťanstva, spojený s rapídnym úbytkom jeho vyznavačov nie je teda problémom jeho najhlbšej podstaty, ktorá je vysoká, vznešená a nadčasová. Jeho neschopnosť spočíva v strate kontaktu s myslením ľudí modernej doby, pre ktorých sa stáva jeho zastaralá forma nezrozumiteľná a nepríťažlivá.

 

Človek dneška už totiž nie je dieťaťom tohto stvorenia, ktoré by s otvorenosťou a vďačnosťou prijímalo. Človek dneška je človekom racia a logiky, ktorý potrebuje veci logicky zdôvodňovať. Ale základné a nemenné pravdy kresťanstva je možné pretransformovať do novej formy logicky zdôvodniteľných duchovných zákonitostí, ktoré budú svojou novou, súčasníkom prijateľnou formou sprostredkovávať presne tie isté pravdy, ako pred 2000 rokmi. Detskú dôveru minulosti však musí nahradiť presvedčenie, plynúce z nekompromisnej logiky a vecnosti duchovných zákonitostí. No a práve takýto druh presvedčenia predstavuje silu, ktorá ako jediná môže čeliť živelnosti viery vyznavačov islamu.

 

V súčasnosti sa totiž stávame svedkami veľkého duchovného boja o to, kam bude v budúcnosti Európa smerovať. Či k islamu, alebo ku kresťanstvu!

 

Dnešný, prázdny, povrchný, plytký a konzumný spôsob života, ktorý je do určitej miery dôsledkom nezrozumiteľnosti kresťanstva totiž sile islamu odolať nemôže. Súčasný, priemerný, slabošský a na konzum zameraný európsky živočích je týmto pádom odsúdený k zániku.

 

Záchrana Európy spočíva iba v kresťanstve! Avšak v kresťanstve, schopnom sprostredkovať staré pravdy novou formou! Formou železnej logiky duchovných zákonitostí, ktorá privedie ľudí k presvedčeniu. K presvedčeniu, že je to práve takto a že to ani nemôže byť inak! K presvedčeniu, za ktoré sa je možné plne postaviť! K presvedčeniu, pri ktorom by sa musel človek prepadnúť hanbou, keby sa zaň nepostavil.

 

Kresťanstvo má v sebe naozaj obrovský potenciál! Vážne hľadajúci ľudia môžu už aj v dnešnej dobe nájsť myšlienkové prúdy, ktoré v tomto smere razia správnu cestu.

 

Žiaľ, oficiálne kresťanstvo nerozpoznáva zásadnú životnú výzvu modernej doby, bráni sa všetkému novému a tým sa stáva neživotaschopným. A svojou neživotaschopnosťou strháva k záhube celú kresťanskú vieru ako takú, s ňou i svojich stúpencov, a nakoniec i celú Európu.

 

Proti sile presvedčenia islamu je totiž možné postaviť iba silu presvedčenia kresťanstva! Avšak kresťanstva novodobého a opierajúceho sa o železnú logiku duchovných Zákonov. Kresťanstva schopného sprostredkovávať ľuďom súčasnosti staré pravdy novou formou.

 

Na záver si uveďme krátky a jednoduchý príklad toho, ako by sa asi dalo kresťanstvo pretransformovať do novodobej podoby. A ukážme si to na jeho najzásadnejšej myšlienke, vyjadrenej Ježišovou vetou: miluj svojho blížneho, ako seba samého.

 

Žijeme vo stvorení, ktoré je dielom Stvoriteľa. Stvoriteľ, ako Tvorca stojí teda mimo svojho diela, do ktorého však zakotvil svoju Vôľu. Tou Vôľou sú samočinné Zákony, prostredníctvom ktorých všetko vo stvorení funguje. No a medzi jeden z najdôležitejších patrí Zákon spätného účinku. Prejavuje sa aj vo fyzike prostredníctvom zákona akcie a reakcie: aká je akcia, taká bude aj reakcia. V duchovnej rovine pôsobí v zmysle slov: čo kto zaseje, to aj zožne.

 

Ježišovo odporúčanie, aby sme milovali svojho blížneho ako seba samého korešponduje práve s účinkami tohto Zákona. Čo kto totiž vo vzťahu k svojim blížnym zasieva, to napokon vo vzťahu k sebe samému zožne.

 

Inými slovami povedané, to, čo robí človek pre svojho blížneho, robí v skutočnosti sám pre seba. To znamená, že Kristove slová o láske k blížnemu ako k sebe samému nie sú len akousi krásnou myšlienkou. Naopak, ide o zákonitý dej, poukazujúci na to, že cesta šťastiu a mieru každého človeka vedie jedine cez lásku, ktorú preukazuje svojim blížnym.

 

Skutočné a pravé životné šťastie k nám teda môže prísť iba prostredníctvom prejavov našej lásky, ohľaduplnosti, úcty, spravodlivosti a porozumenia voči každému z našich blížnych. Tým totiž sejeme dobro a preto budeme musieť dobro nevyhnutne žať. Aká je totiž akcia, taká je v zákonoch tohto univerza aj reakcia.

 

Ak ale nemilujeme blížneho ako seba samého, budeme musieť našu vlastnú nelásku k iným neustále a opakovane prežívať v nepríjemných a často i bolestných udalostiach nášho vlastného života.

 

No a do takejto podoby neúprosnej a jednoduchej logiky duchovných zákonitostí je možné bezo zvyšku pretransformovať celé Ježišovo učenie.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.


]]>
Kacírske myšlienky o imigrantoch? Mon, 04 Apr 2016 19:34:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/656/kacirske-myslienky-o-imigrantoch http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/656/kacirske-myslienky-o-imigrantoch Milan Šupa Milan Šupa  

A svoje príčiny musí mať nevyhnutne aj to, keď v nejakom národe dôjde k ozbrojenému konfliktu, k občianskej vojne, k prejavom násilia, či chaosu.

 

Skrytou, najhlbšou a najpodstatnejšou príčinou takéhoto stavu je kvalita vnútorného života príslušníkov onoho národa. Ich spôsob uvažovania, vyznačujúci sa trebárs nevraživosťou, nenávisťou, netoleranciou, násilnosťou a tak ďalej a tak ďalej.

 

Náš svet totiž vôbec netuší, že spôsob myslenia toho ktorého národa nie je možné oddeliť od reality, ktorú je nútený prežívať. Náš svet netuší, že kvalita vnútorného života národa a jeho hodnotová orientácia sa odzrkadľujú na stave jeho spoločenských pomerov. Tieto dve veci nemožno od seba oddeliť, pretože ide o spojené nádoby. Zároveň sa v tom však dajú vybadať účinky akejsi veľkej a dokonalej Spravodlivosti, na základe ktorej sa každému národu dostáva presne toho, čo si zaslúži a aký vnútorne je.

 

Samozrejme, že pri vzplanutí ozbrojeného konfliktu, teroru, či občianskej vojny pôsobí viacero činiteľov. Rôzne etnické, politické, alebo náboženské skupiny v danom národe bývajú často vyprovokované k vzájomnej nenávisti vonkajšími mocnosťami, ktoré majú svoj zištný záujem na takejto samovražednej deštrukcii.

 

Často sa vynakladajú veľké finančné prostriedky na to, aby podobné ohniská nenávisti v konkrétnych štátoch vznikali a aby na základe jednoduchého pravidla; kde sa dvaja bijú, tretí víťazí, boli konečným víťazstvom občianskej vojny, či iného ničivého konfliktu nastrčené bábky tých, ktorí ho umelo vytvorili, podporili a financovali.

 

Takýmto majstrom v rozoštvávaní a v materiálnej i spoločenskej likvidácii iných národov sú napríklad USA, ktoré vyprovokovali konflikt na Ukrajine, v Sýrii a v mnohých iných krajinách.

 

O tom ale reč byť nemá, pretože nech už je vplyv svetových mocností na vnútorné dianie jednotlivých národov akékoľvek, vždy ide len o určitý spôsob navádzania a pokušenia. Pokušenia a navádzania k zlému, k nenávisti a k bratovražednému konfliktu.

 

A aj napriek tomu, že sa toto pokušenie a nabádanie deje veľmi sofistikovaným spôsobom, prostredníctvom rôznych neziskových organizácií, financovaných západnými mocnosťami, prostredníctvom elektronických a printových médií, či nejako inak, konečné rozhodnutie zostáva vždy iba v rukách daného národa. Iba na jeho voľbe záleží, či podľahne podnecovaniu k nenávisti, nevraživosti a násiliu.

 

Ak ale cielene vytvárané negatívne podnety dokážu zarezonovať s negatívnymi emóciami, ktoré tento národ v sebe prechováva, expanduje potom jeho nenávisť a zloba do vonkajšej podoby teroru a násilia. Avšak skutočná príčina deštrukčného chaosu, v ktorom sa onen národ zrazu ocitá je v prvom rade spojená s jeho vlastnou mentalitou a s jeho vlastným, negatívnym spôsobom myslenia. Jedine on sám je hybnou silou všetkých udalostí, ktoré ho stíhajú.

 

Aký má potom ale zmysel, keď ľudia utekajú preč z pekla, na ktorom sa takto spolu podieľali a ktoré oni sami takýmto spôsobom spolu vytvárali? A nie je vari celkom oprávnená obava z toho, že ak títo ľudia utečú k nám, vyvolajú podobný chaos, nenávisť a násilie aj u nás, pretože jeho skutočné a najhlbšie príčiny, to jest svoj deštruktívny a nenávistný spôsob myslenia si k nám do Európy prinesú so sebou? Nestane sa teda naše naivné, moderné, multikulturálne tolerantné rešpektovanie ich pravidiel, zásad a zmýšľania naozaj začiatkom chaosu a vzájomných stretov aj u nás?

 

Vraví sa, že je lepšie raz vidieť, ako sto krát počuť. Práve v tejto súvislosti si spomínam na istý obrázok, ktorý dokonale vystihoval všetko to, o čom hovoríme. Boli na ňom horiace ulice v pozadí a v popredí ľudia tmavšej pleti, hádžuci kamene. Pod obrázkom stál nápis: svoju krajinu sme si už zničili a teraz ideme k vám.

 

Je naozaj veľmi dôležité uvedomiť si, že rôznorodé konflikty v krajinách tretieho sveta majú mnoho príčin. V nemalej miere patrí medzi ne i umelé rozoštvávanie zvonka. Avšak hlavná príčina, aj napriek tomuto všetkému tkvie predsa len v mentalite a spôsobe myslenia každého národa samotného. Zjednodušene povedané, on sám si je na vine, pretože vo všetkom, čo ho stretá je on sám základnou hybnou silou. A to i napriek tomu, že svoj diel viny si nesú i tí, ktorí do jeho tlejúcej nenávisti a nevraživosti prilievali oleja.

 

A nie je snáď potom spravodlivé, že obyvatelia daného národa majú zostať doma, aby na vlastnej koži prežili všetko to nesprávne a strašné, čo sami prostredníctvom svojho negatívneho myslenia a prostredníctvom svojich nenávistí a nevraživostí priviedli k životu?

 

Každý z nás sa narodil na celkom konkrétne miesto na zemi, kde má za úlohu žiť. To netvrdím ja, ale duchovné zákonitosti, ktoré každému človeku určili jeho miesto na našej planéte práve tým, kde sa narodil. Ak ale určitý národ dospeje do chaosu a skazy a potom jeho príslušníci chcú z tejto skazy a z tohto chaosu, v ktorom sa nedá žiť ujsť, nevytvoria vari znovu rovnaký chaos aj tam, kam utečú? Nie je snáď potom nanajvýš spravodlivé, aby každý musel, hoci aj bolestne okúsiť to, čo prostredníctvom spôsobu vlastného myslenia vytváral, spolu formoval a tým dával do pohybu? A ak to splodilo a vyvolalo utrpenie, nemajú ľudia aj za cenu tohto utrpenia spoznať a pochopiť nesprávnosť toho, ako uvažovali a k čomu sa dali strhnúť? Ako potom môžu dospieť k pochopeniu? Ako sa môžu poučiť?

 

A nie je potom vari pomoc takýmto ľuďom miešaním sa do vyššej Spravodlivosti, ktorá dáva prežívať každému iba to, čo si zaslúži? Aby mohol na vlastnej koži pocítiť, že to, čo pestoval a prechovával vo svojom vnútri bolo zlé a preto to treba zmeniť?

 

Niet dôsledkov bez príčin! Ak trpíme, my sami sme tomu museli zavdať nejakú príčinu! A trpíme preto, aby sme túto príčinu vo forme negativity, ktorú prechovávame vo svojom vnútri poznali a odstránili. To znamená, aby sme podobným negatívnym, nenávistným, deštrukčným a povrchným spôsobom už nikdy nemysleli a tým viac už nikdy neformovali naše okolie do takejto podoby.

 

Čo dodať na záver? Snáď iba to, že osud každého jednotlivca i osud každého národa je dôsledkom jeho vlastného spôsobu myslenia a kvality hodnôt, ktoré uznáva. Vo vonkajších udalostiach, ktoré nás stíhajú má potom každý jednotlivec i každý národ spoznať, aký skutočne je. Ak prežíva niečo ťažkého a zlého musí vedieť, že príčinu toho má hľadať vo svojom vlastnom vnútri. V tom, akým spôsobom uvažoval a aké hodnoty uznával.

 

Riešením však v nijakom prípade nie je útek z toho, čo sme takýmto spôsobom vytvorili. Riešenie sa skrýva v prijatí osobnej zodpovednosti. V pochopení, akým spôsobom sme takéto niečo vytvorili a v prebratí zodpovednosti za to, čo sme vytvorili. Ak tomu chceme uniknúť a zmeniť to, musíme začať meniť sami seba! A ak začneme meniť vlastný, negatívny a deštruktívny spôsob myslenia v čosi oveľa konštruktívnejšie a pozitívnejšie, začnú sa postupne meniť k lepšiemu i naše vonkajšie pomery, ktoré sú vždy iba odzrkadlením našej vnútornej podstaty.

 

Tento princíp samozrejme platí i vo vzťahu k nášmu vlastnému národu. Nie je teda vôbec náhoda, v akých pomeroch sme nútení žiť. Ich príčinu preto hľadajme v kvalite vnútorného života národa a v hierarchii hodnôt, ktoré preferuje. Aj náš národ totiž prežíva presne to, čo si zaslúži a bude mať vždy iba takú vládu, akú si zaslúži.

 

Človeče, každý jediný, pozri sa pozorne do svojho vlastného vnútra, pretože jeho kvalitou určuješ to, ako sa budeš mať a v akých pomeroch budeš žiť! Pestuj preto vedome vo svojom vnútri iba dobro, čistotu, spravodlivosť a ušľachtilosť. A už vo svojom vnútri sa stráň každého zla, každej nečistoty, každej nespravodlivosti a každej nečestnosti. Lebo jedine takto môžeš vybudovať ty, alebo tvoj národ, pevný vnútorný základ toho, aby sa ti aj v každodennom živote dobre darilo.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

 

]]>
Je imigrácia odplata za ničenie iných národov? Mon, 14 Mar 2016 17:57:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/646/je-imigracia-odplata-za-nicenie-inych-narodov http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/646/je-imigracia-odplata-za-nicenie-inych-narodov Milan Šupa Milan Šupa  

 

Skúsme však účinky tohto Zákona rozmeniť na drobné a ukázať si, ako sa prejavuje predovšetkým vo vzťahu k súčasnej, západnej civilizácii.

 

Ako vieme z histórie, mnohé štáty Západu mali svoje kolónie. Zo kolónií odčerpávali materiálne, prírodné, ale i ľudské zdroje. Ovládanie a bezohľadné profitovanie z iných bolo totiž hlavným cieľom kolonializmu.

 

Po jeho páde sa však žiaľ veľa nezmenilo. Zmenila sa len forma, zatiaľ čo podstata zostala rovnaká. Ovládanie druhých štátov a odsávanie ich zdrojov pokračovalo formou kolonializmu ekonomického. Ekonomicky silné národy, to znamená pôvodné koloniálne veľmoci ovládli silou svojho kapitálu štáty ekonomicky slabšie. Do svojho vlastníctva získali všetky strategické podniky a surovinovou základňou. Nakoniec nemusíme chodiť ani tak ďaleko, pretože aj u nás sa udialo to isté, ibaže o trochu jemnejšou formou.

 

V nedávnej dobe sme boli taktiež svedkami toho, ako sa takzvané vyspelé Európske národy spolupodieľali na likvidácii Líbye, jedného z najprosperujúcejších afrických štátov, ktorý sa v súčasnosti nachádza v absolútnom chaose a rozvrate. Veľmi podobné je to aj v Sýrii, kde Európa opäť nemá čisté ruky a podporuje takzvanú umiernenú opozíciu, ktorá síce vraždí, popravuje a odrezáva hlavy, ale pre Európu prijateľným, umierneným spôsobom.

 

Takáto je žiaľ realita súčasného sveta, v ktorom sa ten silnejší snaží najrozličnejšími spôsobmi ovládnuť slabšieho a profitovať z neho.

 

Avšak nech už mocné národy sveta zdierajú akokoľvek sofistikovaným spôsobom národy slabšie a vcelku sa to považuje za prirodzené a normálne, nie je možné, aby niečo takýmto spôsobom zvrhlého uniklo pôsobeniu duchovných Zákonov univerza. A celkom osobitne na začiatku spomínanému, železnému Zákonu spätného účinku, ktorý pôsobí presne v duchu slov: čo kto zaseje, to aj bezpodmienečne zožne.

 

A teraz si skúsme položiť otázku: čo asi musí jedného dňa zožať ten, kto zdiera a zotročuje iných? Kto sa ich snaží ovládať, aby z nich mohol profitovať? Kto sa neváha spolupodieľať na rozvrate štátov len preto, aby na tom ekonomicky, či mocensky získal?

 

Kto seje skazu, drancovanie, ožobračovanie a rozvrat, musí na základe spravodlivého Zákona spätného účinku sám skôr, alebo neskôr zožať - čiže zažiť vlastnú skazu, vlastné ožobračovanie, vlastné drancovanie a vlastný rozvrat. No a práve v súčasnosti začína byť Európa prostredníctvom imigrácie konfrontovaná so žatvou vlastnej sejby. Za jej rozvrat, rozsievaný po svete sa k nej približuje rozvrat jej vlastný.

 

Veľa sa napríklad hovorí o tom, že imigrácia je riadený proces. Že ide o dielo dobre organizovaných priekupníckych bánd, ktoré na tom bohatnú. Hovorí sa tiež, že ide o proces organizovaný USA za účelom destabilizácie Európy. Mohli by se samozrejme ešte dlho špekulovať o tom, kto stojí za imigráciou tak masových rozmerov, ktorá vykazuje všetky znaky organizovanosti, avšak skutočnou a najhlbšou príčinou, ktorá je rozhodujúcim hybným momentom celého diania je Zákon spätného účinku. Ide o účinok zákona akcie a reakcie, kedy na základe predchádzajúcej akcie prichádza zodpovedajúca reakcia.

 

Veľkou otázkou však zostáva, čo s tým? Ako sa vlastne k imigrácii postaviť a akým spôsobom ju správne riešiť?

 

V prvom rade by malo dôjsť predovšetkým k hlbokému pochopeniu toho, o čo tu vlastne ide. K pochopeniu toho, že jednotlivci, ale i celé národy nemôžu nikdy beztrestne robiť iným to, čo nechcú, aby iní robili im. Ak totiž niečo takéto iným robiť budeme, Zákon spätného účinku nám to musí raz nevyhnutne vrátiť.

 

Z tohto dôvodu by sme teda mali zmeniť vzorec svojho správania. Mali by sme sa už konečne naučiť vidieť v každom človeku takého istého človeka, ako sme my samotní a podľa toho sa k nemu aj správať. A to tiež znamená, že aj v iných národoch by sme sa mali naučiť vidieť národy s rovnakými právami, ako sú tie naše.

 

Jednoducho povedané, mali by sme sa už konečne naučiť skutočnej ľudskosti a vzájomnej, rovnoprávnej koexistencii národov. Mali by sme sa už konečne naučiť jednať s inými, zaobchádzať s inými a správať sa k iným tak, ako chceme, aby iní jednali s nami a zaobchádzali s nami. Lebo v železných Zákonoch tohto univerza nemôžeme vo vzťahu k sebe samým očakávať nič iného, ako iba to, čo sme my sami rozsievali vo vzťahu k iným.

 

Ak sa chce Európa zachrániť, musí nevyhnutne zmeniť spôsob vlastnej sejby, pretože jej drancujúci prístup k iným národom vyvolal imigráciu, ktorá prináša v neodvratnom spätnom účinku realitu drancovania na jej vlastné územie.

 

Skutočná pomoc európskych národov imigrantom má spočívať predovšetkým v pomoci krajinám, z ktorých imigranti prichádzajú. Má spočívať v snahe o úpravu životných pomerov týchto krajín do takej miery, aby sa tam mohli imigranti čo najskôr vrátiť.

 

Ak totiž budeme prijímať imigrantov, ale nezmeníme svoj drancujúci prístup ku krajinám tretieho sveta, ktorý imigráciu plodí a vytvára, nič sa tým nevyrieši, pretože oná prvotná príčina zla, skrývajúca sa v princípe drancovania a zdierania iných zostane stále aktívna. Prijímanie utečencov je za takýchto okolností len akýmsi uspokojovaním zlého svedomia, avšak bez skutočnej ochoty riešiť podstatu celého problému, ktorým je práve drancujúci prístup k iným národom. A to či už prostredníctvom priamej vojenskej sily, alebo nepriamo, ale rovnako ničivo prostredníctvom sily ekonomickej. Vyzerá potom až smutno smiešne, keď na jednej strane chceme síce imigrantom pokrytecky pomáhať, ale na druhej strane nechceme upustiť od zločinného systému, ktorý imigrantov a imigráciu produkuje.

 

Avšak za drancovanie sa Európe v Zákone spätného účinku nemôže dostať nič iného, ako drancovania. Toho sa v blízkej dobe budeme musieť stať žiaľ svedkami, ak sa Európa čo najskôr nezmení.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

 

]]>
Blud multikulturálnej spoločnosti! Sun, 21 Feb 2016 18:11:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/ostatne/639/blud-multikulturalnej-spolocnosti http://novinar.sk/clanok/ostatne/639/blud-multikulturalnej-spolocnosti Milan Šupa Milan Šupa  

 

Existuje však aj iný pohľad na život. Pohľad nie len zdola, od hmoty, ale tiež zhora, z ducha. Pohľad, predstavujúci určitú nadstavbu nad vnímaním väčšiny ľudí, neschopných ani len vo svojom myslení prekročiť hranice hmoty.

 

No a z tohto duchovného pohľadu sa multikulturalizmus javí úplne inak, pretože práve duchovné Zákonitosti určujú každému človeku miesto na zemi. A síce miesto jeho pozemského zrodenia, kde má žiť, pôsobiť, rozvíjať sa a duchovne rásť.

 

Je to dej, prebiehajúci na základe veľkého vesmírneho Zákona rovnorodosti, ktorého prostredníctvom je rovnaké priťahované k rovnakému. Vyjadrením účinkov tohto Zákona je i známe úslovie: vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.

 

Reálne to znamená, že jednotlivé národy našej planéty predstavujú určité stupienky veľkej školy života. Predstavujú určité stupne zrelosti, poskytujúce priestor pre rozvoj ľudských duší, z ktorých každá sa rodí do celkom konkrétneho národa práve na základe Zákona rovnorodosti.

 

Celkom jednoducho si to môžeme predstaviť ako základnú školu s ročníkmi od jedna do deväť. Každé dieťa, nachádzajúce sa vo svojom osobnostnom vývoji na úrovni prvého ročníka je automaticky zaradené do prvého ročníka, každé dieťa, osobnostne zrelé do druhého ročníka je zaradené do druhého ročníka a tak ďalej.

 

Na základnej škole nikoho ani len nenapadne vytvárať triedy, ktoré by boli zmesou žiakov všetkých ročníkov. Z toho by predsa nemohlo vzísť nič dobrého.

 

Avšak žiaľ, vo veľkom celosvetovom meradle jednáme práve takýmto spôsobom a prostredníctvom multikulturalizmu vytvárame čosi, čo je zmesou najrozličnejších národov a teda nesúrodou zmesou najrozmanitejších úrovní zrelosti. Tým vytvárame nerovnorodý chaos, ktorý nie je prínosom pre nikoho zo zúčastnených.

 

Ak teraz začnete hľadať nejaké dôvody, potvrdzujúce že multikulturalizmus má predsa len svoje výhody, budú to vždy, tak ako už bolo spomenuté na začiatku, iba dôvody, zohľadňujúce hmotné, materiálne a teda obmedzené hľadisko. Z duchovného hľadiska je to však chaos, ktorý neprináša nič dobrého. Chaos, ktorý sa prieči veľkému vesmírnemu Zákonu rovnorodosti, pretože multikulturalizmus je snahou o spájanie nerovnorodého. Je snahou o spájanie ľudí najrozličnejších a najrozmanitejších úrovní duchovnej zrelosti.

 

Správne je však jedine to, čo je prirodzené! A čo je prirodzené určujú duchovné Zákonitosti univerza. Vo vzťahu k jednotlivým národom našej planéty to znamená, že majú zostať vzájomne nepomiešané a národne konzistentné. Každý z nich sa má vyvíjať svojim vlastným spôsobom. Každý má stavať na svojej vlastnej jedinečnosti a výnimočnosti. Každý má zostať samým sebou. Nemá kopírovať iných a snažiť sa byť ako iní.

 

I osobnosť každého človeka je predsa iná. Každý by mal byť preto samým sebou a nemal by napodobňovať iných. Rovnako má i každý národ zostať samým sebou a nemá sa opičiť po druhých.

 

Prečo je to tak a nie inak si ukážme na dvoch príkladoch.

 

Ak niekto kupoval svojim deťom plastelínu vie, že čisto nová sa skladá z viacerých farieb. Červenej, žltej, modrej, zelenej a tak ďalej.

 

Ak sa ale dieťa s plastelínou dlhšiu dobu hrá, farebné kúsky sa vzájomne premiešavajú, až napokon po určitom čase vznikne akási jednoliata hnedá masa, ktorá nie je na prvý pohľad príliš vábivá a ktorá v sebe pohltila všetku predchádzajúcu sviežosť čisto nových, farebných kúskov plastelíny.

 

No a čosi veľmi podobného sa deje aj s príslušníkmi jednotlivých národov pri vytváraní multikulturálnych zmesí. Tvárlivosť plastelíny je podobná tvárlivosti ľudských duší, ktoré sa miesia s rozmanitými vplyvmi, čoraz viacej strácajú svoj pôvodný farebný odtieň a transformujú sa do jednoliatej multikulturálnej masy. Tým zaniká pôvodná, prirodzená pestrosť a vzniká konformná šeď. V multikulturálnom guláši je obsiahnuté všetko, pričom to všetko sa postupne a nebadane pretvára v nič. Sviežosť najrozličnejších odtieňov rôznorodosti totiž pomaličky pohlcuje multikulturálne jednoliata masa.

 

Alebo iný príklad. Mnohí chodia radi do prírody, kde môžu načerpať posilu a osvieženie. Predstavme si trebárs letnú lúku plnú kvetov. Nachádzajú sa na nej kvety najrozličnejších tvarov, veľkostí, vôni a farieb, čo značí, že podstatou krásy, ktorá nás v prírode tak osviežuje je pestrosť a mnohorakosť.

 

Ako je teda vidieť, evolučný vývoj nesmeroval ku konformite, ale k pestrosti. Prakticky to znamená, že tu dnes nemáme iba jediný druh kvetu, ktorý by bol akýmsi súhrnom všetkých doterajších kvetov, doposiaľ jestvujúcich na zemi. Naopak, evolučný vývoj smeroval rozmanitosti a mnohorakosti druhov, pričom tieto druhy zostávajú vždy čisté a vzájomne sa nemiešajú.

 

No a presne rovnako je to aj so všetkými národmi našej planéty. Každý z nich je celkom osobitým kvetom, ktorý prispieva do krásy a obohatenia celku práve svojou vlastnou, špecifickou vôňou, farbou, tvarom i veľkosťou. Národy zeme majú zostať rozdielne, pretože správny rozvoj ľudskej civilizácie má sledovať cestu prirodzenosti.

 

Ak sa ale ľudia začnú vzďaľovať od prirodzenosti, ak sa domnievajú byť múdrejšími než to, čo je prirodzené a teda normálne, ak začnú vytvárať a preferovať veci neprirodzené, ak začnú v rozpore s veľkým vesmírnym Zákonom rovnorodosti presadzovať chaos nerovnorodých multikulturálnych zmesí, skôr alebo neskôr budú musieť bolestivo spoznať, že to nie je cesta k rozkvetu a rozvoju, ale cesta ku konfliktom, problémom a možno až tragickým spoločenským stretom.

 

Súhrnne vyjadrené, každého človeka ako jednotlivca i všetky národy zeme môže vnútorne, kultúrne, ale i hmotne povzniesť iba to, čo korešponduje s duchovnými Zákonmi univerza. Všetko ostatné nám musí z dlhodobého hľadiska privodiť škodu, a to aj vtedy, ak by sa to z krátkodobého rozumového hľadiska aj javilo ako pozitívne.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

 

]]>
Konšpirácie! Prečo viacmenej áno? Wed, 30 Dec 2015 18:03:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/ostatne/628/konspiracie-preco-viacmenej-ano http://novinar.sk/clanok/ostatne/628/konspiracie-preco-viacmenej-ano Milan Šupa Milan Šupa  

V tejto oblasti je možné nájsť množstvo najfantastickejších tvrdení, poriadne pritiahnutých za vlasy, ktoré musí človek po reálnom zvážení zavrhnúť ako nezmysel. Avšak aj napriek tomu má konšpiratívny postoj k realite nášho sveta svoje opodstatnenie. Lebo žiaľ, svet je naozaj plný neuveriteľného pokrytectva a takmer všetko, čo sa navonok javí určitým spôsobom, nie je vôbec takým v skutočnosti a vo svojej najskrytejšej podstate. Žijeme totiž v realite, ktorá je často iba vonkajšou fasádou a až za ňou sa skrýva skutočná pravda, ktorú má oná fasáda maskovať a ukrývať.

 

Už v evanjeliách môžeme nájsť svedectvo o tom, že na zemi sú mnohé skutočnosti iné, než ako sa javia navonok. Ježiš raz napríklad riekol zákonníkom a farizejom: Ste ako obielené hroby, navonok honosné a majestátne, avšak vo vnútri plné hniloby a nečistoty.

 

A spomenuté Ježišove slová majú omnoho širšiu platnosť. Majú charakter všeobecný a vzťahujú sa na všetky vonkajšie deje a skutočnosti našej reality, plnej pokrytectva.

 

V súčasnosti je možné rozdeliť svet médií do dvoch základných kategórií. Na média väčšinového, čiže mainstreamového chrakteru a na média menšinové, ktoré sú často označované ako konšpiračné.

 

Väčšinové, mainstreamové médiá opisujú vonkajšiu realitu a celkové dianie v spoločnosti ako to jediné a smerodatné. Veci, skutočnosti, fakty a javy sú podľa nich také, akými sa javia na prvý pohľad. Realita je teda taká, akú ju vidíme navonok, ako sa o nej píše v oficiálnych novinách, ako ju zobrazujú v televízii a ako sa o nej hovorí v rozhlase. Nič tajomného, skrytého a nedopovedaného za ňou nie je.

 

To je jedna poloha vnímania skutočnosti. No a pretože v podstate nevyžaduje nijakú zvýšenú duševnú, ani intelektuálnu námahu, iba pohodlné prijímanie vecí tak, ako sú navonok prezentované, patrí podobný druh médií k väčšinovým. Nejde v nich teda ani tak o kvalitu, ako skôr o dokonalú ústretovosť voči povrchnosti a duševnej lenivosti ľudí, ktorí sa pre svoju pohodlnosť nechcú a nemajú chuť nad vecami hlbšie zamýšľať. A práve takýto jednoduchý a nekonfliktný pohľad sa im ponúka v takzvaných väčšinových médiách.

 

Určite by bolo krásne, a tak by to napokon aj malo byť, aby sa veci aj navonok javili takými, akým v skutočnosti sú. Avšak žiaľ, realita je iná, pretože naša planéta je planétou pokrytcov, ktorí za cielene budovanou vonkajšou fasádou rafinovane skrývajú svoje skutočné úmysly. Žiaľ, toto je skutočnou realitou našej zeme a je nesmierne naivným, alebo snáď príliš lenivým a príliš pohodlným každý, kto vsádza na prvoplánovosť vecí, javov a skutočností.

 

Pozitívnym prínosom konšpiračných teórií je to, že nútia ľudí premýšľať a pozerať sa trochu hlbšie pod povrch. Že ich nútia skúmať a uvažovať o tom, že by predsa len mnohé mohlo byť úplne inak, než ako sa javí navonok.

 

Negatívom konšpiračných teórií a konšpiračného prístupu k životu však je, že sa ich autori a priaznivci nechávajú unášať až do fantastična a nereálnosti, odporujúcej zdravému rozumu. A preto sa môže stať, že človek, ktorý prehliadol povrchnosť a plytkosť prvoplánového, mainstreamového prístupu k realite môže upadnúť do druhého extrému a síce, do fantastických, nereálnych a premrštených konšpiračných teórií. Oni sú totiž práve tým, čo často a celkom oprávnene kazí povesť všetkého, čo sa spája s pojmom konšpirácia.

 

Pri pohľade do slovníka cudzích slov nájdeme slovo konšpirácia vysvetlené ako sprisahanie. A je to naozaj tak, pretože ide o sprisahanie proti pravde. Sprisahanie voči tomu, čo sa navonok javí určitým spôsobom, avšak v skutočnosti to tak vôbec nie je. Ide len o vonkajšiu zásterku, vonkajšiu fasádu, za ktorou sa skrýva niečo úplne iné.

 

Konšpirácia teda znamená sprisahanie voči pravde a zároveň i sprisahanie voči ľuďom, ktorí sú vedome podvádzaní a klamaní. A vskutku, sme žiaľ podvádzaní najrozličnejšími spôsobmi. A takmer všade a na každom kroku. Pre názornosť si uveďme aspoň zopár príkladov.

 

Trebárs politika a ľudia v nej. Každý z nich hlása svoju oddanosť národu a štátu, avšak mnohí sú v skutočnosti oddaní iba sami sebe a svojim vlastným záujmom.

 

Čo je teda pravda? To, čoho majú politici plné ústa, alebo to, ako v skrytosti svojho vnútra zmýšľajú a skutočne jednajú?

 

Ďalej sa trebárs pozrime na princíp voľného trhu. Je ospevovaný ako jeden zo základných predpokladov hospodárskeho vzostupu. Aby mohli všetky národy našej planéty hospodársky napredovať, musia otvoriť svoje ekonomiky princípu voľného trhu. A zázračný voľný trh, spojený so slobodnou hospodárskou súťažou všetko vyrieši. To je oficiálna mienka.

 

Ale všimnime si, že najväčšími zástancami tejto tézy sú predovšetkým ekonomicky silné štáty, ktorých silný ekonomický potenciál musí doslova prevalcovať a ovládnuť ekonomicky slabšie štáty v prípade, že im plne otvoria svoju ekonomiku. Ide o niečo podobného, ako keby sa napríklad v boxe trvalo na zrušení jednotlivých váhových kategórií, čo by znamenalo, že boxeri najťažších váhových kategórií by museli doslova zmiesť z ringu všetkých ostatných.

 

Bolo by ale ich víťazstvo férové? A predsa sa v oblasti ekonomickej súťaže niečo takéhoto, absolútne neférového za férové považuje. A prečo? Lebo to vyhovuje najsilnejším!

 

Otázka teda znie: Má presadzovanie princípu voľného trhu naozaj slúžiť pokroku národov, ako sa to vo všeobecnosti prezentuje, alebo naopak, ide o skrytý nástroj, určený na podmaňovanie si a ovládnutie slabších silnejšími?

 

Aká je skutočná pravda?

 

Ale vzdiaľme sa od politiky a vezmime si trebárs také jablká, o ktorých všetci vravia, aké sú zdravé. Ale nie je jablko, ako jablko! Je totiž veľký rozdiel medzi jablkami dopestovanými doma vo vlastnej záhrade a napríklad medzi jablkami, dopestovanými v sadoch pri diaľniciach v Taliansku, ktoré sú chemicky ošetrované približne dvadsať krát za sezónu. Pri chemickom rozbore je v nich možné nájsť stopy po dvanástich druhoch pesticídov. Je teda naozaj pravda, že jablká sú zdravé? Alebo naopak, je konšpiračnou lžou, že mnohé z toho čo jeme, je otrávené chemickými jedmi?

 

A podobným spôsobom by sa dalo pokračovať donekonečna a vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Lebo žiaľ, naša planéta je planétou lži a pokrytectva. Planétou sprisahania voči pravde a realite, ktorá spôsobom, akým je prezentovaná žiadnou pravdou nie je, pretože sa za ňou zvyčajne skrýva účelová lož.

 

A tento systém lží môže na našej zemi fungovať preto, lebo väčšina z nás je príliš pohodlná na to, aby sme veci hlbšie skúmali a uvažovali nad nimi. Bohato nám stačí to prvoplánové, čo sa nám pohodlne ponúka.

 

Ľudia sú klamaní preto, lebo klamaní byť chcú. A pre svoju povrchnosť a plytkosť si potom ani nič iné nezaslúžia!

 

Za prínos konšpiračných teórií možno preto považovať snahu prebudiť ľudí z nedôstojnej letargie a prinútiť ich rozmýšľať. Treba si ale dávať pozor, aby sme neupadli do druhého extrému nekritickej fantastiky, snažiacej sa hľadať konšpirácie všade a za každú cenu. Naše prebudené, kritické a zvažujúce myslenie, ako i cítenie by nás však malo ochrániť od akýchkoľvek extrémov.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

 

]]>
Prečo vládne svetu útlak a neprávo Mon, 30 Nov 2015 18:01:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/ostatne/620/preco-vladne-svetu-utlak-a-nepravo http://novinar.sk/clanok/ostatne/620/preco-vladne-svetu-utlak-a-nepravo Milan Šupa Milan Šupa  

Malé národy majú iba dve voľby. Buď sa stanú vazalmi dobrovoľne, a to prostredníctvom USA financovaných a riadených, akože demokratických revolúcií, alebo nedobrovoľne, a to prostredníctvom priamej vojenskej intervencie.

 

Odolať môžu iba silné národy, ktoré sa na jednej strane dokážu vyhnúť vlastnej vnútornej destabilizácii, riadenej prostredníctvom veľvyslanectiev USA v daných štátoch, prostredníctvom rôznych mimovládnych organizácií a podobne. Na druhej strane sú to národy, ktorých vojenský potenciál nedovolí USA a ich západným spojencom šíriť ich typ demokracie prostredníctvom bombardovania a vojenskej sily.

 

Okrem toho ale existuje iná skupina ľudí, ktorá považuje za potencionálneho svetového hegemóna Rusko. Rusko, kde podľa ich názorov v súčasnosti vládne diktatúra a nesloboda.

 

Ďalším veľkým svetovým hráčom je Čína. Čína patrí k jedným z notoricky najznámejších potlačovateľov ľudských práv, čo však USA, Európskej únii, ani Rusku nebráni v čulej hospodárskej a obchodnej spolupráci.

 

Všade, kde sa len pozrieme je teda vidieť útlak, nespravodlivosť a porušovanie ľudských práv. Milióny ľudí žijú pod stálym ekonomickým tlakom, bohatí čoraz viacej utláčajú – chudobných, aby sa na ich úkor stali ešte bohatšími. Stále viac sa stupňujú požiadavky a zvýšené nároky na zamestnancov, oficiálne nazývané racionalizáciou.

 

Na človeka dneška teda zo všetkých strán dolieha útlak. Veľkou otázkou však zostáva, kto za to môže? USA? Rusko? Kapitalizmus? Kríza? Zbohatlíci a finančné skupiny? Kto z nich je skutočným pôvodcom útlaku súčasného človeka? Kto nesie hlavnú vinu?

 

Pravda zvyčajne bolí! Pravda býva totiž trpká. No a touto pravdou je skutočnosť, že nikto a nič z toho, čo bolo menované nie je hlavnou príčinou nášho útlaku. Nie je to ani USA, ani Rusko, ani kapitalizmus, ani kríza, ani zbohatlíci, ani finančné skupiny. Tým nemá byť povedané, že prostredníctvom nich na nás nedolieha útlak, ale oni nie sú hlavnou príčinou. Oni sú len dôsledkom! Dôsledkom príčiny, ktorá tkvie hlboko v ľuďoch samotných! Dôsledkom príčiny, ktorá splodila týchto strojcov útlaku.

 

Podstata totiž spočíva v tom, že jediné, čo môže človeku zaručiť skutočnú slobodu je sloboda ducha! Sloboda jeho ducha, usilujúceho sa nahor! Nahor, smerom k výšinám! Smerom k Bohu!

 

Skutočne slobodný je teda len človek, ktorý usiluje k Bohu a snaží sa o život podľa tých najvyšších duchovných ideálov, ktorými sú česť, dobro a spravodlivosť. Skutočne slobodným je len človek, ktorý usiluje k Bohu prostredníctvom života podľa jeho Vôle a jeho Zákonov.

 

Kto takto nejedná, stráca slobodu! Stáva sa z vlastnej vôle neslobodným! Zneslobodzuje totiž svojho ducha, ktorý v ňom túži po Svetle. A táto jeho vlastná vnútorná nesloboda, toto jeho vlastné spútanie ducha v jeho rozlete je onou nepoznanou, pravou príčinou jeho vonkajšej neslobody. Lebo na základe tejto vnútornej neslobody sa postupne formujú vonkajšie a viditeľné dôsledky, ktoré prostredníctvom útlaku zneslobodzujú ľudí navonok.

 

Z vnútornej neslobody človeka, z vnútornej neslobody jeho ducha, ktorému je trvalo bránené v jeho prirodzenom pohybe smerom nahor, práve z takejto dobrovoľnej vnútornej neslobody vyrastá košatý strom veľkého množstva vonkajších neslobôd, ktoré ľudí gniavia.

 

Medzi obľúbenú argumentácia materialistov a ateistov patrí tvrdenie, že oni sa predsa tiež snažia o dobro, spravodlivosť a čestnosť bez toho, že by k tomu potrebovali Boha.

 

Ak je pravdou, čo o sebe tvrdia, môžu byť považovaní za dobrých ľudí, avšak žiaľ, už nie za ľudí duchovne slobodných. Nie sú duchovne slobodnými, pretože ich duch je utlačovaný a potlačovaný nesprávnym nazeraním na realitu. Ich rozum, reprezentovaný ateistickým a materialistickým názorom na život totiž potlačuje ich ducha a zamedzuje mu voľný, slobodný vzlet smerom k výšinám. Smerom k Bohu. A práve v tejto rozumom spôsobenej neschopnosti napĺňať potreby vlastného ducha sa skrýva jeho útlak a zneslobodenie.

 

Áno, človek môže byť utlačovaný najrozličnejšími spôsobmi. Najrozličnejšími spôsobmi môže činiť neslobodným svojho vlastného ducha. Môže tak činiť svojim materializmom a ateizmom. Môže tak činiť tvrdošijným zotrvávaním vo svojich chybách a nedostatkoch. Môže tak činiť upnutím sa na nesprávne postoje a názory. Môže tak činiť svojou nečestnosťou, nespravodlivosťou a zlom. Môže tak činiť svojim upnutím sa na dogmy a scestné duchovné učenia.

 

Týmito a mnohými inými podobnými vecami sa človek sám vnútorne zneslobodzuje, pretože nimi zamedzuje rozletu svojho ducha, túžiaceho po výšinách, po dobre a ušľachtilosti.

 

A tento vnútorný útlak, v ktorom dobrovoľne žije väčšina ľudí dáva rozhodujúci podnet k postupnému formovaniu sa, a nakoniec i sformovaniu sa útlaku vonkajšieho. A tak, v logickom chode diania sa nakoniec to vnútorné zhmotní navonok. Vnútorný útlak ducha sa premietne do útlaku vonkajšieho.

 

Avšak to vonkajšie, čo nás tiesni nie je príčinou! Je len nevyhnutným dôsledkom skutočnej príčiny, ktorou je naše dobrovoľné spútanie ducha.

 

Dovtedy, kým sa človek nestane duchovne slobodným a nezačne smerovať k Bohu, k naplňovaniu jeho Vôle a jeho Zákonov, teda tam, kam v ňom túži kráčať jeho duch, dovtedy ho budú utláčať všetci vonkajší utláčatelia, pretože on sám trestuhodne utláča vlastného ducha.

 

Bolo totiž napísane: „Oko za oko, zub za zub!“

 

Tieto slová nehovoria o ničom inom, ako o spravodlivom Zákone spätného účinku, ktorý v praxi znamená, že za zlo sa nám nevyhnutne navráti zlo, za nečestnosť budeme sami postihnutí nečestnosťou, za nespravodlivosť sa aj nám dostane nespravodlivosti a za útlak útlaku! To, čo človek prechováva v skrytosti svojho vnútra, to, aký vnútorne naozaj je, to ho bude napokon biť navonok! Taká je Spravodlivosť Najvyššieho, ale zároveň aj jeho Láska. Láska, spočívajúca v tom, že pod bolestnými údermi zvonka má človek spoznať, aký v skutočnosti vnútorne je. Má spoznať, aké omyly a chyby skrýva vo svojom vnútri. Vonkajšie údery osudu mu to často napomáhajú rozpoznávať až príliš rukolapným spôsobom.

 

Ak teda trpíme útlakom, najmenšiu mieru viny za to nesú jeho strojcovia a uskutočňovatelia, pretože najväčšiu mieru viny za to nesieme my samotní! Lebo útlakom vlastného ducha sme si zasiali a živíme útlak vonkajší, ktorý nás tiesni a nedopraje nám voľne dýchať.

 

Zbaviť sa ho môžeme len vtedy, ak sa zbavíme jeho vnútornej príčiny. Ak sa ale vnútornej príčiny nezbavíme, môžem donekonečna bojovať proti všetkým našim utláčateľom a nič na tom nikdy nezmeníme. To, čo zmeníme budú vždy len vonkajšie formy. Ak totiž odstránime jedných, na ich miesto prídu druhí. Ak zmeníme jeden systém, upadneme do útlaku systému druhého, pretože my sami sme sa vnútorne vôbec nezmenili. A preto sa nám v zmysle Zákona: „oko za oko, zub za zub“ bude za našu vnútornú neslobodu dostávať neslobody vonkajšej.

 

Bolo by však veľkým omylom vidieť v našich utláčateľoch akýchsi uskutočňovateľov Vôle Najvyššieho. Tak to nie je! Utlačovanie iných je zločinom, na ktorý sa je treba pozerať v zmysle Ježišových slov, určených Judášovi: Syn Boží síce kráča cestou, ktorou ísť musí, ale beda každému, kto ho zrádza. Veru hovorím vám, bolo by pre neho bývalo lepšie, keby sa nebol vôbec narodil.

 

Ak prispôsobíme tieto slová našej téme, budú znieť asi takto: Vonkajší útlak je nevyhnutným dôsledkom útlaku vnútorného, ktorým si ľudia samotní spútavajú a zneslobodzujú vlastného ducha. Beda však všetkým utláčateľom, pretože dôsledky ich zvráteného konania, ktoré im raz Božia Spravodlivosť vrhne do tváre, budú musieť byť pre nich zničujúce.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>
Čo zastaví upadajúcu spoločnosť? Mon, 09 Nov 2015 19:18:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/ostatne/606/co-zastavi-upadajucu-spolocnost http://novinar.sk/clanok/ostatne/606/co-zastavi-upadajucu-spolocnost Milan Šupa Milan Šupa  

Avšak aj napriek značnému množstvu takýchto ľudí v každom povolaní a v každom druhu činnosti, náš svet i Európska únia nie sú nikdy ďaleko od novej recesie a novej finančnej krízy. Napriek všetkým týmto ľuďom, ktorí sú neraz rôznymi vedúcimi pracovníkmi a podnikateľmi, uplatňujúcimi svoje prísne nároky na podriadených nám neustále niečo hrozí.

 

Ani politici nie sú schopní nájsť nejaké východisko a nejakú bezpečnú cestu dlhodobejšieho a trvalejšieho rozvoja. Z času na čas sa aj začne zdať, že sa veci upravili a že už snáď bude všetko v poriadku, avšak žiaľ nikdy to dlho nevydrží. Znenazdajky sa vždy vyskytne niečo, čo dočasnými úspechmi náhle zakolíše a my opäť padáme do problémov. Opäť je na dosah ruky kolaps a zrútenie.

 

Nie, celkový stav nie je vôbec ružový a za danej situácie oprávnene vyvstáva zásadná otázka: Prečo? Prečo je tomu tak a ako je to vôbec možné? Ako je možné, že tento svet, plný ľudí, doslova ako sa vraví zažratých do svojej profesie, ľudí vzdelaných a inteligentných, ľudí tvrdo a až takmer do úmoru pracujúcich, ako je možné, že tento svet sa aj napriek tomuto všetkému permanentne ocitá na pokraji veľkých problémov?

 

Ako je možné, že to nedokáže vyriešiť ani kapitál, ani voľný trh, ani nijaká politická sila? Ako je možné, že nepomáha ani vzdelanie, ani húževnatosť, ani pracovitosť? Ani veda, ani technika? Prečo sa nikdy nedá dôjsť k trvalému zlepšeniu, ktoré by bolo dlhodobé a my by sme si konečne všetci vydýchli? Kde sa skrýva zásadná chyba? Čo dôležitého prehliadame a zanedbávame?

 

Áno, to je tá najzásadnejšia otázka! Niečo veľmi dôležitého nám musí unikať. Ale čo je to?

 

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Až tak jednoduchá, že je pre svoju jednoduchosť neakceptovateľná a neprijateľná prekomplikovanými ľuďmi dneška.

 

Tou zásadnou vecou, nami tak veľmi zanedbávanou sú totiž hodnoty. Hodnoty, na ktorých stojí ľudskosť a celé človečenstvo. Sú to základné ľudské a morálne hodnoty. Na nich bola vybudovaná civilizácia a oni tvoria jej piliere. Ak sú zanedbávané a ak sa od nich upúšťa, potom celkom zákonite nemôže dochádzať k ničomu inému, ako ku kolísaniu a kolabovaniu spoločnosti, ktorá paradoxne sama intenzívne pracuje na postupnej deštrukcii pilierov, na ktorých stojí. Nie je to nič iného, ako ono povestné, krátkozraké pílenie si konára pod samým sebou.

 

Každá spoločnosť a každý systém je totiž odsúdený k postupnej deštrukcii a konečnému zrúteniu vtedy, keď dospeje k devalvácii skutočných hodnôt. Keď dopustí, že podvod a klamstvo sa vyplatia viac, ako česť a spravodlivosť. Keď dopustí, že jednoduchosť a skromnosť je nahradená chamtivosťou a snahou mať stále viac. Keď dopustí, že ľudskosť je nahradená bezohľadnosťou. Keď dopustí, že dobro je nahradené zlom, ktoré sa na dobro iba hrá. Keď dopustí, že duchovné snaženie a duchovný rozmer bytia sú nahradené snahami iba čisto o hmotné a materiálne. Keď zmysel ľudského bytia, spočívajúci v dosiahnutí veľkosti pravého človečenstva nahradí túžbou iba po bezbrehom užívaní si. Keď ľudskú čistotu, ušľachtilosť a vznešenosť nahradí tolerovaním nízkosti, zvrhlosti a vyzdvihovaním pudov. Keď požiadavku vážneho, hlbokého samostatného uvažovania nahradí preferovaním plytkého a povrchného spôsobu myslenia. Keď vzdelanie a získavanie rozumovej zdatnosti povýši nad výchovu k pevnému ukotveniu v mravnosti a morálke. Keď viac finančne ohodnocuje tých, ktorí nevytvárajú nijaké hodnoty, alebo iba hodnoty neraz diskutabilného charakteru, ako tých, ktorí hodnoty skutočne vytvárajú. Keď stavia do popredia prázdnych a veľkohubých tárajov nad skutočne vnútorne hodnotných ľudí. Keď človek, ktorý má veľa peňazí, bez ohľadu na to, ako k ním prišiel, stojí na priečkach spoločenského rebríčka vyššie ako ten, ktorý má síce peňazí menej, ale živí sa čestne a poctivo.

 

Naša spoločnosť a celá naša civilizácia vykazuje extrémne vzďaľovanie sa od skutočných hodnôt, spomínaných vyššie a výrazný príklon k pseudohodnotám, ktoré sú ich opakom. A táto postupná devalvácia a deštrukcia skutočných ľudských hodnôt má v skutočnosti za následok a priamo vyvoláva permanentné krízy, smerujúce k veľkému celosvetovému kolapsu. Ľudstvo sa denne spreneveruje pravým hodnotám a tým si píli konár samo pod sebou. Lebo bez pravých ľudských hodnôt pomaly hasne ľudskosť a my sa meníme na svorku lačných vlkov, trhajúcich sa navzájom. A dospeje to až tak ďaleko, že bez opory v hodnotách elementárnej ľudskosti sa nakoniec vzájomne roztrháme na kusy.

 

A tak ľudí nakoniec zničí ich vlastná nečestnosť, nespravodlivosť, chamtivosť, bezohľadnosť, závisť, povrchnosť, neušľachtilosť, bezbrehé užívanie si a tupý, obmedzený materializmus.

 

Ľudstvo, ktoré sa spreneverí hodnotám ľudskosti je totiž odsúdené na postupný zánik. Lebo už to ani nie sú ľudia, ale bezohľadná svorka vlkov, v ktorej sa každý snaží utrhnúť sám pre seba a na úkor druhého, čo sa len dá.

 

Toto je žiaľ neradostná vízia a poľutovaniahodný smer, ktorým dnes kráčame. Kto nie je celkom slepý, hluchý a hlúpy, musí predsa vidieť a vnímať sprievodné znaky tohto procesu všade, kde sa len pozrie.

 

Kráčame cestou do záhuby, pretože sa vzďaľujeme od skutočných a pravých hodnôt! Od hodnôt, ako je spravodlivosť, čestnosť, ohľaduplnosť, ľudskosť, súcit, skromnosť, jednoduchosť, nenáročnosť, ušľachtilosť, dobro, samostatnosť v myslení a duchovnosť.

 

Na týchto hodnotách stojí naše človečenstvo! Na týchto hodnotách stojí naša ľudskosť! Jedine tieto hodnoty z nás robia, urobia a môžu urobiť ľudí!

 

Bez týchto hodnôt však nie sme ničím! Sme iba živočíchmi, navonok sa podobajúcimi na ľudí, ktorí, požierajúc sa navzájom, kráčajú k vlastnej skaze. A tejto skaze nemôžu zabrániť ani peniaze, ani prosperujúca ekonomika, ani vojenská sila, ani vzdelanie, ani veda, ani technika, ani ožobračovanie iných v náš vlastný prospech, ani naša podvodná takzvaná šikovnosť, ani nič iného.

 

Tejto skaze, ktorá je nám varovne signalizovaná permanentnými kolapsmi, krízami, recesiami a neustále sa množiacimi problémami, tejto skaze je možné zabrániť iba opätovným príklonom k pravým a skutočným hodnotám. Jedine takýmto spôsobom získa naša spoločnosť i celá naša civilizácia pevnú oporu, na ktorej je možné dlhodobo úspešne budovať bez obáv zo zrútenia.

 

A každý jednotlivec, ktorý si je schopný tieto veci uvedomiť nech okamžite začne sám od seba. Lebo oná veľká pozitívna spoločenská premena môže začať len od jednotlivcov. Len zdola! Nečakajme nijakého zázračného vodcu, ani nijakú zázračnú, novú politickú stranu.

 

Celý tento text je totiž určený iba jednotlivcom, lebo len oni môžu vlastnou hodnotovou premenou pohnúť spoločnosťou. Tí tam hore až príliš úspešne profitujú zo súčasného úpadku na to, aby mali potrebu skutočne niečo meniť.

 

Ľudia, zmeňte sa! Zmeniť sa musíte jedine vy! Vy samotní! Ak sa nezmeníte práve vy, nikto iný to za vás neurobí. Nebuďte naivní! Zmenu spoločnosti k lepšiemu je totiž možné privodiť a vynútiť iba zmenou seba samého. Politici a strany, ba ani revolúcie nemôžu zmeniť nič a ani nič nezmenia.

 

Kto to pochopí a začne vo svojom živote usilovať o pravé hodnoty, ten sa stáva strojcom a budovateľom novej, lepšej a krajšej budúcnosti.

 

Kto to však nepochopí a dá sa iba slepo unášať pseudohodnotami dneška, ten je naopak strojcom úpadku, smerujúceho ku skaze. A táto skaza sa nakoniec nevyhnutne stane jeho osobným osudom, pretože on sám osobne si pre seba túto alternatívu dobrovoľne vybral.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

 

]]>
Tragédia inštitucionalizovanej viery Mon, 24 Aug 2015 18:16:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/kultura/581/tragedia-institucionalizovanej-viery http://novinar.sk/clanok/kultura/581/tragedia-institucionalizovanej-viery Milan Šupa Milan Šupa    Konkrétnym účelom tohto textu je snaha o poučenie sa z dôsledkov osudového konfliktu Ježiša Krista s vtedajšou inštitucionalizovanou cirkvou. Ježišov príbeh je totiž príbehom rebela, ktorý prišiel do konfliktu s inštitúciou. Do konfliktu so vtedajším plne inštitucionalizovaným židovským náboženským systémom.  

   Išlo o náboženský systém, ktorý mal svoju pevnú hierarchiu, svoje školy, svoj spôsob výučby, svoje vyhranené názory a svoj vlastný pohľad na pravdu. Toto náboženstvo malo svoje nezanedbateľné spoločenské postavenie, kontakty a vplyv na mocných vtedajšieho sveta. Jednoducho povedané, išlo o duchovno mocenskú inštitúciu, spoločensky dôveryhodného charakteru presne tak, ako je tomu i dnes v rámci kresťanstva.

   A zrazu sa odkiaľsi z neznáma vynorí človek s odlišným, ale mimoriadne silným a široké masy priťahujúcim učením. Ide o človeka, stojaceho v určitej opozícii voči onej nespochybniteľnej duchovnej inštitúcii. Človeka, vysvetľujúceho mnohé dôležité duchovné pravdy inak a ostro kritizujúceho chyby predstaviteľov oficiálneho náboženstva.

   Treba však povedať, že podobné náhle objavenie sa samorastlého proroka nebolo v tej dobe v Izraeli žiadnou výnimkou. Vtedy totiž nebola núdza a rôznych samozvaných prorokov, okolo ktorých sa zhromaždilo väčšie, alebo menšie množstvo poslucháčov a stúpencov.

   Nebezpečenstvo onoho nového proroka však spočívalo v tom, že jeho učenie pôsobilo mimoriadne silne a priťahovalo celé masy, ktoré boli okrem sily slova priťahované i nevídanými divmi a zázrakmi.

   Argumentačná sila nového proroka, zázraky a odlišná interpretácia mnohých dovtedy zaužívaných duchovných právd začali v mnohých ľuďoch vzbudzovať oprávnené otázky: Ako je to teda s naším náboženstvom a s podstatou jeho učenia? Majú kňazi pravdu naozaj vo všetkom? Nemýlia sa snáď v niečom? Nie je snáď pravda na strane nového proroka?

   Konflikt Ježiša s predstaviteľmi židovského náboženstva bol konfliktom medzi nositeľom Pravdy a cirkevnou inštitúciou. A táto inštitúcia, cítiac sa byť spochybňovaná a ohrozená, avšak majúca pozemskú moc a vplyv, začala usilovať o Ježišov život a nakoniec ho i o život pripravila.

   V argumentačnej rovine sa totiž voči Pravde postaviť nedalo a preto sa musela nájsť nejaká vhodná zámienka, na základe ktorej bol nepohodlný a rebelantský nositeľ Pravdy odstránený.

   Aké nám z toho všetkého plynie poučenie? Poučenie, ktoré z týchto tragických udalostí nebolo doteraz kresťanstvom vyvodené?

   Poučenie spočíva v poznaní, že náboženský systém, ktorý dospeje k určitému stupňu inštitucionalizácie a zakonzervuje sa sám v sebe, uzurpujúc si právo na absolútnu pravdu, sa časom stáva neprístupným voči všetkému ostatnému. I voči tomu, čo by eventuálne mohlo prichádzať z Pravdy.

   Takéto je teda poznanie, ktoré malo vyvodiť kresťanstvo z osudového konfliktu Ježiša so židovským náboženstvom, pretože každý inštitucionalizovaný náboženský systém sa nachádza v úplne rovnakom nebezpečí. Vrátane kresťanstva samotného!

   Malo sa z toho vyvodiť poznanie, že Pravda môže prísť úplne odinakiaľ, ako z oficiálneho náboženského systému, ktorý má neblahú tendenciu skostnatieť a uzavrieť sa sám do seba v presvedčení vlastnej neomylnosti.

   V takejto kritickej sebareflexii kresťanstva by spočívala veľkosť ducha. Avšak v presadzovaní nespochybniteľnej pravdy a neomylnosti akéhokoľvek náboženského systému sa skrýva neschopnosť poučiť sa z toho, čo sa stalo pred dvetisíc rokmi Ježišovi.

   Príliš rozumovým a ješitným sa totiž časom stáva každé inštitucionalizované náboženstvo. Tak rozumovo ješitným, že si začne vyhradzovať právo dokonalého rozpoznávania toho, čo je Pravda a čo Pravda nie je. Rovnako, ako si to za čias Ježiša vyhradili zákonníci, farizeji a kňazská elita. Cítili sa totiž nanajvýš kompetentnými, aby rozoznali prichádzajúceho Mesiáša. Že sa zmýlili a že Mesiáša boli schopní spoznať skôr obyčajní, prostí rybári svedčí o tom, do akej miery môže inštitucionalizácia náboženského systému vzdialiť jeho príslušníkov od  skutočnej Pravdy.

   Každá inštitucionalizácia je totiž spojená s racionálnosťou a rozumovosťou, ktorá postupne prekrýva to citovo vrúcne. To vrúcne citovo živé, čo robí človeka človekom a čo mu dáva v jeho vrúcnosti citu vyciťovať to, čo pochádza z Pravdy.

   Kto sa však o toto opieral a v tomto zmysle jednal, mohol v osobe Ježiša Krista spoznať Mesiáša. Kto však uveril inštitúcii vtedajšej cirkvi, postavil sa proti Bohu a proti Pravde.

   Prečo je o tom potrebné hovoriť práve takýmto spôsobom? Pretože tak, ako tomu bolo vtedy je tomu aj dnes! Vôbec nič sa nezmenilo! Aj dnes je napríklad možné vypozorovať určité varovné znaky povýšenosti v katolíckej cirkvi, ktorá všetkých ľudí, nenachádzajúcich sa bezprostredne v jej vlastnej hierarchickej štruktúre označuje ako laikov. Tým je nepriamo povedané, že oni sami sú profesionálmi a že teda stoja bližšie k Pravde a k Stvoriteľovi, ako obyčajní veriaci. Tým je tiež nepriamo povedané, že oni sú tými najkompetentnejšími posúdiť, či niečo pochádza, alebo nepochádza z Pravdy.    Každému vnímavému človeku musí byť predsa jasné, že sa tu zotrváva presne na tom istom postoji a v tom istom omyle, ako za čias Krista.

   Avšak príbeh Ježiša je príbehom svedčiacim o opaku! Je príbehom konfliktu nositeľa Pravdy s inštitúciou, ktorá sa mýlila! Takéto poučenie však kresťanstvo z tragického diania spred dvetisíc rokov doposiaľ nevyvodilo.

   Zotrvávanie v tej istej chybe, ktorú robili náboženskí predstavitelia vtedy, robia ju aj dnes a vôbec sa z nej nepoučili však znamená, že keby Ježiš prišiel na zem znovu, znovu by narazil na ľudí kompetentných, ktorí by kompetentne posúdili, či ide o Posla Najvyššieho, alebo nejde.

   Nie, nikto nie je duchovne slobodný, ak bezvýhradne verí inštitúcií! Človek musí byť otvorený voči všetkému, čo ku nemu prichádza. I voči cirkvám, ich myšlienkam a názorom, pretože aj tam sa nachádza mnoho dobrého. Musíme si však zachovať slobodu vlastného cítenia a zvažovania, na základe ktorej budme schopní samostatne posúdiť, kde sa nachádza skutočná Pravda. Rozhodovať sa musíme podľa hlasu nášho srdca! Jedine takto totiž jedná duchovne slobodný a vnútorne živý človek.

   Kto sa však pri svojom rozhodovaní spolieha na inštitúciu a dobrovoľne jej prenecháva svoju plnú dôveru, ten nie je duchovne slobodný. Ten je iba poslušnou ovcou stáda, ktorá pôjde poslušne i proti Bohu, i proti Pravde. Ovcou, ktorá bude na čísi povel kričať „ukrižuj“ tak, ako sa to stalo za čias Krista. Ibaže dnes sa to stane inou formou, ale podstata zostáva úplne rovnaká. 

 Dnešná doba však už nemá byť dobou slepo poslušných, ale naopak, duchovne slobodných ľudí. Ľudí otvorených svojmu srdcu, svojmu vlastnému cíteniu a svojmu najhlbšiemu vnútru, ktoré im ako jediné môže ukázať správny smer.

   Takto hrdo a samostatne by mal v dnešnej dobe duchovne stáť každý z nás. Je však nesmierne smutné, keď človek vidí veľké množstvo dobrých ľudí, poznačených otrockým znamením slepej poslušnosti duchovným inštitúciám. Tým duchovným inštitúciám, ktoré sa svojho času tak  tragicky zmýlili vo vzťahu k osobe Ježiša Krista  a ktoré, nepoučiac sa z toho, sa vo vzťahu k skutočnej Pravde mýlia i dnes.

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š.

]]>
Názor na voľnú lásku Mon, 20 Jul 2015 19:21:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/565/nazor-na-volnu-lasku http://novinar.sk/clanok/ostatne/565/nazor-na-volnu-lasku Milan Šupa Milan Šupa  

Ale napriek súčasnému trendu sú tu aj iné názory. Snáď nemoderné, avšak opierajúce sa o niečo vyššie. Názory, snažiace sa klásť na ľudí o trochu vyššie nároky, neponechávajúc ich napospas ich sklonu k pudovosti, zmyselnosti a telesnosti.

 

Sú to samozrejme ony, v dnešnej dobe tak nepopulárne, ale nadčasové, základné ľudsko – morálno – etické princípy, obsiahnuté v Desatore. V súvislosti s našou problematikou tam narazíme hneď na dve prikázania: Nezosmilníš a Nebudeš žiadostivý ženy blížneho svojho. Ide o naozaj jednoduché príkazy a odporučenia, zrozumiteľné absolútne každému, kto sa chce vo svojom živote riadiť vyššími princípmi a nechce sa stať otrokom svojej pudovosti.

 

Taktiež neskôr ani Ježiš nijako nezľavoval s týchto požiadaviek Svetla na človeka, ale naopak, ešte ich dokonca radikalizoval. Napríklad v súvislosti s prikázaním Nezosmilníš riekol: „Bolo povedané Nezosmilníš! Ja vám však hovorím: Kto žiadostivo vzhliadne na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“

To znamená, že už nečistá myšlienka na iné pohlavie, myšlienka iba pripúšťajúca možnosť cudzoložstva sa cudzoložstvu rovná. Takáto myšlienka je teda už cudzoložstvom bez ohľadu na to, či došlo aj k jeho fyzickej realizácii. Ak to však dospelo až tam, potom sa ešte znásobuje vina človeka vo vzťahu zákonom k vyššej Moci, dávajúcej celému bytiu morálno etický rozmer.

 

No a oproti týmto, celkom jasne znejúcim požiadavkám Svetla na bytosť zvanú človek stoja názory ľudí takzvanej modernej doby, nadbiehajúce ľudským slabostiam,  sklonu k nízkosti a živočíšnej malosti, ktorých manifestáciou je to, čo sa vo všeobecnosti nazýva voľnou láskou. Deštruktívnosť takýchto praktík na spoločnosť je však nepopierateľná, čoho svedectvom sú katastrofálne ukazovatele rozpadu partnerských vzťahov.

 

Pravý, začínajúci vzťah medzi dvomi osobami opačného pohlavia nemá byť totiž stavaný na vzájomnej telesnej príťažlivosti tak, ako je tomu dnes, ale jeho základným predpokladom má byť duševný súzvuk dvojice. Alebo inak povedané, splynutie duší.

 

No a táto duševná jednota, prostredníctvom ktorej vzniká medzi partermi harmonické doplnenie, takýto stav súzvuku duší potom jednoducho vylučuje niečo podobného, ako neveru, či telesnú túžbu po inom mužovi, alebo žene. Vylučuje ju preto, lebo partneri vyciťujú, že prežívanie takéhoto druhu harmónie duší stojí rádovo omnoho vyššie, ako prežívanie telesného pôžitku pri náhodilých stykoch.

 

K telesnému spojeniu by teda malo dochádzať iba v prípade dosiahnutia spomínanej duševnej harmónie. Ak totiž takáto harmónia nejestvuje, nijaké sexuálne zážitky ju nemôžu nahradiť. Lebo ak sa dvojice telesnosti dostatočne nabažia, zrazu zistia, že ich už takmer nič nespája a odchádzajú od seba. Žiaľ, odchádzajú od seba mnohokrát iba preto, aby hľadali svoje šťastie v novom, rovnako povrchnom vzťahu.

 

Voľná láska je falošná cesta, ktorá nám nikdy neprinesie šťastie a želaný stav partnerskej harmónie, pretože prostredníctvom voľnej lásky nemožno dosiahnuť ničoho, čo by bolo hodnotnejšieho, alebo trvalejšieho charakteru.

 

Z tohto dôvodu by bolo užitočné omnoho viac hovoriť verejnosti a predovšetkým mladým ľuďom o skutočných kritériách pravého vzťahu, s ktorých najdôležitejším je vzájomná duševná harmónia a duševný súlad partnerov. Nesprávne predstavy o voľnej láske, snažiacej sa čo najrýchlejšie siahať po zmyselných zážitkoch, mylné predstavy o voľnej láske, ktorých sú plné knihy, časopisy, filmy, ako i život sám totiž nemôžu nikomu priniesť nič dobrého, ani nič trvalejšieho.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

 

]]>
Čo chýba sexuálnej výchove? Thu, 25 Jun 2015 18:19:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/552/co-chyba-sexualnej-vychove http://novinar.sk/clanok/ostatne/552/co-chyba-sexualnej-vychove Milan Šupa Milan Šupa  

Už len pri zbežnom pohľade na zopár obrázkov, nachádzajúcich sa v učebniciach sexuálnej výchovy trebárs v nórskych, alebo nemeckých školách začíname odpoveď tušiť.

 

Odpor sa dvíha preto, lebo ľudia, ktorí nie sú ešte celkom otupení morálnym úpadkom spoločnosti jasne vnímajú, že v deťoch sú prostredníctvom súčasného ponímania sexuálnej výchovy cielene prelamované a deštruované všetky hranice zdravého studu. Že je v nich prostredníctvom vulgárne exaktnej racionálnosti potlačovaný stud, ktorý v súvislosti s intimitou pociťuje každá normálna ľudská bytosť.

 

Všetky sexuálne aktivity, ba dokonca i tie menej štandardné majú byť považované za úplne normálne a rovnocenné. Moderný a vzdelaný človek má o nich vedieť a nemá mu robiť žiaden problém otvorene o nich hovoriť tak, ako sa hovorí o tých najprirodzenejších ľudských potrebách, ako je jedenie, oddych, záujmy a podobne.

 

Isteže je potrebné, aby bol mladý a dospievajúci človek informovaný aj v tejto oblasti, avšak rozhodujúcu úlohu tu má zohrávať správna miera medzi potrebou informovať a zdravým, prirodzeným studom. Medzi týmito dvomi polohami, a zvlášť vo vzťahu k deťom a dospievajúcim, musí existovať citlivá rovnováha. Rovnováha medzi rešpektovaním studu a nutnosťou informovať.

 

No a práve v nerovnováhe týchto dvoch aspektov spočíva veľká časť celého problému, pretože onou potrebou informovať je v mladých ľuďoch vulgárne racionalistickým spôsobom doslova prevalcované ich prirodzené pociťovanie studu. Je potreté ako niečo prežitého a v dnešnej modernej dobe už zastaralého.

 

Toto je však jedným z najväčších zločinov, ktorý je v súčasnosti páchaný na deťoch a mladých ľuďoch. Je to zločin, spočívajúci v deštrukcii studu, ktorý má byť naopak rešpektovaný, kultivovaný a podporovaný, ako jedna zo základných zložiek harmonicky rozvinutej a morálne pevne stojacej osobnosti.

 

Žiaľ, súčasné vnímanie studu je typickým odrazom hodnotového systému dnešnej konzumnej spoločnosti ateistického a materialistického charakteru. Vrcholným ideálom tohto systému je totiž užívanie si. Všetko životné úsilie takýmto spôsobom zmýšľajúcich a jednajúcich ľudí sa upína predovšetkým k získavaniu finančných prostriedkov, ktorých dostatkom si môže človek zabezpečiť tú najširšiu škálu možností, ako si čo najlepšie a po všetkých stránkach užiť svojho života.

 

Za účelom užívania si získava väčšina ľudí nevyhnutné finančné prostriedky svojou prácou, ale dá sa k ním samozrejme dôjsť aj inak, ak je človek „šikovný“. Existuje totiž stále sa rozrastajúca skupina ľudí, ktorým nič nehovoria nejaké etické, či morálne kritériá. Veď z hľadiska hodnôt dnešnej spoločnosti je dôležitá predovšetkým výška konta a teda solventnosť. To, akými prostriedkami sme tohto cieľa dosiahli je dôležité už menej, alebo vôbec.

 

A aby človek mohol byť úplne neobmedzeným vo svojom základnom práve užívania si všetkých radostí života, je snahou konzumnej spoločnosti odstrániť v tomto smere všetky obmedzujúce prekážky. No a v súvislosti s našou konkrétnou problematikou ľudskej sexuality je to pociťovanie studu, ktorý začal byť považovaný za niečo zväzujúceho, prekážajúceho a nemoderného.

 

O tom, že je to práve takto a nie inak svedčí napríklad zrovnoprávňovanie manželských zväzkov homosexuálnych partnerov, alebo dokonca možnosť slobodnej voľby príslušnosti k určitému pohlaviu. Nie je teda vôbec rozhodujúce, akého pohlavia človek je, ale ako sa on sám cíti. Jednoducho povedané, cieľom materialistickej spoločnosti je odstraňovanie všetkých bariér a obmedzení, ktoré by človeku mohli potencionálne prekážať v jeho užívaní si.

 

Čo je však onen stud, ktorý tak veľmi vadí sociálnym inžinierom dnešnej doby?

 

Je to niečo, čo máme v sebe v súvislosti s sexualitu hlboko zakorenené. Je to niečo, čo človeka vôbec robí človekom a čo nás odlišuje od zvierat. Zviera totiž stud nepociťuje, ale človek áno.

 

Prečo?

 

Pretože stud je prejavom vyššej, ľudskej podstaty! Pretože je to niečo, čo pochádza z najhlbšieho, duchovného jadra našej osobnosti, ktoré presahuje hmotu a naše fyzické telo. A ono najhlbšie duchovné jadro človeka, prichádzajúce z duchovných oblastí bytia sa práve prostredníctvom studu odmieta stotožniť s fyzickým telom, pochádzajúcim z evolučného vývoja a preto v sebe nesúcom určité zvieracie pudy, medzi ktoré patrí i pohlavný pud a s ním súvisiaca sexualita. Ľudský duch sa teda prostredníctvom studu odmieta plne stotožniť so zvieracími pudmi svojho fyzického tela.

 

Úlohou studu je zušľachtiť pud a posunúť ho na kvalitatívne omnoho vyššiu úroveň. Vôbec to neznamená celibát, ale omnoho ušľachtilejší prístup k sexualite. Znamená to posun od zvieratskosti k skutočnej ľudskej výške a plnohodnotnosti. Stud má človeku slúžiť ako určitý barometer, jasne mu vymedzujúci hranice jeho ľudskej dôstojnosti. Je to však samozrejme možné iba vtedy, ako človek na svoj stud dbá ako na určité základné vodítko. Ak naň nedbá, spreneveruje sa svojej najvyššej a najvnútornejšej duchovnej podstate a klesá na úroveň zvieraťa, pretože sa stotožňuje so zvieracími pudmi svojho fyzického tela a tieto považuje za rozhodujúce a určujúce.

 

Súčasné poňatie sexuálnej výchovy s jej racionalistickými výkladmi, bez poznania a pochopenia veľkej ceny nevyhnutného protipólu, spočívajúcom v zdravom stude, ktorý je schopný udržať naše sexuálne správanie na výške hodnej človeka, takéto poňatie sexuálnej výchovy je škodlivým spôsobom jednostranné a v skutočnosti ide o otvorenú bránu k zvieratskosti.

 

A práve disharmónia medzi čisto technickým objasňovaním sexuality a úplným potláčaním studu predstavuje nezdravú a škodlivú jednostrannosť, ktorá vadí ešte zdravo cítiacim ľuďom a rodičom. Rodičom, ktorí sa nenechali prevalcovať konzumnými hodnotami spoločnosti a ktorým záleží na prirodzenom vývoji ich detí, rešpektujúcom ich osobné pociťovanie studu.

 

Sexuálna výchova, obmedzená prevažne na technické poučenie, v ktorej absentuje poznanie účelu zdravého studu, dávajúceho morálno etický rozmer ľudskej sexualite, takáto sexuálna výchova je zločinom na mladej generácii. Je terorom konzumu, ateizmu a materializmu, namiereným proti skutočnej, najhlbšej a najvnútornejšej duchovnej podstate človeka, prejavujúcej sa zdravým studom.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>
Až ku koreňom všetkého zla... Mon, 01 Jun 2015 18:50:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/542/az-ku-korenom-vsetkeho-zla http://novinar.sk/clanok/ostatne/542/az-ku-korenom-vsetkeho-zla Milan Šupa Milan Šupa  

Niekto v pravicovej politike a jej predstaviteľoch, iný zase v politike ľavicovej a jej zástancoch. Niekto v politike USA a štátov Európskej únie a iný vidí zase úhlavného nepriateľa všetkého pokroku v Rusku. Nadáva sa na poslancov a úradníkov, na primátorov a starostov, na policajtov, na banky, na finančné skupiny, pričom každý z nich nesie nepochybne určitý diel viny na tom, že sa nemáme tak dobre, ako by sme chceli.

 

Ľudia totiž jasne cítia a dennodenne prežívajú, že takým spôsobom, akým to funguje dnes to nie je úplne v poriadku, avšak vo vnímaní príčin tohto stavu sa ich názory rozchádzajú. A práve preto, že sa doposiaľ nenašla tá pravá a skutočná príčina sa pomery stále čoraz viacej zhoršujú. A zhoršujú sa nie len u nás, ale aj z nášho pohľadu v blahobytnom a dobre fungujúcom západe, pričom svetu hrozí i napriek všetkým doterajším opatreniam nová finančná kríza.

 

Niečo tu musí byť zlé! Musí tu byť nejaká skrytá, neznáma príčina, ktorá dohnala svet do krízy a ktorá neustále spôsobuje ďalšie zhoršovanie pomerov.

 

Čo je tou príčinou? Kde pramení všetko toto zlo?

 

Žiaľ, skutočná pravda bude pre mnohých neprijateľnou, pretože nebudú ochotní akceptovať pravého vinníka. Skutočného vinníka, ktorým nie sú ani politici, ani finančné skupiny, ani banky, ale je ním napodiv prostý, obyčajný človek. Je ním každý z nás! Každý jednoduchý a obyčajný človek, ktorý je živiteľom, podporovateľom a udržiavateľom dnešného systému, založeného na osobnom egoizme. Založeného na preferovaní prospechu vlastného ja, a to hoci aj na úkor iných, ak to človeku môže priniesť osobné výhody a osobný prospech.

 

Áno, väčšina ľudí chce dobro a všemožné výhody predovšetkým pre seba samých. To je jadrom ich životného snaženia. Je ním dosiahnutie osobného prospechu, ktorý je pre nás rozhodujúci a to aj vtedy, ak tým uškodíme niekomu inému a spôsobíme mu stratu. Náš osobný záujem je pre nás prvoradý a ak pri jeho dosahovaní oklameme, podvedieme a ošklbeme iného, mnohokrát to považujeme za vlastnú šikovnosť.

 

Priznajme si, že život priemerného, obyčajného človeka je vrchovato naplnený osobným egoizmom. Egoizmom, ktorý je vlastný takmer všetkým ľuďom. No a tí, čo sú v tejto oblasti najdôvtipnejšími a najšikovnejšími, tí sa dokázali vyšvihnúť na najvyššie miesta. Na najvyšších miestach spoločnosti, štátov a celého sveta sú majstri našich vlastných chýb. Sú majstri ľudského egoizmu, ktorí dokázali rozvinúť uplatňovanie tohto systému až takmer k dokonalosti. A v súlade s týmto princípom sa neustále snažia aj naďalej dosahovať hlavne svoj osobný prospech, a to za akúkoľvek cenu. Aj za cenu podvodu, klamstva a ožobračovania ľudí, či dokonca celých národov. A to všetko má tendenciu čoraz viacej sa stupňovať. Preto sú bohatí stále bohatšími a chudobní čoraz chudobnejšími.

 

A celý systém môže fungovať len preto, lebo bežní, obyčajní ľudia sú jeho podporovateľmi. Lebo vnútorne uznávajú tento princíp. Princíp osobného egoizmu v dosahovaní prednostného práva osobného prospechu i na úkor iných, ak na to príde. Priznajme si, že väčšina ľudí koná presne takto, i keď samozrejme v malom a v rámci svojich obmedzených možností. Tí hore, ktorí nám vládnu konajú to isté, ibaže vo veľkom. Oni v tom boli jednoducho „najlepší“ a preto sa dostali až hore. Nemohli by sa však hore udržať a zotrvať tam, ak by sme ich my tu dole nepodporovali. Ak by sme ich nepodporovali uznávaním rovnakých „hodnôt“.

 

Funkčnosť súčasného systému drží pri živote vnútorný súhlas a vnútorné súznenie väčšiny populácie. Toto súznenie spočíva v uznávaní princípu osobného egoizmu, spojeného s prípustnosťou dosahovania prospechu i na úkor iných.

 

Väčšina ľudí teda vnútorne schvaľuje systém, v ktorom žijeme. A „majstri“ toho, čo všetci schvaľujeme nám vládnu a ich vláda spôsobuje, že životné pomery sa stávajú čoraz horšími a neudržateľnejšími.

 

Ľudia však majú čo si zaslúžia! Vo svojich životoch totiž prežívajú dôsledky práve tej „hodnoty“, ktorú sami uznávajú. A jej majstri im vládnu, kým oni ich uznávaním tejto hodnoty podporujú.

 

Ľudia teda v každodennom živote prežívajú len dôsledky svojho vlastného egoizmu. To, čo sú nútení prežívať pre nich vytvoril egoizmus, ktorý uznávajú. Prežívajú to, čo pre nich vytvorili majstri ich vlastného hodnotového systému.

 

Ak si toto všetko uvedomíme pochopíme, že je v tom spravodlivosť, ktorá vyráža dych. Spravodlivosť, na základe ktorej ľudia trpia dôsledkom nesprávnych hodnôt, ktoré uznávajú a podporujú. A trpia preto, aby pochopili, že tieto hodnoty nie sú správne. Že práve nesprávnosť hodnôt, ktorým veria a ktoré uznávajú im spôsobuje všetko utrpenie a biedu. Utrpenie, strádanie a biedu, ktorých sa môžu zbaviť len vtedy, ak od „hodnôt“, ktoré ich spôsobujú ustúpia a začnú uznávať hodnoty úplne iné. Úplne opačné!

 

Ak teda je to v našom prípade osobný egoizmus, ktorý ničí človeka a ľudstvo, egoizmus, ktorý dovoľuje dosahovať osobných výhod a prospechu i na úkor iných, tak jeho opakom je osvietená zásada dbať pri každom úsilí o svoj osobný prospech v úplne rovnakej miere i prospechu iných. Nečiniť jednoducho nič, čo by prinieslo výhody mne samotnému, ale poškodilo by iného. Človek sa musí naučiť hľadieť pri všetkom svojom konaní na záujmy iných v rovnakej miere, ako na svoje vlastné. Toto je princíp, ktorý musí prijať za svoj každý, kto chce, aby bol jeho vlastný život už konečne krajším a harmonickejším. Toto je princíp, ktorého dodržiavaním prestaneme podporovať princíp nesprávny a tým ho prestaneme vyživovať a podporovať. A obluda egoizmu, doposiaľ živená miliardami ľudí začne potom postupne strácať na sile a vitalite. Začne slabnúť a jej hlavní predstavitelia začnú strácať pôdu pod nohami. A tým budú slabnúť i prejavy zla, ktorými démon egoizmu ľudí utláča.

 

Jedine týmto spôsobom je možné zastaviť zlo a úpadok, ktoré sa vo svete čoraz viacej šíria. Svet musí už raz jednoducho pochopiť, že nikto nesmie kráčať k vlastnému šťastiu po chrbtoch iných. To je zvrátený princíp, ktorému sme uverili a ktorý nám prináša krízy, nepokoje a biedu.

 

Nie, človek nesmie kráčať za svojimi cieľmi po chrbtoch iných, ale naopak, má druhých podporovať. Má brať na nich a na ich záujmy rovnaký ohľad a ako na seba a svoje vlastne záujmy.

 

V týchto jednoduchých slovách je skrytá podstata! Podstata všetkého súčasného zla, ale i podstata možného budúceho dobra. Jednotlivci, obyčajní, jednoduchí a prostí ľudia rozhodujú totiž o tom, kam kráča tento svet a v akých hmotných podmienkach budú musieť žiť. Ak budú aj naďalej žiť svojim malým a osobným egoizmom, budú podporovať egoistický systém, ktorého majstri nám budú vládnuť a ničiť nás.

 

Ak však prestanú živiť túto hydru a začnú byť sami ohľaduplnejšími a ľudskejšími k iným, začnú prihliadať na ich záujmy rovnako, ako na svoje vlastné, potom sa na vrchol spoločnosti budú môcť dostať majstri ich vlastných cností presne tak, ako sa teraz dostávajú na vrchol majstri ich vlastných chýb.

 

Potom však už ľudia nebudú mať dôvod nadávať na tých tam hore, ale naopak, budú si ich ctiť a vážiť. Všetko toto je totiž zákonitý a veľkou všemúdrosťou univerza riadený dej, na základe ktorého sa ľudstvu, ľuďom a jednotlivcom dostáva neúchylnej spravodlivosti. Neúchylnej spravodlivosti spočívajúcej v tom, že vždy sa im dostane presne toho, čo si zaslúžia.

 

Staňme sa teda dobrými a nesebeckými a príde k nám dobro preto, lebo si ho zaslúžime. Alebo zostaňme naďalej verní svojmu osobnému egoizmu a budeme žať zlo, biedu, utrpenie a krízy, pretože presne toto si zaslúžime.


http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>
5 dôležitých doplnkov výživy pre začínajúcich športovcov Sun, 03 May 2015 18:09:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/zdravie/527/5-dolezitych-doplnkov-vyzivy-pre-zacinajucich-sportovcov http://novinar.sk/clanok/zdravie/527/5-dolezitych-doplnkov-vyzivy-pre-zacinajucich-sportovcov Milan Šupa Milan Šupa Ak ste sa rozhodli, že sa konečne pustíte do práce na vás samých a do vášho plánu ste zaradili aj pravidelnú športovú aktivitu, určite vás zaujíma, ako nastaviť a vyvážiť vašu stravu tak, aby čo najlepšie zodpovedala potrebám na zvýšenú spotrebu živín a zároveň aby ste dosiahli kondíciu a postavu, ktorú chcete.

Dodržať záväzok pravidelne cvičiť je jedna vec, no správna životospráva sa nezaobíde bez správnej a vyváženej stravy. Tú je však možné, a v začiatok priam nevyhnutné, vyladiť pomocou doplnkov výživy. Ak si totiž aj nastavíte váš jedálniček akokoľvek perfektne, v reálnom živote nie je vždy možné ho na 100 % dodržať a prijať tak každý deň všetky potrebné živiny a minerály, ktoré vaše telo potrebuje.

Na trhu je obrovské množstvo rôznych typov doplnkov, čo najmä pre začiatočníka môže pôsobiť komplikovane. Preto v tomto článku vyberáme tie najdôležitejšie, ktoré by ste mali zaradiť do svojho plánu.

Proteíny

Proteíny (rozumej bielkoviny) sú jedným zo základných stavebných prvkov ľudského tela. Poskytujú vášmu telu energiu a priamo sa podieľajú na raste svalov a oprave poškodených svalových tkanív. Pri aktívnej športovej činnosti však môže byť problém doplniť zvýšenú potrebu proteínov len z bežnej stravy.

Koncentrované proteíny vo forme tyčiniek, práškov či hotových nápojov sú pohodlný a predovšetkým účinný spôsob, ako doplniť množstvo bielkovín potrebné pre špecifickú úroveň námahy, typ športu a ciele, ktoré chcete športovaním dosiahnuť.

Viac podrobností o proteínoch sa dočítate napríklad aj v článku Čo je to vlastne proteín, kde je rozobrané členenie proteínových doplnkov o dosť podrobnejšie.

Aminokyseliny

Ďalšie z kľúčových látok, ktoré je vhodné dopĺňať vo forme doplnku k bežnej strave, sú aminokyseliny, špecificky vo forme BCAA aminokyseliny (z anglického Branch Chain Amino Acids, v slovenčine Aminokyseliny s rozvetveným reťazcom). Aminokyseliny zabraňujú rozpadu a poškodeniu svalovej hmoty v dôsledku cvičenia. Okrem ochrany priamo stimulujú opravné procesy formou syntézy svalových proteínov.

BCAA sa skladá z troch aminokyselín s rozvetveným reťazcom – leucín, izoleucín a valín, ktoré patria medzi najdôležitejšie esenciálne aminokyseliny. Ich používaním dopĺňate pre svoje telo energiu vo forme rýchleho zdroja energie a umožníte mu jednoduchšie regenerovať vaše svaly po tréningu.

Tuky

Tuky, predovšetkým vo forme nenasýtenej omega-3 mastnej kyseliny, patria k nepostrádateľným látkam, ktoré naše telo potrebuje. Hovorí sa o nich aj ako o tzv. dobrých tukoch, aj keď v poslednej dobe sa objavili názory, že ich dôležitosť sa preháňa na úkor nenasýtených tukov, ktoré sú všeobecne označované za zlé.

Omega-3 tuky sú v bežnej strave vo veľkých množstvách zastúpené predovšetkým v rybom oleji, vajíčkach, na zelenej pastve odchovanom dobytku a divine. Medzi ich efektívne zdroje rastlinného pôvodu patria predovšetkým orechy (mandle, arašidy, lieskové, pekanové, kešu) a väčšina za studena lisovaných orechových olejov.

Tak, ako predchádzajúce látky, je vhodné doplniť váš nový jedálniček aj o esenciálne tuky vo forme doplnkov výživy. Predstavujú ideálnu formu zdroja omega-3 tukov, ktorých prísun dokážete takto mať celkom presne pod kontrolou.

Karbohydráty

Rýchlo stráviteľné, jednoduché karbohydráty (ergo cukry) konzumované krátko pred, počas alebo ihneď po skončení tréningu sú potrebné pre proteínovú syntézu a resyntézu glykogénu. V preklade do bežnej reči to znamená tvorbu svaloviny, doplnenie energie a zrýchlené zotavenie organizmu.

Príjem jednoduchých karbohydrátov ako doplnku výživy je potrebný predovšetkým pre ľudí, ktorí trénujú vo zvýšenom množstve alebo tých, ktorých cieľom je rast svalovej hmoty. Veľmi dôležité je však vybrať si správny druh a prijímať ich len v správny čas, kedy ich telo skutočne potrebuje v zvýšenom množstve.

Kreatín

Kreatín je pravdepodobne jedným z najviac vedecky prebádaných doplnkov stravy pre športovcov. Na internete aj v odborných časopisoch nájdete mnoho štúdií, ktoré preukazujú jeho pozitívny vplyv na rast svalovej hmoty a sily, ktorá bola pri výskumoch vyššia u jednotlivcov, ktorí brali kreatín počas tréningu než tých, ktorí ho nebrali.

Predstavuje vedľajší produkt metabolizmu aminokyselín, ktoré sa nachádzajú v pečeni, obličkách a pankrease. Až 95 % kreatínu je v tele uloženého v kostrovom svalstve a zvyšok v už spomenutých vnútorných orgánoch.

Ak si budete vyberať kreatín ako doplnok stravy, stretnete sa z mnohými jeho typmi, no najpredávanejším je kreatín monohydrát. Keďže sa však jedná o produkt so silným vedeckým a vývojovým, mnohokrát patentovo chráneným pozadím, natrafíte aj na moderné produkty ako napríklad koncentrovaný kreatín hydrochlorid, ktorý patrí medzi najmodernejšie svojho druhu.

Zhrnutie

Tak to bolo 5 dôležitých látok, ktoré je vhodné zaradiť do stravy vo forme doplnkov. Pomôžu vám nielen rýchlejšie sa zotaviť po tréningu, ale aj priamo zvýšiť kondíciu, silu a objem svalstva. Doplnky stravy pomôžu, no bez kvalitného tréningu a zdravého jedálnička to nepôjde.

Ak sa chcete venovať športu seriózne a tak dosiahnuť svoje ciele, je dobré mať aspoň na začiatok skúseného trénera, ktorý pre vás vytvorí optimálny program vrátane nastavenia skladby doplnkov a odporúčaných množstiev, ktoré by ste mali brať.

Cvičte dlho a blaho.

 


 

 

Foto: tinpalace

]]>
O práve kresťanstva na lásku Stvoriteľa Mon, 30 Mar 2015 16:43:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/513/o-prave-krestanstva-na-lasku-stvoritela http://novinar.sk/clanok/ostatne/513/o-prave-krestanstva-na-lasku-stvoritela Milan Šupa Milan Šupa  

Má teda kresťanský svet právo na lásku Stvoriteľa, o ktorej sa suverénne domnieva, že ju má absolútne istú? Je oprávnené sebaubezpečovanie a neustále sebauisťovanie kresťanov o tom, že všetko milujúca Láska Najvyššieho sa nad nimi ustavične skláňa a oni žijú v jej priazni a ochrane? Sú tieto domnienky naozaj pravdivé, alebo je to len sladká lož, ktorou sa kresťanstvo klame?

 

Skúsme sa teraz spoločne pozrieť na túto dôležitú vec jasným pohľadom a odhrnúť závoj z jednej najzásadnejších téz kresťanského sveta, ktorej skutočná podstata je žiaľ úplne iná.

 

Kresťanstvo je nazývané náboženstvom lásky, pretože učí o láske Stvoriteľa, ktorý poslal na zem svojho Syna, aby ľuďom zvestoval prevratné a dovtedy nevídané posolstvo lásky. Lásky k blížnemu ako k sebe samému, na základe ktorej nemá človek činiť druhému nič, čo nechce, aby bolo činené jemu samotnému. Alebo inak povedané, človek sa má správať k iným ľuďom vždy a v každej situácii iba tak, ako chce, aby sa vždy a v každej situácii ľudia správali k nemu samotnému.

 

Plnenie povinností voči svojmu Stvoriteľovi a prejavovanie lásky voči Nemu totiž začína plnením si povinností a preukazovaním ohľaduplnosti, lásky a porozumenia voči našim blížnym.

 

Kto takto koná, miluje svojho Boha, pretože miluje jeho obraz vo svojom blížnom. A kto miluje Pána takýmto spôsobom, toho i On miluje a zahŕňa ho svojou podporou, ochranou a milosťou.

 

Takýto človek je skutočným a pravým kresťanom a to bez ohľadu na to, v akej cirkvi sa nachádza, ba dokonca bez ohľadu na to, či sa vôbec v nejakej cirkvi nachádza.

 

A teraz si položme zásadnú otázku: Jednajú ľudia medzi sebou navzájom takýmto spôsobom? Nerobia mnohokrát iným to, čo by v nijakom prípade nechceli, aby iní robili im? Je kresťanský svet naplnený láskou k blížnemu, ktorá sa na nerozoznanie podobá láske človeka k sebe samému? Jednajú takto tí, čo sa nazývajú kresťanmi, alebo nejednajú?

 

Ak takto jednajú, potom žijú v láske Najvyššieho a tým i v Jeho priazni, ochrane a podpore.

 

Ak však takto nejednajú, potom celkom logicky nežijú v láske Najvyššieho. Ak ale nežijú v Jeho láske, čo ich potom oprávňuje dúfať v Jeho milosť, podporu a ochranu? Vari to nie sú práve oni sami, ktorí sa spreneverujú princípu lásky Božej tým, že si neplnia svoju základnú ľudskú povinnosť voči svojmu Stvoriteľovi, spočívajúcu v zachovávaní úcty, ústretovosti a ohľaduplnosti voči blížnemu?

 

Pravda je žiaľ taká, že nie len kresťania, ale i celý svet, ba každý jednotlivec, ktorý nemá lásku k blížnemu je odtrhnutý od lásky Najvyššieho. A tým je odtrhnutý od Jeho podpory, ochrany a milosti.

 

Pravda je taká že svet, ktorý odmieta lásku k blížnemu ako k sebe samému sa z tohto dôvodu nachádza v nemilosti Stvoriteľa, pretože opovrhuje Jeho najvyšším princípom.

 

Lebo len chamtivosť, závisť, nenávisť, egoizmus, nespravodlivosť a neľudskosť vládnu tomuto svetu a to žiaľ neraz i medzi kresťanmi. A preto je dnes klamstvom a zavádzaním ubezpečovať ľudí tohto sveta o priazni Najvyššieho, ktorá sa nad nimi dobrotivo skláňa. Lebo predsa tam, kde niet plnenia povinností, neprichádzajú do úvahy ani nijaké práva, pretože všetky práva vznikajú iba na základe plnenia povinností!

 

Biblické zjavenie začína Starým Zákonom, plným drsnej prísnosti. Princíp, v ktorom sa zachvieva Starý Zákon je princípom spravodlivosti. Spravodlivosti neúchylnej, tvrdej a nekompromisnej.

 

Kristom prinesený Nový Zákon je Zákonom Lásky. Zákonom Lásky a úcty k blížnemu. Je to bezprecedentná možnosť stať sa Bohom milovanými, ak sa staneme schopnými naučiť sa žiť v láske k blížnemu ako k sebe samému.

 

Avšak Biblia napokon predsa len končí spisom Apokalypsa, ktorý je akoby opätovným návratom onej drsnej a prísnej straozákonnej spravodlivosti. Apokalypsa totiž hovorí o dopade úderu Božej Spravodlivosti na ľudstvo, ktoré odmietlo prijať za svoj Kristov princíp lásky a zrealizovať ho vo svojom každodennom živote.

 

Apokalypsa je teda dôsledkom veľkej, premárnenej šance. Je spravodlivou odplatou za to, že bol odmietnutý Kristov princíp lásky a bolo ním opovrhnuté. Je to výstraha, aby sa ľudia včas spamätali a stali sa milujúcimi seba navzájom, aby k niečomu takému, ako sa opisuje v Apokalypse nikdy nemuselo dôjsť.

 

Človek, jednotlivec, kresťan i celý svet môžu počítať s priazňou Božej Lásky iba vtedy, ak budú žiť v láske ku sebe navzájom. Potom ich Stvoriteľ bude milovať a zahrnie ich svojou priazňou. Potom môžu žiť svoj mieruplný život na zemi s týmto blaženým vedomým.

 

Ak však princípom vzájomnej lásky a ohľaduplnosti k sebe žiť nebudú, ak budú svojim blížnym závidieť, ak v nich budú vidieť nepriateľov, či konkurentov, ak sa ich budú snažiť oklamať, ošmeknúť a zneužiť, potom je pre takýchto jednotlivcov, kresťanov i celý svet nachystaná iná alternatíva, podrobne popísaná v záverečnej kapitole biblického zjavenia s názvom Apokalypsa.

 

Je teda v istom zmysle klamstvom a zavádzaním ľuďom donekonečna paušálne opakovať o istote lásky Najvyššieho, ak si oni sami sebe navzájom túto lásku nepreukazujú.

 

Kto žije Kristovým princípom lásky k blížnemu ako k sebe samému, ten sa nemusí báť žiadnej Apokalypsy. Nad tým bude bdieť Láska Najvyššieho a ochraňovať ho, nech už sa bude diať čokoľvek.

 

Kto však princípom lásky k blížnemu nežije, tomu sú určené drsné slová Apokalypsy. Nech ich berie ako výstrahu! Nech ich berie ako impulz k nevyhnutnej zmene seba samého k lepšiemu, pretože ak tak neurobí, stanú sa slová Apokalypsy jeho vlastným, osobným osudom.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>
Skazené ovocie západnej demokracie Mon, 23 Mar 2015 17:32:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/504/skazene-ovocie-zapadnej-demokracie http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/504/skazene-ovocie-zapadnej-demokracie Milan Šupa Milan Šupa  

Pozrime sa takto na udalosti v Iraku, Líbyi a Ukrajine, pretože v nich môžeme nájsť mnoho spoločných styčných bodov. Vo všetkých prípadoch totiž išlo o štáty, ktoré vo svojom pôvodnom smerovaní neboli výrazne prozápadne orientované. V Iraku a Líbyi sa z nášho západného pohľadu nachádzali diktátori, utláčajúci vlastné národy a to až takým spôsobom, že sa to stalo jedným z dôvodov k ich odstráneniu. Tým mali byť tamojší občania zbavení utrpenia, mala im byť prinesená sloboda a zachovávanie ľudských práv, zaručené aplikovaním demokracie západného typu.

 

Ako bojovníci za oslobodenie ľudu spod jarma diktátorov začali teda USA a ich západní spojenci vojnové akcie, ktorých deklarovanými cieľmi boli iba tie najušľachtilejšie a najhumanistickejšie ideály.

 

No a teraz, z odstupom času môžeme objektívne posúdiť, aké to prinieslo ovocie. Irak a Líbya sú krajiny, v ktorých bola cieleným bombardovaním systematicky ničená infraštruktúra. Okrem obrovských materiálnych škôd mal ozbrojený zásah za následok i veľké množstvo mŕtvych, zranených a zmrzačených.

 

V Iraku bola dosadená prozápadná vláda, avšak tento štát sa stal štátom vysoko nestabilným, plným ozbrojených konfliktov a sektárskeho násilia.

 

V Líbyi vznikli dve vlády a dva parlamenty, súperiace medzi sebou. Okrem toho sa tu nachádza plno rôznych teroristických skupín, ktoré hája so zbraňou ruke svoje kmeňové, alebo náboženské záujmy. Situácia v krajine nemá ďaleko od úplnej anarchie.

 

Ak sa pozrieme na stav životnej úrovne obyvateľstva, stav ľudských práv a úroveň demokracie, toto všetko zaznamenáva obrovský prepad, Životná úroveň išla prudko dolu, demokracia a ľudské práva sú iba ilúziou v krajinách, v ktorých sa každodenne musíte báť o holý život.

 

Aké je teda reálne ovocie, ktoré ozbrojené akcie USA a ich západných spojencov priniesli? Zničená infraštruktúra, tisíce mŕtvych, pretrvávajúce násilie, uplatňovanie práva silnejšieho, rapídny prepad životnej úrovne a absolútna nefunkčnosť demokracie západného typu. Národy Iraku a Líbye boli vojenským zásahom USA a ich západných spojencov vrhnuté o tridsať, ak nie o viac rokov dozadu. A ak by sme sa spýtali bežných, obyčajných ľudí, kedy im bolo lepšie, nie len im, ale aj nám musí byť jasné, že určite za Husajna či za Kadáffiho.

 

Nikto tým samozrejme netvrdí, že neexistovali určité veci, s ktorými sa nedalo u týchto takzvaných diktátorov súhlasiť, ale na druhej strane sa skúsme objektívne pozrieť na to, čo spôsobil západ svojim násilným riešením. Ak totiž bolo vtedy zle, dnes je oveľa horšie! Došlo k mnohonásobnému zhoršeniu životnej situácie obyvateľstva, bolo zabitých a zmrzačených množstvo ľudí, už ani nehovoriac o materiálnych škodách.

 

Stručne vyjadrené, ovocím jednania USA a západných spojencov je skaza a deštrukcia! Ušľachtilé zámery a dôvody, prečo bol vojenský zásah nevyhnutný je jedna vec, avšak úplne rozvrátené krajiny ako trpké ovocie týchto zámerov je vec druhá.

 

No a Ukrajina je niečo veľmi podobného. Aj tam pred tým vládol Janukovičov režim, ktorý nebol západu naklonený. Kvôli korupcii bol tento režim násilím zvrhnutý a do vlády v Kyjeve sa dostali ľudia orientovaní prozápadne.

 

Čo však je toho dôsledkom a aké to prinieslo ovocie? Výsledkom a ovocím násilne dosadenej prozápadnej vlády je občianska vojna, aktivácia neofašistických elementov, tisíce mŕtvych a ekonomicky zruinovaná krajina.

 

Ak sa teda máme pozrieť čisto objektívne iba na ovocie, ktoré prinieslo presadzovanie prozápadnej orientácie Ukrajiny, tak ide o ovocie nesmierne trpké, predstavujúce obrovský prepad životnej úrovne obyvateľstva, z ktorého je jeho mužská časť ešte navyše ustavičnými mobilizáciami hnaná do nezmyselnej vojny.

 

Po ich ovocí ich poznáte! V prípade Iraku, Líbye a Ukrajiny priniesla násilná aplikácia západných hodnôt skazu a zmar namiesto požehnania!

 

Ak bolo za Husajna, Kadáffiho a Janukoviča zle, je teraz lepšie? Ak ale nie je lepšie, ale naopak dokonca mnohonásobne horšie o čom to svedčí? O čom to napovedá?

 

Realita nám ukazuje, že ovocie násilného šírenia demokracie a takzvanej správnej prozápadnej orientácie sa javí ako niečo mimoriadne skazeného a zlého! Je to čosi podobného tomu, ako keď boli kedysi dávno šírené kresťanské ideály ohňom a mečom. Rovnako je i dnes ohňom, mečom a importovanými revolúciami šírená takzvaná demokracia.

 

Po ich ovocí ich poznáte! Vedzte teda, že dobrý strom nemôže v nijakom prípade prinášať zlé ovocie. Dobý strom predsa prináša iba dobré ovocie! Zlé ovocie však musí nevyhnutne pochádzať zo zlého stromu! Inak to predsa ne je vôbec možné!

 

A ešte niečo by sme si mali uvedomiť. A síce upozornenie, skryté v slovách: Dávajte si dobrý pozor na tých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, avšak vo vnútri sú to draví vlci!

 

Za dravého vlka a za synonymum všetkého zla je dnes západom považované Rusko. Avšak USA a jeho západní spojenci sami seba stavajú do pozície mierotvorcov, presadzovateľov demokracie a ľudských práv. Oni sú tými dobrými a túto veľkú a vznešenú pravdu svorne každodenne šíria všetky im poplatné médiá. A jednoduchí ľudia, podliehajúci médiám, sú vo svojej naivite presviedčaní o našej západnej dobrote a agresívnom a zvlčilom Rusku.

 

Keby ale väčšina našej populácie nepodľahla západnému, konzumnému spôsobu života, keby sa väčšina našich spoluobčanov nestala ateistami a materialistami, potom by sa asi boli predsa len schopní zamyslieť nad známymi slovami, ktoré nás varujú: Dávajte si veľký pozor na tých, ktorí sa tvária ako baránkovia, ale vo vnútri sú to draví vlci!

 

Draví vlci, ktorým ide iba o svoj vlastný prospech a ktorým všetko to ostatné, všetky krásne a ušľachtilé reči o demokracii a ľudských právach slúžia len ako zástierka ich skutočných úmyslov. A tie úmysly už ani nie sú skryté, ale otvorene poznateľné podľa ovocia, ktoré prinášajú. Veď predsa po tomto ovocí ich môžeme dokonale poznať! Môžeme poznať, že sú schopní ako vlci na kusy roztrhať celé národy, za účelom vlastných mocenských a koristníckych cieľov, oháňajúc sa pritom ušľachtilými ideálmi.

 

Kto preto nie je v dnešnej dobe vyslovene slepý, musí za všetkým tým ľúbivo ušľachtilým, čo sa prezentuje navonok vidieť ako na dlani skrytú a zhnitú vnútornú podstatu bezohľadnej chamtivosti a svetovládno mocenských zámerov.

 

Avšak žiaľ zdá sa, že svet je plný hluchých a slepých, ktorí preto, aby sa oni sami mali dobre držia ústa a krok, a svojim alibizmom schvaľujú zvlčilo zvrátený systém, ktorého súčasťou sa svojim prispôsobením stávajú.


http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.


]]>
Existuje i smrť duchovného druhu! Mon, 02 Mar 2015 19:34:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/ostatne/495/existuje-i-smrt-duchovneho-druhu http://novinar.sk/clanok/ostatne/495/existuje-i-smrt-duchovneho-druhu Milan Šupa Milan Šupa  

Na svete žije obrovské množstvo ľudí, ktorí zanedbávajú svojho ducha tak, že v nich už len slabučko tlie a oni sa preto ocitajú na hranici duchovnej smrti. Mnohí žijú z tohto dôvodu už iba telom a jeho potrebami. Ale tam, kde je len telo, tam sa začínajú zhromažďovať supy! Lebo živorenie na hranici duchovnej smrti, prejavujúce sa už iba životom telesným nemá vo stvorení absolútne nijaké opodstatnenie.

 

Veľmi dobre vieme, čím treba kŕmiť naše telo. Ale čím treba kŕmiť nášho ducha, aby nechradol a nezahynul?

 

Treba ho kŕmiť a živiť krásou, čistotou, ušľachtilosťou, dobrom, spravodlivosťou a ľudskosťou. Pestovaním čistých, ušľachtilých, dobrých, spravodlivých a ľudsky ústretových citov a myšlienok, ako aj slov a činov. Toto je potrava ducha, prostredníctvom ktorej mocnie, silnie a prosperuje. Prostredníctvom ktorej je živým, radostným a vitálnym.

 

Rovnako, ako teda dbá človek o zdravie a prospech svojho tela mal by dbať i o zdravie a prospech svojho ducha. Lebo podstatou a jadrom každého z nás je práve duch! To sme „my“! To je to naše pravé „ja“, ktoré využíva fyzického tela len ako prostriedku pre život v hmotnosti. Duch je podstatou a jadrom nášho bytia! Je tým najdôležitejším, čo máme. Po smrti nášho tela totiž duch žije ďalej.

 

Avšak ak postupne chradne a nakoniec už len živorí náš duch, ktorému sa nedostávalo duchovnej potravy, potom to znamená koniec. Naša, už len čisto telesná existencia stráca zmysel, ak v sebe nenesie živého ducha.

 

V evanjeliách sa píše o sudcovi, ktorý raz príde súdiť živých i mŕtvych. Nie však telesne živých a telesne mŕtvych, ako sa to prvoplánovo nesprávne chápe, ale duchovne živých a duchovne mŕtvych!

 

Evanjeliá sú totiž spisy duchovného charakteru, hovoriace o duchovných súvislostiach bytia. Preto zmienka o súde živých a mŕtvych nemôže byť chápaná v zúženom slova zmysle ako súd fyzicky živých a fyzicky mŕtvych.

 

Takéto chápanie by totiž bolo absolútne nelogické, pretože človek, ktorý dbá o rozvoj svojho ducha bude žiť aj po smrti fyzického tela. A zase naopak, ak človek nedbá o rozvoj svojho ducha a nechá ho strádať, hladovať a nakoniec i celkom pohasnúť, takýto človek je v skutočnosti mŕtvym, hoci ešte fyzicky žije.

 

Slová o nevyhnutnom súdení živých a mŕtvych, ku ktorému raz dôjde teda nehovoria o fyzicky živých a fyzicky mŕtvych. Hovoria o duchovne živých a duchovne mŕtvych, z ktorých tí živí vykročia na cestu života a tí mŕtvi na cestu cestu zatratenia.

 

Vyživujme preto dobre svojho ducha a starajme sa oň. Nech nám rastie, mocnie a rozkvitá. Tak, ako každodenne doprajeme svojmu telu dostatok potravy, aby mohlo existovať, tak každodenne doprajme i dostatok potravy svojmu duchu, aby aj on mohol existovať. Posilňujme ho a živme napríklad krásou. Krásou všetkého druhu, ktorá ale musí byť čistá a ušľachtilá.

 

Živme ho a posilňujme ho našimi dobrými, čistými, spravodlivými a ľudsky ústretovými citmi a myšlienkami. Živme ho našimi ušľachtilými, dobrými a spravodlivými slovami a činmi.

 

Potom bude náš duch rásť, pevnieť a rozkvitať. A napokon, keď odloží vonkajší obal svojho fyzického tela bude môcť vstúpiť do nádhernej, jasavej, radostnej a veľkolepej večnej ríše ducha. To je totiž cieľom našej cesty stvorením a zmyslom celého nášho bytia.

 

Kto však každodenne nedbá a potreby svojho ducha a neposilňuje ho, kto síce necháva na neho pôsobiť krásu, avšak v jej nečistej a poškvrnenej podobe, koho myšlienky a city sú nedobré, nečisté, nespravodlivé a ľudsky neústretové a takýmito sú i jeho slová a činy, duch takéhoto človeka trpí akútnym hladom a čoraz viacej chradne. Nakoniec už len ako maličké svetielko slabo bliká a pomaly pohasína. To je potom stav, v ktorom človeku zostáva už len telo s jeho pudmi a s jeho rozumom.

 

Cit, ktorý je prejavom ducha sa stratí. Tým najvyšším v človeku, v ktorom odumiera jeho duch sa stáva rozum. Takýto človek sa potom stáva duchovne mŕtvym, rozumovým automatom bez citu. Stáva sa chladným, kalkulujúcim strojom, stáva sa hmotou, stáva sa už iba čisto telom. Telom, nad ktorým, ako je napísané v Biblii, pomaly začínajú krúžiť supy, pretože prakticky ho už možno považovať za mŕtveho.

 

Chceme byť vari aj my odstránení z tohto stvorenia ako neživé mŕtvoly? Chceme vari kráčať v ústrety takémuto osudu?

 

Ak nie, posilňujme každodenne svojho ducha a doprajme mu starostlivosti, potravy a výživy, aká mu prináleží, aby mohol silnieť a prosperovať. Aby sa v sile krásy, ušľachtilosti, dobra, spravodlivosti a ľudskosti rozžiaril ako jasný plameň, šľahajúci v ústrety večnému spojeniu s nádherou veľkolepej ríše ducha.

 

Toto je vízia a toto je cieľ, ku ktorému má smerovať životné úsilie každého z nás.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

 

]]>
Čo všetko dokáže duch človeka? Mon, 16 Feb 2015 19:16:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/ostatne/485/co-vsetko-dokaze-duch-cloveka http://novinar.sk/clanok/ostatne/485/co-vsetko-dokaze-duch-cloveka Milan Šupa Milan Šupa Tak, ako má rozum schopnosť analytického a exaktného posúdenia diania v hmotnosti, presne rovnakým spôsobom má aj náš cit schopnosť overovať, skúmať a prežívať všetko, čo presahuje hranice najhrubšej hmotnosti. K aktivácii týchto našich vyšších schopností je však potrebné byť cez cit otvorený svojmu duchu, pretože práve naše cítenie je rečou ducha.

Žiaľ, tu sa ale skrýva kameň úrazu, pretože ľudia svojim jednostranným a neustálym preferovaním len a len vlastných rozumových schopností prišli o spojenie so svojim živým cítením. Tým stratili kontakt so svojim duchom a prostredníctvom neho s vyššou realitou. Tak prišli o schopnosť vnímať duchovné, ktoré z tohto dôvodu neskôr začali považovať za výmysel. Za niečo, čo neexistuje. Podstata problému však spočíva iba v ich vlastnej strate schopnosti vnímania vyššieho, duchovného rozmeru bytia.

Ale to, čo dokáže náš duch má aj mnohé, celkom praktické stránky. Vezmime si napríklad také pokrytectvo ľudí, ktorí sa dokážu navonok na niečo hrať, avšak vnútorne sú úplne inými. Trebárs navonok sa prezentujú ako veriaci, pričom ich vnútro je plné najrozličnejších zlých vlastností.

Podobné pokrytectvo a podobné klamanie je možné iba preto, že ľudia vo všeobecnosti veria viac rozumu, ako citu. No a rozum, ktorý je schopný vnímať iba to vonkajšie a viditeľné, tento rozum je možné pokryteckým správaním veľmi ľahko oklamať.

Ak by ale človek dokázal načúvať svojmu citu, prostredníctvom ktorého je spojený so svojim duchom, dokázal by pomerne ľahko prehliadnuť podobné klamstvo, pretože náš duch je schopný vyciťovať vnútorný život iného človeka. Takýmto spôsobom by sme dokázali jasne rozlíšiť všetky rozdiely medzi vonkajším správaním a vnútorným životom jednotlivých ľudí.

Dnes to síce ešte nedokážeme, ale má prísť doba, v ktorej budú mať všetci ľudia živé spojenie s vlastným duchom. Každé pokrytectvo bude potom ľahko prehliadnuté a na vedúce pozície v spoločnosti sa dostanú iba ľudia skutočne vnútorne vysoko hodnotní a nie takí, akí sú na vysokých pozíciách dnes, čiže ľudia, ktorí sa na hodnotných, dobrých a ústretových mnohokrát iba hrajú, pričom ich vnútro je úplne iné.

Dnes, keď nám ešte vládne rozum je práve preto možné, aby nám vládli pokrytci a klamári, ktorí inak hovoria a inak uvažujú. Títo ľudia môžu byť dokonca vnútorne úplne zvrhlí, avšak navonok si predsa len dokážu vybudovať príjemnú fasádu a to bez obáv, že by im na to v dnešnej dobe rozumu niekto prišiel. Žiaľ, takáto je realita a takéto sú mnohé takzvané „osobnosti“, ktoré vládnu národom i svetu.

Jedine vtedy, keď sa začnú na vedúce miesta v spoločnosti dostávať ľudia skutočne vnútorne hodnotní, iba potom začne všetko smerovať k lepšiemu. Iba skutočne spravodliví a čestní ľudia môžu totiž viesť spoločnosť správnym smerom – smerom k materiálnemu a duchovnému vzostupu.

Malá, ale užitočná rada na záver: Ak prídeme do kontaktu s nejakým človekom, mali by sme dbať na náš prvý dojem. Prvý dojem totiž pochádza z ducha, pretože náš duch zvažuje bleskurýchle.

Tento náš prvý, trebárs napríklad varovný dojem pri stretnutí s nejakým človekom však býva často rýchlo prekrytý našimi rozumovými úvahami a snahou dotyčného vyzerať pred nami čo najlepšie. Ak na to dáme a nebudeme sa držať prvého dojmu, často sa potom stáva, že na to nakoniec trpko doplatíme. Preto by sme mali pamätať, že prvý dojem býva takmer vždy správny.

 

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

 

]]>
Prečo nás viac priťahuje zlo? Mon, 02 Feb 2015 19:15:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/kultura/478/preco-nas-viac-pritahuje-zlo http://novinar.sk/clanok/kultura/478/preco-nas-viac-pritahuje-zlo Milan Šupa Milan Šupa  

 

Pochopenie toho, prečo je tomu práve takto si priblížme na príklade malého dieťaťa, stavajúceho hrad z kociek. Dieťa kladie trpezlivo jednu kocku na druhú a veže hradu sa pomaly dvíhajú do výšky. Táto činnosť od neho vyžaduje určitú námahu, sústredenie, premýšľanie, kombinovanie, fantáziu a trpezlivosť. Avšak zrazu príde iné dieťa a šmahom ruky mu všetko zbúra.

 

No a presne takto je to i s dobrom a zlom. To dobré vyžaduje určitú námahu, určité sebaovládanie, sebadisciplínu, seba zušľachťovanie a cieľavedomosť v našom smerovaní k vyšším a vznešenejším hodnotám.

 

Avšak to zlé od nás mnoho nevyžaduje. Nevyžaduje takmer nič, pretože zlu stačí, ak sa ľudia oddajú a podvolia všetkým svojim slabostiam, vášniam a nedostatkom. Keď sa podvolia a bez zábran oddajú tomu najnižšiemu v sebe samých. A to je predsa tak jednoduché a pohodlné! Tak dokonale vyhovujúce ľudskej pohodlnosti a duchovnej lenivosti. Tak prosté, jednoduché a nenáročné, ako zbúrať šmahom ruky hrad z kociek.

 

Práve pre toto teda ľudí priťahuje zlo omnoho viac, ako dobro. Ako dobro, ktoré na nich kladie určité požiadavky a vyžaduje od nich určitú námahu cieľavedomého snaženia.

 

Vezmime si napríklad televíziu. Je plná filmov a programov nízkeho, ba až toho najnižšieho druhu. Je plná povrchnosti a neuveriteľnej myšlienkovej prázdnoty.

 

Prečo? Pretože práve takto to ľudia chcú! Pretože podľa ich názoru si práve pri sledovaní takéhoto druhu programov najlepšie oddýchnu. Nekladú na nich totiž nijaké morálne ani intelektuálne nároky. Ľudom naozaj stačí iba bezmyšlienkovite hľadieť na obrazovku, nech už sa tam v podstate deje čokoľvek. Len nech ich to nenúti hlbšie uvažovať a zaoberať nejakými morálnymi hľadiskami.

 

Programy náročnejšieho druhu a hlbšieho filozofického, etického, duchovného, či intelektuálneho charakteru bývajú zväčša vysielané mimo hlavný vysielací čas a na takzvaných „druhých programoch“, kde nemajú ani zďaleka takú sledovanosť.

 

Prečo? Jednoducho preto, lebo kladú na diváka určité požiadavky a určitú námahu, ktorú však väčšinový divák nie je ochotný vynaložiť. A preto vo vysielaní televízií prevláda brak a nekvalita nad hodnotami a kvalitou. To zlé, nízke, plytké a povrchné totiž ľuďom omnoho viac vyhovuje, ako to dobré, čisté, hodnotné a ušľachtilé, pretože to nevyžaduje žiadnu námahu. Len pohodlné podvolenie sa vlastnej nízkosti.

 

Takáto je pravda o človeku! O väčšine ľudí na tejto zemi! Kto chce, môže vidieť neodškriepiteľné dôkazy všade okolo seba. Môže ich vidieť nie len v štruktúre vysielania televízií, ale aj v rozhlase, literatúre, hudbe, na internete, ako aj v každodenných životných situáciách. Ľudia vo všeobecnosti inklinujú omnoho viac k tomu negatívnemu, ako k tomu lepšiemu a pozitívnejšiemu. Preto je na svete tak veľa nečestnosti, neohľaduplnosti, bezcitnosti, neľudskosti, nespravodlivosti, klamstva, egoizmu, nečistoty a neušľachtilosti, ale už omnoho menej čestnosti, ohľaduplnosti, ľudskosti, spravodlivosti, poctivosti, nesebeckosti, čistoty a ušľachtilosti. To prvé je totiž žiaľ omnoho jednoduchšie a pohodlnejšie, ako to druhé.

 

Každý z nás akoby v sebe skrýval dve podstaty. Jednu dobrú a druhú zlú. A človek sa žiaľ radšej podriaďuje tej zlej, akoby bol ochotný vyvinúť určitú námahu k vedomému rozvíjaniu tej dobrej.

 

O tejto povahe človeka, o tomto neblahom sklone ľudstva hovoril už kedysi Kristus vo svojom podobenstve o dvoch cestách. O ceste pohodlnej a širokej, po ktorej kráča väčšina a o ceste úzkej, ktorú nachádzajú iba nemnohí.

 

Tá široká cesta je cestou pohodlného odovzdania sa zlému, nízkemu a povrchnému, ktorá však vedie do záhuby. Tá úzka cesta je cestou úsilia o dobro, poctivosť, spravodlivosť a ušľachtilosť. Je to cesta námahy v úsilí o dobro, ktorá však jediná vedie k plnému a šťastnému životu. K životu hodnému dôstojnosti človeka, kým tá druhá, široká cesta pohodlného prispôsobovania sa zlému a nízkemu nás devalvuje a strháva nás pod našu vlastnú dôstojnosť. Alebo žiaľ mnohokrát až na úroveň zvieraťa.

 

Pamätajme teda a buďme si toho dobre vedomí, že to dobré v nás bude potrebovať k svojmu rozvinutiu vynaloženie určitej námahy, zatiaľ čo tomu zlému, nízkemu a neušľachtilému v nás sa stačí iba pohodlne podvoliť.

 

Avšak jedine rozvíjaním dobra môžeme dospieť k plnohodnotnosti života, zatiaľ čo v pohodlnom podvoľovaní sa zlému sa na samom konci tohto procesu skrýva skaza. Skrýva sa smrtonosná devalvácia našej osobnosti, ako nevyhnutný dôsledok našej duchovnej lenivosti, spočívajúcej v zhubnom sklone pohodlného podvoľovania sa zlému.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>
Duchovné poučenie z komunálnych volieb Mon, 08 Dec 2014 19:20:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/461/duchovne-poucenie-z-komunalnych-volieb http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/461/duchovne-poucenie-z-komunalnych-volieb Milan Šupa Milan Šupa  

 

A práve z tohto uhla pohľadu sa pozrime na nedávne komunálne voľby, v ktorých kandidovali stovky záujemcov o posty poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ako i o posty starostov a primátorov. Pri tomto enormne vysokom záujme o pozície v samospráve však vyvstáva oná už spomínaná, veľká a zásadná otázka a síce, aké vnútorné pohnútky týchto ľudí k tomu viedli? Či naozaj bolo ich jediným úmyslom hľadieť na záujmy svojich voličov, alebo či snáď nemali úplne iné úmysly? Či snáď nemysleli v prvom rade na svoj vlastný prospech? Či nemysleli na svoj vlastný profit a to či už finančný, alebo profit plynúci z určitej spoločenskej prestíže. Poznať tak vnútro ľudí, to by asi tie voľby dopadli úplne inak!

 

Áno, sú to práve vnútorné a skryté pohnútky, ktoré určujú celkový charakter pôsobenia poslancov, starostov a primátorov vo svojich funkciách po zvolení. Tie najtajnejšie, skryté vnútorné pohnútky, ktoré nemohol pred voľbami nikto vidieť sa totiž aj tak napokon prejavia počas volebného obdobia navonok, a to žiaľ mnohokrát tým najnegatívnejším spôsobom. Po čase sa totiž celkom otvorene a každému viditeľne ukáže, aké v skutočnosti boli skryté úmysly dotyčných, keď išli do volieb. A žiaľ, ako to už býva takmer pravidlom, ukáže sa, že tieto úmysly neboli najčestnejšie. Že boli mnohokrát zištné a zamerané predovšetkým na osobný prospech.

 

V tejto skutočnosti sa skrýva všetka tragédia súčasného systému! Od najvyšších riadiacich orgánov spoločnosti až po tie najnižšie je totiž zvykom inak hovoriť a niečo iné skrývať vo svojom najhlbšom vnútri. Je totiž zvykom na jednej strane hovoriť o prospechu spoločnosti, avšak na druhej strane v skrytosti myslieť predovšetkým na svoj osobný prospech a na svoj osobný profit. A hoci napriek tomu, že do vnútra ľudí zatiaľ nevidíme, to čo tam skrývajú sa aj tak napokon časom vyplaví na povrch a na vonkajšom, reálnom jednaní dotyčného potom vidieť, na čo v skutočnosti myslel a aké boli jeho pravé zámery.

 

No a potom žiaľ opäť mnohí voliči spoznajú, že sa zase dali oklamať peknými rečami, ktoré slúžili iba na zastretie skutočných vnútorných úmyslov a na to, aby ich naivní voliči zvolili na ich posty. No a následné pôsobenie takýchto ľudí v ich funkciách potom celkom logicky vyvoláva iba nevôľu, nespokojnosť a hnev.

 

Aký spoločenský systém by bolo teda treba nastoliť a ako to vymyslieť tak, aby k podobným podvodom viac nedochádzalo?

 

V minulosti sa to ľudia neraz snažili riešiť zmenou jedného spoločenského systému na druhý. Aj u nás došlo nedávno k podobnej zmene, pričom však žiaľ i súčasný systém opäť prináša veľa nespokojnosti, rozčarovania a hnevu.

 

Podstata problému totiž nespočíva v zmene spoločenského systému, ale práve v zmene vnútorného prístupu ľudí, ktorý je v každom systéme tým najrozhodujúcejším.

 

To teda znamená, že ak sa onen skrytý vnútorný prístup ľudí nezmení, nebude ani to najdokonalejšie spoločenské zriadenie fungovať správne a ku spokojnosti všetkých.

 

Znamená to však zároveň, že súčasný spoločenský systém by vôbec nemusel byť taký zlý, keby boli čestnejšie, spravodlivejšie a ušľachtilejšie skryté vnútorne pohnútky ľudí v ňom. Lebo práve na kvalite tohto vnútorného prístupu ľudí ku všetkému okolo nich všetko stojí, alebo padá. V súčasnosti žiaľ skôr padá!

 

Značí to teda, že akúkoľvek zmenu k lepšiemu nemožno nikdy vykonať čisto zvonka, ale vždy iba zvnútra. Vždy iba prostredníctvom vnútornej, duševnej premeny človeka!

 

Ak teda budú ľudia už vo svojom vnútri klásť dôraz na spravodlivosť a čestnosť, ak budú už vo svojom vnútri selektovať svoje myslenie a cítenie tak, že si ponechajú iba to čestné a spravodlivé a zavrhnú to nečestné a nespravodlivé, potom sa určite všetci postupne začneme mať lepšie.

 

Ak však ľudia vo svojom vnútri, na báze svojich citov a myšlienok nebudú podporovať iba to čestné a spravodlivé, ale naopak rozvíjať to nečestné a nespravodlivé a vedome s tým kalkulovať, môže prísť hoci aj ten najdokonalejší spoločenský systém, lepšie nebude nikdy.

 

A tieto zákonitosti sa netýkajú len ľudí, uchádzajúcich sa o posty v samospráve, ale týka sa to úplne každého z nás. Úplne každého práve na tom mieste a v tej spoločenskej pozícii, v akej sa on osobne nachádza.

 

Ale vráťme sa späť k politike a k spravovaniu vecí verejných a skúsme si definovať, aký optimálny vnútorný postoj by mali v sebe prechovávať ľudia, ktorí majú ambíciu pôsobiť v samospráve. Títo ľudia by si mali uvedomiť, že vládnuť neznamená nič iného, ako slúžiť celospoločenskému dobru. Znamená to pôsobiť v záujme toho najširšieho celospoločenského dobra!

 

Presadzovanie prospechu určitých záujmových skupín, alebo dokonca prospechu seba samého nad prospech celku a celospoločenského dobra je však žiaľ morovou ranou dnešnej spoločnosti! Je to jed, otravujúci spoločenský život, vzbudzujúci nevôľu, hnev a rastúcu nespokojnosť.

 

Nízky hodnotový systému ľudí v politike totiž devastuje túto spoločnosť! Devastuje ju nízky hodnotový systém celého obyvateľstva vo všeobecnosti, pretože práve toto je základná platforma, z ktorej všetko vyrastá.

 

Lebo z národa nízkych vnútorných hodnôt môže povstať iba politická reprezentácia nízkych vnútorných hodnôt a následne práve tomu zodpovedajúca kvalita spoločenského života, ktorá túto všeobecnú nízkosť hodnôt úplne viditeľne odráža.

 

Nijaký národ preto nemá právo nadávať na svoju vlastnú politickú reprezentáciu na všetkých jej stupňoch, pretože ona je iba odrazom jeho samého. Je zrkadlom jeho samého!

 

Aké totiž vnútorné hodnoty v sebe národ nesie, presne takých vnútorných hodnôt je aj jeho reprezentácia. Veď v podstate ani iná byť nemôže!

 

Ak sa preto nezmenia práve tieto vnútorné hodnoty, ak už na báze svojho myslenia a cítenia nebudeme podporovať jedine to dobré, spravodlivé, čestné a ušľachtilé, potom sa nezmení vôbec nič! Potom môžeme zvoliť kohokoľvek a meniť spoločenské systémy akokoľvek, vždy to bude iba zlé a nikdy nie dobré.

 

Preto každý národ, ktorý sa chce mať lepšie nech pracuje na vnútornej zmene seba samého. Ak tak totiž neučiní, jeho vlastná politická reprezentácia, ktorá z neho vzíde, mu dá potom na vlastnej koži pocítiť všetku nízkosť jeho vlastného, vnútorného hodnotového systému.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.


]]>
Úvaha o poslednom súde Wed, 26 Nov 2014 19:15:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/kultura/442/uvaha-o-poslednom-sude http://novinar.sk/clanok/kultura/442/uvaha-o-poslednom-sude Milan Šupa Milan Šupa  

 

Slovo „súd“ značí vynesenie rozsudku, určenie trestu za predchádzajúce previnenie. Odplatu za niečo, čo bolo vykonané nesprávne. Zo slova „posledný“ možno vyčítať, že tých dielčích a menších súdov už bolo pravdepodobne viac. Keďže ale napriek všetkému nedochádzalo k zmene a k polepšeniu, vyvstala nutnosť urobiť konečnú prietrž trvale nesprávneho jednania. Nutnosť podrobiť previnilcov, v tomto konkrétnom prípade celé ľudstvo veľkému, rozhodujúcemu a definitívnemu „poslednému súdu“.

 

Ale prečo má byť naše vzdelané, civilizované a kultúrne ľudstvo takto prísne súdené? Čím sa previnilo? Čo takého zlého urobilo, alebo doposiaľ robí?

 

Podobné otázky nesvedčia o ničom inom, ako o veľkej povrchnosti v posudzovaní reálneho života. Lebo žiaľ, pod vplyvom na efekt vypočítaného vonkajšieho lesku a zdanlivého pokroku prestali milióny ľudí vnímať hlbokú vnútornú prehnitosť a dutú prázdnotu toho, čo samo seba klamlivo nazýva slovom „civilizácia“.

 

Vari je možné ľahkomyseľne sa preniesť ponad oné dielčie „súdy“, prejavujúce sa počas celej ľudskej histórie ohromným a mnohorakým utrpením miliónov ľudských bytostí, či už formou vojen, útlaku, vykorisťovania, alebo iných druhov krutosti človeka voči človeku? Vari je možné ľahkomyseľne sa preniesť ponad oné dielčie súdy, v ktorých ľudia nemilosrdne súdili a odsudzovali sami seba?

 

Technický pokrok, klamlivo zamieňaný s civilizačnou vyspelosťou iba korunoval a plne odkryl skutočnú, hoci obratne skrývanú pravú tvár ľudstva. V „modernom“ 20. storočí zahynulo v dvoch apokalyptických vojnách také množstvo ľudí, aké ich bolo pobitých vo všetkých doterajších vojnách počas celej histórie ľudstva! Hľa, civilizácia!

 

Ak však je spoločenstvo ľudí na zemi schopné vo vzájomných vzťahoch medzi sebou jednať takýmto spôsobom a to z čoraz väčšou intenzitou, čoho sa asi ešte dočkáme? Môže byť snáď súčasný morálny stav svetového spoločenstva zárukou, že sa podobné veci už nebudú opakovať?

 

Žiaľ pri pohľade na televíziu, na internet a do novín, pri počúvaní rozhlasu, ale i bežných rozhovorov ľudí veľmi rýchlo stratíme akúkoľvek ilúziu o výške morálneho stavu populácie. Veľmi rýchlo stratíme akúkoľvek ilúziu o tom, že by to v dnešnej dobe už konečne mohlo byť iné. Je to smutné, ale morálne v skutočnosti ľudstvo takmer vôbec nepokročilo, alebo možno iba o veľmi maličký krôčik. V každom prípade ani zďaleka nie tak, ako by mohlo.

 

Pri kritickom pozorovaní našej histórie sa nás totiž pomaly začne zmocňovať neodbytné presvedčenie, že niekde tu musí byť nevyhnutne nejaká skrytá a po tisícročia stále pretrvávajúca, tá istá chyba! Niečo hlboko v jadre ľudstva musí byť skazené! Skazené a pokrivené do takej miery, že napriek strašlivým, ba až katastrofickým skúsenostiam sa nehľadajú pravé hodnoty a svet sa aj naďalej tupo klania ozajstného človečenstva nedôstojnej modle zisku!

 

Každý sa pachtí za hmotou a chce mať čoraz viac! Hromadenie majetkov, luxus a bezbrehé užívanie si pestrej škály pôžitkov poskytuje klamlivé a egoistické zabudnutie na skutočný stav reálneho života miliónov, nachádzajúcich sa naopak v neuveriteľnej biede a zúfalej materiálnej núdzi. Niet snahy, chuti a ani náznaku hľadať, nájsť a odstrániť pravú príčinu, s trvalou pravidelnosťou sa opakujúcich, čoraz tragickejších zlyhaní ľudstva, ktorých jednou z hlavných príčin je práve táto obrovská nerovnosť medzi ľuďmi.

 

A predsa nám už veľmi dávno bolo jasne ukázané, ako treba správne žiť a do akej podoby treba upraviť vzájomné vzťahy medzi sebou. Už dávno nám bolo predsa povedané o princípe lásky k blížnemu ako k sebe samému, ktorý v praxi znamená, že nikdy nemáme druhým robiť to, čo nechceme, aby druhí robili nám samotným.

 

Aký by bol dnes tento svet, keby ľudia pri všetkom čo plánujú vykonať zohľadňovali, či je to naozaj vec, ktorá by bola i pre nich samotných akceptovateľná, ak sa ich osobne dotkla? Aký by bol dnes svet, ak by sa ľudia naučili brať ohľad na iných presne v takej miere, v akej ho berú sami na seba alebo na svojich najbližších?

 

Avšak preto, že ľudia na iných takýto ohľad nikdy nebrali a doposiaľ neberú, práve preto mohlo byť a môže byť na svete toľko biedy, bezohľadnosti, surovosti, utrpenia, zdierania a vojen. Ľudia jednoducho opovrhli vesmírnym princípom Lásky, ktorého poznanie nám priniesol Kristus. Po tomto princípe vzájomnej lásky jedných voči druhým dennodenne šliapu, nemilosrdne tým odsudzujúc iných k bolesti, utrpeniu, strádaniu, biede, hladu či nedostatku.

 

Svojou vzájomnou neláskou ľudstvo samo seba odsudzuje a nemilosrdne súdi. Nespočetné druhy a spôsoby utrpenia zažil už tento svet. Je to dlhá a nekonečná séria malých, dielčich súdov, v ktorých jedni súdili a odsudzovali iných. V ktorých sa súdilo a odsudzovalo na základe farby pleti, na základe náboženského vyznania, na základe národnej a etnickej príslušnosti, na základe ekonomických a sociálnych pomerov, na základe politického presvedčenia a ešte na základe mnohých iných vecí.

 

A práve pre toto všetko prichádza k ľuďom posledný súd! Posledný súd, ako konečná prietrž ich vzájomného odsudzovania sa! Posledný súd ako nevyhnutný dôsledok tisícov dielčich súdov, v ktorých odsudzoval k utrpeniu jeden človek druhého. Posledný súd ako definitívny koniec všetkým starým praktikám a ako začiatok novej kvality života, spočívajúcej na princípe vzájomnej lásky.

 

Posledným súdom teda to staré a skazené skončí a to nové a lepšie začne. Posledný súd bude totiž vzájomným oddelením dobrého a zlého, ktoré doposiaľ žilo pospolu. Bude oddelením dobrých od zlých! Oddelením tých, ktorí majú predpoklady a sú schopní žiť na základe princípov vzájomnej lásky od tých, ktorí toho schopní nie sú a nikdy sa o to ani nesnažili. A tento deň sa blíži!

 

Opis toho, akým spôsobom tento súd prebehne a aké hodnoty v ňom budú považované za rozhodujúce nájdete v nasledovných silných a výstižných slovách:

 

Vtedy veľký Sudca zhromaždí všetkých, jedných po svojej pravici a druhých po svojej ľavici. A potom riekne tým, ktorí budú stáť po jeho pravici:

 

Poďte ku mne vy všetci, ktorí ste ma videli hladného a dali ste mi jesť, ktorí ste ma videli smädného a dali ste mi piť, ktorí ste ma videli bez šiat a zaodeli ste ma, ktorí ste ma videli v žiali a utešili ste ma. Vy, ktorí ste ma navštívili, keď som bol chorý, ktorí ste mi pomohli v mojej biede, brali ste na mňa ohľad a prejavili ste mi súcit.

 

A vtedy oni začudovane povedia: Pane, kedyže sme ťa videli hladného a dali sme ti jesť a kedy smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli bez šiat a zaodeli sme ťa, kedy sme ťa videli v žiali a utešili ťa? A kedy sme ťa navštívili, keď si bol chorý a kedy sme ti pomohli v tvojej biede? Kedy sme brali na teba ohľad a kedy sme ti prejavili súciť?

 

A on im odpovie: Veru hovorím vám, čo ste urobili hoci len jednému z mojich najmenších, mne ste urobili. A odídu títo smerom k bránam nového a lepšieho života.

 

Potom sa však obráti ku tým, ktorí budú stáť po jeho lavici a riekne im:

 

Odstúpte odo mňa zlorečení, lebo nedali ste mi jesť, keď ste ma videli hladného a nedali ste mi piť, keď ste ma videli smädného. Lebo ste ma nezaodeli, keď som bol bez šiat, ani neutešili, keď som bol v žiali. Lebo ste ma nenavštívili, keď som bol chorý, ani ste mi nepomohli v mojej biede. Lebo ste nebrali na mňa ohľad a neprejavili so mnou súcit.

 

Vtedy oni zhrození zvolajú: Pane, kedyže sme ťa videli hladného a nedali sme ti jesť a kedy smädného a nedali sme ti piť? Kedy sme ťa videli bez šiat a nezaodeli sme ťa, kedy sme ťa videli v žiali a neutešili ťa? A kedy sme ťa nenavštívili, keď si bol chorý a kedyže sme ti nepomohli v tvojej biede? Kedy sme nebrali na teba ohľad a kedy sme ti neprejavili súciť?

A on im odpovie: Veru hovorím vám, čo ste neurobili hoci len jednému z mojich najmenších, mne ste neurobili. A odídu títo na cestu utrpenia, končiaceho ich záhubou.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>
Najskôr hodnoty, potom chlieb! Tue, 28 Oct 2014 16:26:00 +0100 http://novinar.sk/clanok/ostatne/431/najskor-hodnoty--potom-chlieb http://novinar.sk/clanok/ostatne/431/najskor-hodnoty--potom-chlieb Milan Šupa Milan Šupa  

 

Takýchto, životom ťažko skúšaných ľudí je dnes veľa. Je veľmi veľa ľudí, ktorí majú podľa ich vlastného názoru príliš ťažký život na to, aby sa mohli nejako vážnejšie zamerať na realizovanie vyšších hodnôt vo svojom živote.

 

Ale pozor! Títo ľudia, a vôbec všetci ľudia by mali vedieť, že život okolo nás, že vonkajšie pomery, v ktorých sa nachádzame sú len zákonitým odrazom hodnôt, ktorým žijeme a ktoré uznávame! Nefunguje to teda tak, že sa najskôr musíme snažiť o to, aby sme sa mali lepšie a až potom, keď sa už lepšie mať budeme si nájdeme čas a chuť na niečo takého, ako sú vyššie hodnoty.

 

Je to úplne naopak! Jedine príklon ľudí k vyšším hodnotám, jedine ich snaženie o tie najvyššie duchovné a morálne princípy môže privodiť zlepšenie ich života! A všade tam, kde takéhoto úsilia niet, všade tam, kde bolo blahobytu a prospechu dosiahnuté nejakým iným spôsobom, trebárs klamstvom, podvodom, nečestnosťou, nemorálnosťou, bezohľadnosťou, či zneužívaním iných, všade tam nebude mať takýto blahobyt dlhého trvania a skôr alebo neskôr to začne ísť od desiatich k piatim. Veď presne takto je tomu i v prípade súčasného spoločenského systému, ktorému chýba úsilie o tie najvyššie duchovné a morálne ideály, čoho dôsledkom je veľký všeobecný úpadok nazvaný slovom kríza.

 

Už Kristus jasne pomenoval tento problém a poukázal na túto zákonitosť slovami: Netrápte sa tým, čo budete jesť, čo budete piť a čím sa zaodejete. Hľadajte predovšetkým hodnoty kráľovstva nebeského a všetko ostatné sa vám pridá!

 

Ak si preložíme tieto slová do jazyka dnešnej doby znamenajú asi toľko, že výška hodnotového systému človeka súvisí priamo úmerne s jeho priaznivými, alebo nepriaznivými životnými pomermi. Znamená to, že ak sa človek začne snažiť o naplňovanie tých najvyšších morálnych a duchovných princípov, dostane sa mu všetkého, čo k svojmu dôstojnému životu potrebuje.

 

Ale tiež to zároveň znamená, že hoci by dokázal dosiahnuť čohokoľvek, avšak za cenu popretia vysokých morálnych a duchovných princípov, takýto človek nebude nikdy v pravom slova zmysle šťastný a časom sa mu i jeho životné istoty začnú strácať. A nakoniec o ne v mnohých prípadoch i príde.

 

Uvedomme si už raz konečne, že život, ktorý sme nútení prežívať je odrazom výšky hodnôt, ktoré žijeme! Uvedomme si, že výška našich morálnych a duchovných ideálov určuje a priamo formuje vonkajšie pomery, v ktorých sme nútení žiť.

 

Mnohí predsa tvrdia, že i súčasná kríza je krízou hodnôt. To nie je len nejaké klišé, či rečnícky zvrat. To je doslovná pravda! Lebo úpadok vysokých duchovných, morálnych a ľudských hodnôt so sebou celkom zákonite prináša i úpadok hmotný. A to sa teraz deje!

 

Zastavenie veľkej celosvetovej krízy spočíva v pochopení a zrealizovaní tejto zákonitosti. Spočíva v pochopení, že prehlbujúci sa úpadok nie je už možné zastaviť nijakými politicko ekonomickými opatreniami, ale len primeranou snahou ľudí i celej spoločnosti o veľké morálne, duchovné a ľudské pozdvihnutie.

 

Úsilie o hodnoty „kráľovstva nebeského“, o ideály vysokého morálneho, ľudského a duchovného druhu, takéto úsilie však žiaľ dnes absolútne chýba. Preto prichádza úpadok! A spolu s ním ešte viac nečestnosti, chamtivosti, egoizmu, bezcitnosti a neľudskosti, pretože každý sa snaží utrhnúť si so zmenšujúceho sa koláča čo najviac sám pre seba. A tým sa úpadok ešte viac a ešte rýchlejšie prehlbuje.

 

Do tohto veľkého všeobecného marazmu však znejú zásadné Kristove slová, na ktoré málokto z ľudí berie zreteľ: Prečo sa tak staráte o to, čo budete jesť, čo budete piť a čím sa zaodejete? Prečo vám honba za hmotným prospechom stravuje všetky vaše životné sily? Hľadajte predsa hodnoty kráľovstva nebeského a všetko ostatné sa vám pridá! Hľadajte a naplňujte tie najvyššie ľudské, morálne a duchovné ideály a všetko ostatné dostanete navyše!

 

Medzi tie najvyššie duchovné, morálne a ľudské hodnoty, o ktoré je treba usilovať patrí čestnosť, spravodlivosť, dobrota, ľudskosť, súcit, ušľachtilosť a čistota myslenia. A patrí sem i túžba po poznaní a naplňovaní zmyslu vlastného bytia.

 

Kto teda postaví snahu o tieto princípy na prvé mieste vo svojom hodnotovom rebríčku, kto na ne bude myslieť viac a zaoberať sa nimi viac, ako starosťami o svoje hmotné zabezpečenie, tomu sa všetko ostatné pridá. Tomu sa dostane presne toľko, koľko potrebuje k svojmu dôstojnému životu na zemi. Lebo vysoké hodnoty, ku ktorým sa upol mu pozitívnym spôsobom urovnajú jeho životnú cestu. V poznaní tejto zákonitosti je skrytý prospech každého jednotlivca i každej spoločnosti, ktorá to pochopí a začne sa podľa toho riadiť.

 

Avšak v neznalosti tejto zákonitosti a v jej odmietaní je skrytý úpadok! Úpadok každého jednotlivca, ktorý o to nedbá, ako i každej spoločnosti, ktorá to ignoruje.

 

No a na záver ešte odpoveď na dôležitú otázku, ako je teda možné, že sa neraz vynikajúco darí takým ľuďom, ktorí nijaké vysoké hodnoty neuznávajú?

 

Hľadajte hodnoty kráľovstva nebeského a všetko statné sa vám pridá – hovorí Kristus. O to, čo nám malo byť pridané až na základe nášho života podľa vysokých hodnôt, o to možno samozrejme usilovať aj iným spôsobom. To si možno vydobyť aj inak! I nespravodlivosťou, nečestnosťou a klamstvom! I bezducho hmotným životným snažením!

 

Avšak medzi to ostatné, čo by sme pri našom správnom postoji dostali ako pridané nepatria iba veci hmotné, ale i duševná harmónia, vyrovnanosť, pokoj, šťastie a vnútorné naplnenie. Toto už ale nemožno získať inak! Ani nespravodlivosťou, ani nečestnosťou, ani klamstvom! Ani bezducho hmotárskym životným snažením!

 

Preto rozorvanou, nepokojnou, nenaplnenou a nešťastnou musí navždy zostať duša každého človeka, ktorý sa neusiluje o vysoké morálne, ľudské a duchovné princípy. Takýto človek si totiž môže vydobyť len to hmotné, avšak pravému, veľkému a skutočnému šťastiu zostane navždy vzdialený. Jeho duša zostane navždy smädnou, hladnou a nenaplnenou. A takýto človek sa vo svojej zmätenosti zväčša ešte viac upne na získavanie hmotného prospechu v nádeji, že práve ním utíši štvavý nepokoj vlastnej duše.

 

Nenechajme sa preto mýliť demonštráciou vonkajšieho blahobytu, úspechu a dostatku, o aké dnes nie je núdza. Je to všetko len prázdna vonkajšia fasáda, ak za tým niet úsilia o naplňovanie vysokých morálnych a duchovných hodnôt. Je to iba vonkajšia póza, za ktorou sa skrýva prázdna, nenaplnená a rozorvaná ľudská duša.

 

Lebo jediná cesta k pravej plnosti ľudského šťastia spočíva v už spomínaných Kristových slovách: Ak budete hľadať hodnoty kráľovstva nebeského, potom sa vám všetko ostatné v hojnej miere pridá.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>
Odkaz mŕtveho... Mon, 29 Sep 2014 18:35:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/426/odkaz-mrtveho http://novinar.sk/clanok/ostatne/426/odkaz-mrtveho Milan Šupa Milan Šupa  

A preto teraz na jeho prianie všetkým pripomínam: Žite svoj súčasný život s vedomým, že smrťou nič nekončí, ale všetko ďalej pokračuje. A že je to práve takto a nie inak zistí každý z nás veľmi rýchlo po odložení svojho fyzického tela.

 

Veľkou a zásadnou otázkou však zostáva, ako a akým spôsobom to po smrti ďalej pokračuje? Tak, ako je to na zemi? Alebo podobne, či úplne rozdielnym spôsobom?

 

Vedieť to je veľmi dôležité, pretože prezieravý človek tomu potom môže prispôsobiť už svoj súčasný pozemský život. Môže už teraz aspoň v určitej miere zohľadňovať podobné hodnoty a princípy, čo mu umožní plynulý prechod do inej roviny bytia bez akýchkoľvek šokov a nemilých prekvapení.

 

Avšak žiaľ, vo všeobecnosti sú ľudia v tomto smere absolútne nepripravení. Absolútne nepripravení na charakter a formu bytia, ktoré každého z nás očakáva po smrti. A práve preto, aby sme o tejto dôležitej veci získali aspoň určité povedomie vznikli nasledovné riadky.

 

V prvom rade treba zdôrazniť, že posmrtný život je v určitej zásadnej veci úplne iný, ako hmotný a pozemský. Na zemi si totiž človek vytvoril určité vlastné zákony a pravidlá, ktorými sa riadi a ktoré väčšina ľudí prijala za svoje. Lebo ako oni sami často vravia, tak to tu predsa na zemi chodí.

 

Avšak po smrti sa zrazu dostaneme do sveta, omnoho výraznejším spôsobom podrobeného úplne iným zákonom a pravidlám. Zákonom a pravidlám Božím!

 

Táto skutočnosť spočíva už v samotnej povahe vecí, a síce v tom, že smrťou svojho fyzického tela zanechávame na zemi i náš mozog a teda i naše myslenie. Čo nám však zostáva aj po smrti je naše najvnútornejšie citové prežívanie, tvoriace skutočné jadro našej osobnosti. Zostáva teda iba naša najvnútornejšia podstata, čiže to, aký v skutočnosti a naozaj sme.

 

No a toto naše najhlbšie vnútro, naša najskrytejšia podstata bude stáť v novom prostredí úplne odhalená, pretože naše nové telo iného, jemnejšieho druhu sa sformuje presne podľa nej. Akými teda vnútorne sme, práve tak budeme vyzerať. V našom vonkajšom zjave sa bude otvorene každému odkrývať naše najvnútornejšie ja.

 

Všetky závisti, všetky nenávisti, nečistoty a nízke sklony, ktoré sme na zemi vnútorne v sebe ukrývali budú nepokryte zjavné na prvý pohľad. Jednoducho povedané, človek už nebude môcť po svojej smrti klamať!

 

Takéto skrývanie a zahaľovanie bolo ľuďom možné len na zemi, pretože im to umožňoval ich rozum, ktorý je hmotným produktom mozgu. Rozum, prostredníctvom ktorého mnohí navonok skrývajú svoju najvnútornejšiu podstatu. Rozum, prostredníctvom ktorého sme sa mohli navonok javiť úplne inými, samozrejme omnoho lepšími, než sme v skutočnosti vnútorne boli. Veď si len spomeňme, koľko krát sme napríklad povedali niečo úplne iného, než to, čo sme cítili. Úplne niečo iného, čo malo zamaskovať naše najvnútornejšie cítenie.

 

Avšak len na zemi je možné byť človeku takýmto spôsobom neúprimným. Po smrti to už možné nie je, pretože práve rozum, ktorý nám to tu na zemi umožňoval po smrti odumiera i s našim mozgom a s celou našou fyzickou schránkou. A nám potom zostane už len naše najvnútornejšie citové prežívanie. Po smrti sa teda staneme takými, akí naozaj vnútorne sme a zároveň sa ocitneme i v tomu presne zodpovedajúcom prostredí. Táto skutočnosť zodpovedá známym slovám, že pred Stvoriteľom zostane raz stáť každá duša úplne nahá a odhalená. Nič sa nebude dať zatajiť ani ukryť. Klamať, prikrášľovať a robiť sa navonok lepším už nebude možné. Zostane len holá a nepokrytá pravda!

 

Len si to raz skúsme živo predstaviť! Len si skúsme predstaviť, že by sme videli ľudí naozaj takými, akými skutočne vnútorne sú. Nie takými, ako sa nám oni sami snažia javiť a predstierať.

 

Aký by to bol pohľad? Objavili by sa pred nami bytosti krásne, čisté, čestné, láskavé, alebo by vyplávala na povrch nízkosť, úbohosť, nečestnosť, nečistota, neušľachtilosť, podlosť a množstvo iných podobných vlastností?

 

Čo prechovávajú ľudia vo svojom vnútri? Akí naozaj sú? Čo by sme asi uvideli, keby sa každému na tvári i v celom jeho fyzickom zjave jasne zračilo to, čo prechováva vo svojom vnútri? Boli by sme nadšení krásou a ušľachtilosťou, alebo zhrození nízkosťou, malosťou, podlosťou a nečistotou? Aká je pravda o človeku? O ľudstve? Odpoveď na tieto otázky nech je ponechaná na každom z čitateľov.

 

Každopádne, klamať sa v tomto smere navzájom je možné iba na zemi. Iba na zemi si môžeme o sebe mnohé „namýšľať“. Iba na zemi môžeme navonok maskovať to, akými v skutočnosti vnútorne sme. A že žiaľ, ani zďaleka nie sme takými, akými by sme sa chceli navonok javiť, o tom nás presviedča kvalita života, ktorý žijeme. Kvalita medziľudských vzťahov, ktoré každodenne prežívame.

 

Všetko klamstvo, faloš, neúprimnosť a pokrytectvo sa však stávajú okamžite viditeľnými po odložení nášho fyzického tela. Potom zostáva iba holá pravda. Holá pravda o nás samotných! A túto holú pravdu o nás samotných budeme musieť žiť a prežívať. Ona sa stane našim osudom a ona nás vrhne do prostredia presne tomu zodpovedajúceho. Pre jedných to bude „peklo“ a pre druhých „nebo“. Každopádne vždy to ale bude tým najspravodlivejším odzrkadlením stavu najvnútornejšej podstaty každého človeka. S maximálnou spravodlivosťou si môžeme byť stopercentne istí. A práve v poznaní týchto skutočností spočíva tá najzásadnejšia pravda o našom ďalšom jestvovaní po smrti.

 

Kristus kedysi riekol, že niet ničoho, čo je skryté, aby to raz nevyšlo najavo. V týchto jeho slovách môžeme nájsť i určitú súvislosť s našou témou. Mali by sme si preto uvedomiť, že už tu na zemi treba žiť tak, aby sme nemuseli zhorieť hanbou, až zostane stáť naša duša úplne odhalená pred svetlom zákonov Božích. Mali by sme si uvedomiť, že už tu na zemi musíme dbať o čistotu, ušľachtilosť a čestnosť nášho najvnútornejšieho citového a myšlienkového života, pretože práve toto je to jediné, čo si odtiaľto odnesieme. Všetky klamstvá, úskoky, neúprimnosti a sebaklamy zostanú na zemi spolu s našim rozumom, ktorý je produktom mozgu a ktorý sa pominie spolu s našou fyzickou schránkou.

 

Tým najjednoduchším spôsobom povedané, snažme sa byť ľuďmi dobrého srdca a čistého vnútra. Lebo jedine život takéhoto človeka je požehnaním už tu na zemi pre všetkých, ktorí s ním prichádzajú do styku a jedine takýto človek nemusí mať vôbec žiadne obavy, keď zomrie a jeho duša sa bude musieť vydať cestami, presne zodpovedajúcimi kvalite jeho najskrytejšieho vnútra.

 

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>
Čo je účelom ľudskej sexuality? Mon, 15 Sep 2014 18:22:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/420/co-je-ucelom-ludskej-sexuality http://novinar.sk/clanok/ostatne/420/co-je-ucelom-ludskej-sexuality Milan Šupa Milan Šupa  

 

Lebo skutočným zmyslom a účelom ľudskej sexuálnej energie má byť podpora rozmachu ducha! Podpora duchovného rozmachu osobnosti, ktorá je za pomoci správneho využitia svojho sexuálneho potenciálu schopná dosiahnuť dokonalosti vlastného človečenstva.

 

Už grécki filozofi hovorili o troch úrovniach využitia pohlavnej energie. O troch úrovniach lásky, ktoré nazvali éros, phýlos a agapé. V sexualite je totiž ukrytý určitý druh nesmrteľnosti, pretože práve ona zabezpečuje prežitie ľudského druhu a jeho kontinuálne, večné pokračovanie. No a túto prvotnú „nesmrteľnosť a večnosť“, vloženú do do sexuality má človek schopnosť pretransformovať do spomínaných troch kvalitatívnych stupňov, nazývaných starými Grékmi éros, phýlos a agapé.

 

Prvou a najnižšou úrovňou je éros. Ide o pudovosť a telesnosť, ktorej účelom je plodenie, Ním je zabezpečené „večné“ prežitie ľudského druhu. Pri pudovosti a telesnosti, ktoré súvisia s plodením človek zároveň prežíva akýsi záblesk večnosti. Toto prežívanie je pre ľudí mimoriadne príťažlivé a preto ho neustále vyhľadávajú.

 

Ide o úroveň využitia sexuálnej energie, v ktorej natrvalo uviazla väčšina ľudí. Preto je dnešná doba posadnutá sexom. Človek pri ňom síce zažíva okamih záblesku večnosti, avšak za cenu postupného stravovania svojich telesných a duševných síl, bez možnosti uchopiť tento zážitok nejakým trvalejším spôsobom. Sexuálny zážitok je niečo silného a veľmi príjemného, avšak veľmi rýchlo mizne a objavuje sa prázdnota a nenaplnenie bytia. Preto znovu vzniká túžba po ďalšom, podobnom zážitku, ktorý zase rýchlo mizne a v človeku zostáva rozčarovanie a nenaplnenie.

 

Druhou úrovňou využitia nesmierneho potenciálu energie vlastnej pohlavnosti je úroveň duševnej tvorivosti. Úroveň duševnej tvorivosti a duševného rozmachu veľmi jednoducho charakterizovaného slovom kultúra. V kultúrnych, intelektuálnych, či iných odobných počinoch môžeme opäť vybadať už spomínaný princíp večnosti a nesmrteľnosti. Výsledným produktom bývajú nesmrteľné diela, ako napríklad staroveké grécke umenie a filozofia, Leonardova Mona Lisa, Shakespearove hry, Mozartova hudba a tak ďalej.

 

Práve na osobe Mozarta je napríklad možné veľmi pekne vidieť, ako mu jeho tvorivosť stravovala všetky duševné i fyzické sily, takže horel ako svieca z oboch koncov. Zomrel síce mladý, ale jeho dielo sa stalo nesmrteľným.

 

No a poslednou, treťou úrovňou využitia ľudskej pohlavnosti je úroveň rozmachu ducha! Ide o dosiahnutie večnosti a nesmrteľnosti, avšak už nie sprostredkovanou formou, ako v oboch predchádzajúcich príkladoch. Už nie sprostredkovane vo forme pokračovania svojho rodu, ani prežívaním záblesku večnosti pri telesnom spojení, ani dosiahnutím nesmrteľnosti prostredníctvom vlastnej tvorivej činnosti.

 

Treťou úrovňou je schopnosť a možnosť človeka využiť potenciálu vlastnej pohlavnosti k dosiahnutiu méty trvalej osobnej nesmrteľnosti a večnosti. Môžeme a máme dosiahnuť večnosť vlastného, individuálneho bytia tým, že využijeme potenciálu svojej pohlavnej energie k dosiahnutiu tých najvyšších, najvznešenejších a najušľachtilejších duchovných ideálov. Túžba po nich sa totiž v človeku intenzívne prebúdza spolu s prebudením pohlavnej sily v jeho tele.

 

Áno, každý ešte neskazený mladý človek vo svojom vnútri bezprostredne po prebudení jeho pohlavnej zrelosti jasne cíti silnú túžbu po niečom lepšom, krajšom a ušľachtilejšom. Nevedome a podvedome v sebe cíti túžbu po dosiahnutí a naplnení svojej ľudskej veľkosti. Tej ľudskej veľkosti a zrelosti, ktorá je totožná s dobrotou, ľudskosťou, čestnosťou, spravodlivosťou, nezištnosťou a inými, podobnými duchovnými hodnotami. Práve v úsilí a snahe o dosahovanie týchto hodnôt spočíva onen spomínaný rozmach ducha!

 

Ak teda po prebudení pohlavnej sily dokáže zotrvávať zmýšľanie a celý vnútorný život mladého človeka v čistote a ušľachtilosti a svoje túžby nasmeruje k dosiahnutiu tých najvyšších a najušľachtilejších ideálov, môže ho takýmto čistým spôsobom využitá energia jeho prebudenej pohlavnosti povzniesť k výšinám ducha a týmto spôsobom ho učiniť nesmrteľným. Môže mu tým otvoriť bránu k večnému, osobnému bytiu, naplnenému večnou a nikdy nekončiacou službou tým najvyšším duchovným ideálom.

 

No a práve k tomuto nám môže poslúžiť oná mocná sila našej pohlavnosti, ktorú v tomto zmysle ľudstvo doteraz vôbec nevyužívalo. Človek prostredníctvom nej a s jej pomocou môže dosiahnuť svojho znovuzrodenia v duchu, o ktorom hovoril Kristus.

 

Lebo telo vždy zostane iba telom. Lebo telo môže dať človeku len určitý sprostredkovaný druh nesmrteľnosti, spočívajúci v pokračovaní jeho rodu, v prežití krátkeho záblesku večnosti pri telesnom spojení, alebo v nesmrteľnosti spočívajúcej vo vlastných tvorivých počinoch.

 

Duch je však duch! Znovuzrodenie ducha za pomoci správneho využitia pohlavnej energie, nasmerovanej k túžbe po dosiahnutí tých najvyšších a najvznešenejších ideálov môže dať individuálnej osobnosti človeka trvalú večnosť a nesmrteľnosť. To, čo tým v skutočnosti človek získa je niečo tak veľkého, že to ani nedokáže pochopiť.

 

Ak totiž kratučký záblesk večnosti, ktorý je človeku dopriate prežiť pri telesnom spojení pre neho tak nesmierne veľa znamená, čím asi musí byť trvalé osobné bytie človeka vo večnosti a nesmrteľnosti?

 

Toto sú skutočnosti, ktorých by si mal byť vedomý každý človek a toto je méta, o ktorú by mal každý z nás usilovať. Podľa svojej slobodnej vôle môžeme teda využiť potenciálu vlastnej pohlavnosti v troch rovinách. V rovine tela, čiže pri sexe a plodení, v rovine duše prostredníctvom rozvíjania vlastnej kultúrnosti a intelektu, a v rovine ducha snahou o dosiahnutie tých najvyšších a najvznešenejších duchovných ideálov.

 

V každej z týchto úrovní, to znamená v úrovni tela, duše a ducha, totožných s gréckym označením éros, phýlos a agapé môžeme primerane výške danej úrovne zažiť a okúsiť určitú mieru večnosti a nesmrteľnosti. Kým ale v úrovni tela a duše býva toto prežite vždy iba čiastočné a sprostredkované, v úrovni ducha býva celistvé a trvalé. Býva naplnením a zavŕšením bytia človeka, ktorý dokázal za podpory a správneho využitia vlastnej pohlavnosti dosiahnuť vysokého duchovného rozmachu, ktorý sa mu stáva bránou k večnosti a nesmrteľnosti.

 

Milióny ľudí tejto zeme žijú iba na úrovni tela. Milióny ľudí žijú už aj na úrovni duše. Avšak ani jeden z nich, a oni to veľmi dobre cítia, nedosahuje tej plnosti a celistvosti bytia, po ktorej každý človek podvedome túži. To ich núti neustále opakovať zážitok, plynúci z telesného spojenia ak žijú iba na úrovni tela, alebo hľadať stále nové duševné podnety, ak žijú na úrovni duše.

 

Avšak skutočné naplnenie, skutočnú plnosť bytia možno prežívať iba na úrovni ducha, do ktorej sa človek môže prepracovať len vlastnou námahou a vlastným snažením o dosahovanie tých najvyšších duchovných ideálov. Kto chce a je ochotný túto námahu vynaložiť, ten toho dosiahne. Cesta k tomu je pre každého človeka otvorená. Avšak žiaľ, nie pre každého je takéto niečo prioritou pretože to, aký vysoký cieľ dokážme dať vlastnému bytiu spočíva v práve našej slobodnej voľby. V práve slobodného rozhodnutia každého z nás.

 

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

 

]]>
Tragické dôsledky nezáujmu o Boha Mon, 01 Sep 2014 18:26:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/ostatne/414/tragicke-dosledky-nezaujmu-o-boha http://novinar.sk/clanok/ostatne/414/tragicke-dosledky-nezaujmu-o-boha Milan Šupa Milan Šupa  

Kto sa teda nesnaží milovať Stvoriteľa vyššie uvedeným spôsobom, toho prestane i On milovať, pretože už vypršalo obdobie, počas ktorého sme sa to mali naučiť. Dlhý čas, v ktorom Najvyšší milostivo nadeľoval svoju lásku rovnako dobrým i zlým sa totiž blíži ku koncu. Tento čas milosti bol určený na to, aby dobrí zmocneli vo svojom dobrom chcení a aby si zlí aj napriek konaniu zla uvedomili nekonečnú Dobrotu, ktorou sú ustavične zahrňovaní a sami sa stali dobrými.

 

Ak si ale niekto myslel, že to takto pôjde donekonečna je na veľkom omyle! Je na veľkom omyle každý, kto si myslel, že i napriek svojej ľahostajnosti a nezáujmu o Najvyššieho bude môcť donekonečna čerpať jeho milosti.

 

Taký stav vecí, ako ho poznáme dnes, bude možný len do žatvy! Len do žatvy sa dostane rovnakej pozornosti, milosti a opatery zo Svetla všetkým. Dobrým i zlým! Len do žatvy bude Najvyšším tolerovaný nezáujem ľudí od Neho. Len do žatvy bude veľkoryso čakané na to, aby sa v ľuďoch rozhorel žeravý plameň túžby po Svetle. Len do žatvy bude ešte zotrvávať pšenica spolu s kúkoľom.

 

Len do žatvy!

 

To znamená ešte určitú, ale nie nekonečnú dobu! Len do žatvy budú môcť ľudia požívať všetkých milostí a darov Stvoriteľa. Potom však príde ostrý rez! Rez, ktorým budú nehodní odrezaní od milostí Božích! Rez, ktorým budú odrezaní od zdroja Života! Od prílevu prúdu priazne, podpory a sily, ktoré ku ním doteraz prúdili zhora a ktoré oni považovali za samozrejmosť.

 

Takýto človek potom čoskoro zoschne, ako konár oddelený od kmeňa stromu. Tým kmeňom, napájajúcim konáre životodarnou miazgou je Pán. A každý konár, ktorý bude od kmeňa oddelený začne okamžite vädnúť, až nakoniec úplne uschne.

 

Postupné vädnutie, chradnutie a nakoniec smrť sú teda údelom všetkých, ktorí budú kvôli svojmu vlastnému nezáujmu o Pána definitívne odrezaní od spojenia s Ním. Lebo takto to oni sami chceli! Tým sa im iba do najkrajneších dôsledkov vyplní to, čo si sami želali a čo dávali najavo svojimi dlhodobými životnými postojmi. Ich absolútny nezáujem o Stvoriteľa sa nakoniec prejaví absolútnym nezáujmom Stvoriteľa o nich.

 

Vo svojom živote, svojim spôsobom života totiž odmietali uznať Pána, zapierali ho a preto im Pán uprie právo život! Stratia právo na život, pretože sa nenaučili mať v úcte a láske Toho, ktorý je zdrojom, darcom a udržiavateľom života. Pretože nemali a neprejavili nijaký hlbší záujem o Toho, z ktorého lásky život povstal a prostredníctvom ktorého je život neustále udržiavaný.

 

Plamenná túžba po Svetle musí horieť v každej duši, ktorá chce ďalej žiť. Túžba po Bohu, po poznaní jeho Vôle a jeho Zákonov! Túžba po živote podľa jeho Vôle a jeho Zákonov musí horieť v duši ľudí ako jasný plameň, šľahajúci k výšinám.

 

Úbohou a spejúcou k zatrateniu je však každá duša, ktorej toto chýba. Lebo v záujme o Boha, jeho Vôľu, jeho Zákony a život podľa nich sa v súčasnosti skrýva jediná možnosť ďalšieho jestvovania. Avšak v nezáujme o Boha, jeho Vôľu, jeho Zákony a život podľa nich sa skrýva istá smrť! Isté zatratenie!

 

Človeče, až budeš mať chvíľu času, pozri sa na sekundovú ručičku na svojich hodinách, ako rýchlo odmeriava minútu za minútou. To práve tebe tak rýchlo plynie lehota, v ktorej sa máš naučiť láske k Bohu! Skutočnej, pravej láske k Stvoriteľovi, ktorou bude žiariť tvoja duša ako do biela rozpálený plameň. Ako plameň túžby a lásky po Svetle! Snaž sa takúto mieru lásky získať a nadobudnúť čo najrýchlejšie! Lebo máš na to čas len do žatvy! To znamená, do presne stanovenej časovej hranice, ktorá sa rýchlo približuje. Potom budú ostrým rezom oddelení od práva smieť ďalej jestvovať všetci tí, ktorí sa správnym spôsobom nenaučili milovať a ctiť Tvorcu, Darcu a Udržiavateľa života.

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>
Svet už nebude taký, aký bol... Mon, 25 Aug 2014 18:44:00 +0200 http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/408/svet-uz-nebude-taky--aky-bol http://novinar.sk/clanok/spravodajstvo/408/svet-uz-nebude-taky--aky-bol Milan Šupa Milan Šupa  

 

 

 

Z tohto zážitku som bol dlho otrasený a stále som to mal pred očami. A keď som potom, po nejakej chvíli išiel na internet tak, ako to bežne robím, keď som išiel na facebook či na hocijakú inú stránku, všetko sa mi zrazu zdalo byť neuveriteľne banálne, povrchné, plytké a prázdne. Zdalo sa mi doslova neuveriteľné, ako sa ľudia môžu baviť, smiať a zaujímať o tisícoraké bezvýznamnosti, keď je možné, aby sa na svete dialo niečo takéhoto.

 

Možno si teraz poviete, že predsa len nech už sa stane čokoľvek, život sa nezastaví a ide ďalej. Áno, život ide síce ďalej, ale v mysliacom človeku nevyhnutne vyvstane otázka, aký je to vlastne život? Aký je jeho smer, aké sú jeho hodnoty a aká je jeho hĺbka, ak môže v ktorejkoľvek časti sveta priniesť niečo tak mimoriadne a neľudsky surového?

 

A navyše sa to už ani nedeje na nejakom vzdialenom konci sveta s inou kultúrou a temperamentom, ale tu u nás, v našom európskom priestore, kde vládnu približne rovnaké kultúrne, ekonomické, spoločenské a politické pomery.

 

Každý z nás by si preto mal uvedomiť že to, čo sa deje na Ukrajine je vyhroteným dôsledkom hodnôt, podstaty a princípov fungovania práve toho spoločenského systému, v ktorom v súčasnosti žijeme. Vo vyhrotenej podobe sa tu prejavuje zvrátenosť princípov, ktoré táto spoločnosť uznáva.

 

Za povrchnosťou, plytkosťou a prázdnotou každodenného života väčšiny ľudí hrá finančná elita sveta krvavé šachové partie s osudmi celých národov. Politici a vlády väčšiny štátov sú totiž iba figúrkami, ktorými hýbe niekto iný. Sú iba bábkami, ktoré vykonávajú vôľu niekoho iného, majúc z toho samozrejme výrazný osobný profit. Plebsu treba dať jeho chlieb a hry a my si potom môžeme nerušene za ich chrbtami rozdeľovať a panovať, to je princíp na základe ktorého to všetko funguje.

 

Prečo to ale môže práve takto fungovať a prečo tomu, že to takto funguje nebudú mnohí ľudia veriť, aj keď sa im o tom otvorene povie? A prečo už vôbec nebudú súhlasiť s tým, že práve oni sami svojim postojom k životu sú za to vinní? Že v skutočnosti práve oni sami svojim prázdnym a povrchným prístupom k životu bez vyšších hodnôt môžu za všetko to zlé?

 

Chlieb a hry! To sú hodnoty, ktoré vždy uznávala väčšina ľudí tohto sveta. Chlieb a hry alebo inak povedané mať a užívať si. To je to jediné čo ľudí zaujíma. To „mať“ znamená čo možno najvyšší štandard hmotného zabezpečenia a do toho „užívania si“ sa dá zahrnúť čo možno najefektívnejšie využitie nadobudnutých prostriedkov pre svoj vlastný prospech a pre svoje vlastné potešenie.

 

Štandardný človek tejto planéty je plne a bezo zvyšku ponorený do „hodnôt“ obsiahnutých v slovách chlieb a hry. Nič hlbšieho pre neho neexistuje. Nie je vôbec ochotný pripustiť, že život by mohol mať aj nejaký hlbší zmysel a nejakú hlbšiu hodnotu.

 

No a mocní, tí skutoční mocní tohto sveta, prostredníctvom im slúžiacich médií i prostredníctvom nastavenia celkového fungovania spoločnosti podporujú a živia takýto druh duševnej degradácie širokých más, pretože práve takýmto spôsobom duševne zdegradované masy je možné ľahko ovládať. Preto tiež môžu manipulatívne prinútiť celé národy, aby znevažovali a znenávideli tých, ktorí im chcú skutočne dobre a aby uctievali a oslavovali tých, ktorí ich zapredali. Je im možné presvedčiť verejnú mienku sveta, že agresor je mierotvorca a že ten, čo háji svoje záujmy je agresor.

 

V dnešnom svete konzumným spôsobom života duševne zdegenerovaných ľudí je možné verejnej mienke nahovoriť, že biela je čierna a čierna biela. Ľudia tomu ľahko uveria, keď sa o tom bude hovoriť v televízii a písať v novinách. Väčšina z nich je týmto spôsobom vmanipulovaná do falošnej reality, ktorej veria bez toho, že by veci sami skúmali. Na to im predsa nezostáva čas, pretože sú plne zamestnaní a vyťažení svojim mať a užívať si.

 

Ľuďmi sa manipuluje, lebo dávajú sebou manipulovať a za ich chrbtami prebiehajú zákerné mocenské hry, v ktorých nič neznamenajú ani tragédie a zbedačenie celých národov. Akýkoľvek zločin je totiž možné ľahko ospravedlniť, pretože zhlúpnuté masy zhltnú úplne všetko.

 

A práve táto zhubná duševná degradácia más umožňuje mocným tohto sveta konať pred očami verejnosti veci čoraz arogantnejšie a bezohľadnejšie. Ba dokonca je možné tieto hlúpe ovce pomaly hnať k novej svetovej vojne, v ktorej sa ako vo veľkom divadle budú navzájom zabíjať pred očami mocných.

 

A toto všetko sa dá uskutočniť iba preto, že s ľuďmi si je možné pre ich nesmiernu duševnú povrchnosť robiť čokoľvek. Pretože pre svoju túžbu mať a užiť si stratili schopnosť samostatne myslieť. Pretože stratili zmysel pre vyššie hodnoty ako je česť, spravodlivosť, ľudskosť, ohľaduplnosť, dobrosrdečnosť a skromnosť. Pretože sa z nich stali egoisti, mysliaci len na svoj vlastný chlieb a svoju vlastné užívanie si.

 

My sami sme vinní za všetko zlé, čo sa deje vo svete! My, obyčajní ľudia, ktorí sme v povrchnosti vlastného upriamenia sa iba na svoj „chlieb a hry“ dali voľný priestor temným silám, jednajúcim za našimi chrbtami. Lebo za to, že sa my ešte máme dobre, alebo aspoň znesiteľne, blahosklonne dovoľujeme aby boli iní vraždení, zdieraní, ožobračovaní a vykorisťovaní.

 

Ale vedzme, že to donekonečna nepôjde tak, ako to išlo doposiaľ. Hrôzy, zabíjanie a utrpenie, doteraz od nás vzdialené na opačnom konci sveta prídu pomaly do našej blízkosti a nakoniec aj ku nám samotným. Prídu ku nám za našu prázdnotu a povrchnosť, ktorá v zaujatí vlastným egoizmom nemala záujem odporovať zločinnému systému pokiaľ sme my sami mali dostatok a pokiaľ utrpenie bolo spôsobované iba tým druhým. Musí to jednoducho všetko nakoniec prísť aj ku nám, pretože nepochopiteľná nenásytnosť túžby finančnej elity sveta po moci, po podrobovaní si a zotročovaní národov siahne nakoniec aj na nás samotných.

 

Čo tu môže pomôcť? Jedine to, aby sme sa znovu stali ľuďmi! Ľuďmi, ktorí sa nedajú oklamať tvrdeniami, že čierna je biela iba preto, že sú tej mienky takzvané autority v televízii, či v novinách. Ľuďmi, ktorí sa odvrátia od plytkosti konzumného spôsobu života, do ktorého sme boli cielene vmanipulovaní.

 

Bariérou voči našej duševnej dehonestácii je náš opätovný príklon k skutočným hodnotám pravej ľudskosti ako je spravodlivosť, čestnosť, ohľaduplnosť, dobrosrdečnosť, skromnosť a jednoduchosť.

 

Je samozrejmé, že bude veľmi ťažké prekonať spoločenskou klímou nastolenú, vedome udržiavanú a živenú duševnú degradáciu, ale jedine toto je cesta, ako je možné vzopnúť sa „hodnotám“ konzumného života a nenechať so sebou nedôstojne manipulovať. Jedine toto je cesta, ako pochopiť čo sa skrýva za utrpením vo svete, cesta ako sa proti nemu a jeho strojcom postaviť a ako zamedziť tomu, že sa nakoniec toto utrpenie dotkne nás samotných a našich najbližších. Lebo svet už jednoducho ďalej nesmie byť takým, ako bol doposiaľ. Už sa totiž na to nie je možné ďalej ľahostajne dívať!

 

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

]]>